Pri projekcii nových ťažobných a spracovateľských podnikov sa často viac vychádza z momentálne výhodných ekonomických podmienok ťažby, než z dlhodobej problematiky devastácie prostredia tým ktorým závodom. Na riešenie vzniknutých sporov obvykle nie je veľa času. V každom prípade dochádza ku stratám, či sú to straty na životnom prostredí v dôsledku nevhodnej výstavby závodu, alebo straty vzniknuté zbytočným prieskumom alebo oddialením ťažby.

Devastácia a úbytok hospodárskej a lesnej pôdy
Medzi najväčšie škody, ktoré vznikajú ťažbou nerastných surovín patrí úbytok poľnohospodárskej pôdy, ktorý predstavuje ročne asi 1000 až 1500 ha. Značnú časť plochy zaberajú okolité plochy lomov a tvoriacej sa skládky. Najväčšie straty pôdy vznikajú však v dôsledku výstavby nových priemyslových, poľnohospodárskych a vodohospodárskych zariadení. Z celkovej výmery asi 6000 ha zaberá ťažba nerastných surovín asi 230 ha, ktoré trvalo zostávajú vyradené z poľnohospodárskeho hospodárenia. Vzhľadom k súčasnému stavu rekultivácie ubúda v skutočnosti ročne pre účely ťažby asi 1500 ha.
Je nutné vylúčiť náhodné a neplánované zakladanie ťažobní, u ktorých nie je z hľadiska kvantity a kvality suroviny zaistená riadnym prieskumom dlhodobá využiteľnosť a zabrániť tak premene územia na neplodné jamy, obklopené haldami skrývkového materiálu. Nové objekty sa majú podľa možností budovať na menej úrodných alebo nepoľnohospodárskych pôdach.

Porušenie obehu vody a jej znečistenie
Neúmerná alebo nevhodná ťažba nerastných surovín má pre porušenie obehu podzemnej vody väčšinou veľmi nepriaznivé následky. Obzvlášť ťažba uhlia a štrkopiesku, či sa už prevádza povrchovo alebo hlbinne, má vždy za následok zníženie tlaku v celej oblasti. Pri ťažbe štrkopiesku sa väčšinou zničia plytké podzemné vody, nahromadené najčastejšie v kvartérnych sedimentoch. Zároveň s úbytkom hmoty dochádza k zväčšeniu prítokov do vyťaženého priestoru a ku zníženiu hladiny podzemnej vody v okolí. V oblastiach budovaných usadenými horninami môžu tak nastať poklesy so značnými dôsledkami.
Nepriaznivo sa ťažba všetkých surovín dotýka minerálnych vôd. Minerálne vody sú ohrozované vrtmi a štólami, ktorých účinky sa v celom systéme sčítajú a môžu mať za následok pokles výtlačnej úrovne až pod terén. Potom prietok ustáva.
Pri hlbinnej ťažbe sa devastácia terénu prejavuje vznikom poklesov a nálevkovitých prepadlín, často zamokrených alebo zatopených vodou.

Znečisťovanie ovzdušia
Čiastočne sa pri ťažbe nerastných surovín uplatňuje aj znečistenie ovzdušia rôznymi plynmi (CO2, CO, SO2, SO3, N2, NO, NO2, NO3).