Ťažba a spracovanie nerastných surovín

ŤAŽBA A SPRACOVANIE NERASTNÝCH SUROVÍN A ICH DOPAD NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE


Ťažba nerastných surovín sa akoukoľvek formou a metódou nezaobíde bez zásahov do životného prostredia. Vplyv na životné prostredie však nemá len samotná ťažobná činnosť, ale aj následný úpravárenský proces - najmä odpady z úpravne tak v tuhom, ako aj kvapalnom stave. Ťažba nerastov a s ňou súvisiaci rozvoj priemyslu, stavebníctva, dopravy a poľnohospodárstva predstavuje zásah človeka do litosféry, ktorý mimo premiestnenia asi 10 km3 litosféry má za následok narušenie vodného režimu a zmeny geochemické a geomorfologické. Ich vplyvom sa mení celá krajina výškovo, klimaticky a hydrologicky a podmieňuje sa tak vznik nových krajinných biotopov.

Vplyv ťažby nerastných surovín na krajinu a životné prostredie
Na zhoršovaní životného a prírodného prostredia sa podieľa jednak ťažba a jednak priemysel spracovateľský. Značné škody vznikajú práve tam, kde je spracovateľský priemysel v blízkosti ťažby nerastných surovín (Mostecko, Sokolovsko, Ostravsko). Spracovateľský priemysel, hute, elektrárne, strojárne, textilný aj papierenský priemysel narušuje životné prostredie (s výnimkou ťažby hnedého uhlia) podstatne viac hlavne svojimi odpadmi, ktoré menia geochemickú rovnováhu v atmosfére, hydrosfére i litosfére. Preto súčasný rozvoj ochrany životného prostredia nebol vyvolaný ani tak ťažbou surovín, ale spracovateľským priemyslom v najširšom slova zmysle.
Ťažobný priemysel viac alebo menej trvalo mení pôvodné prostredie, pretože každé ložisko nerastnej suroviny je nereprodukovateľné a po vyťažení nenahraditeľné. Každá ťažba nerastných surovín má tak za následok zmenu životného prostredia, ktorá však na rozdiel od vplyvu spracovateľského nemusí byť vždy trvalo negatívna. Pre ťažbu nerastných surovín, obzvlášť hnedého uhlia a stavebných hmôt, je charakteristická prevaha ťažby povrchovej nad ťažbou hlbinnou. Názor, že príroda je nevyčerpateľným zdrojom surovín, spôsobil v minulosti v oblasti životného prostredia značné škody pretože neboli urobené príslušné ochranné opatrenia. Často sa zakladali lomy, ktoré boli skoro bez akýchkoľvek následných úprav opustené.
I keď existuje mnoho výskumných úloh vychádzajúcich zo snahy o komplexné riešenie ochrany prírody, v praxi sa tieto otázky riešia nárazovo.

Pri projekcii nových ťažobných a spracovateľských podnikov sa často viac vychádza z momentálne výhodných ekonomických podmienok ťažby, než z dlhodobej problematiky devastácie prostredia tým ktorým závodom. Na riešenie vzniknutých sporov obvykle nie je veľa času. V každom prípade dochádza ku stratám, či sú to straty na životnom prostredí v dôsledku nevhodnej výstavby závodu, alebo straty vzniknuté zbytočným prieskumom alebo oddialením ťažby.

Devastácia a úbytok hospodárskej a lesnej pôdy
Medzi najväčšie škody, ktoré vznikajú ťažbou nerastných surovín patrí úbytok poľnohospodárskej pôdy, ktorý predstavuje ročne asi 1000 až 1500 ha. Značnú časť plochy zaberajú okolité plochy lomov a tvoriacej sa skládky. Najväčšie straty pôdy vznikajú však v dôsledku výstavby nových priemyslových, poľnohospodárskych a vodohospodárskych zariadení. Z celkovej výmery asi 6000 ha zaberá ťažba nerastných surovín asi 230 ha, ktoré trvalo zostávajú vyradené z poľnohospodárskeho hospodárenia. Vzhľadom k súčasnému stavu rekultivácie ubúda v skutočnosti ročne pre účely ťažby asi 1500 ha.
Je nutné vylúčiť náhodné a neplánované zakladanie ťažobní, u ktorých nie je z hľadiska kvantity a kvality suroviny zaistená riadnym prieskumom dlhodobá využiteľnosť a zabrániť tak premene územia na neplodné jamy, obklopené haldami skrývkového materiálu. Nové objekty sa majú podľa možností budovať na menej úrodných alebo nepoľnohospodárskych pôdach.

Porušenie obehu vody a jej znečistenie
Neúmerná alebo nevhodná ťažba nerastných surovín má pre porušenie obehu podzemnej vody väčšinou veľmi nepriaznivé následky. Obzvlášť ťažba uhlia a štrkopiesku, či sa už prevádza povrchovo alebo hlbinne, má vždy za následok zníženie tlaku v celej oblasti. Pri ťažbe štrkopiesku sa väčšinou zničia plytké podzemné vody, nahromadené najčastejšie v kvartérnych sedimentoch. Zároveň s úbytkom hmoty dochádza k zväčšeniu prítokov do vyťaženého priestoru a ku zníženiu hladiny podzemnej vody v okolí. V oblastiach budovaných usadenými horninami môžu tak nastať poklesy so značnými dôsledkami.
Nepriaznivo sa ťažba všetkých surovín dotýka minerálnych vôd. Minerálne vody sú ohrozované vrtmi a štólami, ktorých účinky sa v celom systéme sčítajú a môžu mať za následok pokles výtlačnej úrovne až pod terén. Potom prietok ustáva.
Pri hlbinnej ťažbe sa devastácia terénu prejavuje vznikom poklesov a nálevkovitých prepadlín, často zamokrených alebo zatopených vodou.

Znečisťovanie ovzdušia
Čiastočne sa pri ťažbe nerastných surovín uplatňuje aj znečistenie ovzdušia rôznymi plynmi (CO2, CO, SO2, SO3, N2, NO, NO2, NO3).

Prašné znečistenie vzniká pri odstreloch, obzvlášť komorových, pri spracovaní kameňa (drviče, triediče) a v neposlednej rade tiež pri doprave po prašných vozovkách. Plynné znečistenie ovzdušia je pri ťažbe surovín pomerne nepatrné a je spôsobené hlavne plynmi uvoľňujúcimi sa jednak z používaných trhavín, jednak z prevozu dopravných prostriedkov, prípadne pri oxidácii ťaženej rudy. Každý tento spôsob znečistenia, rovnako ako ich kombinácie, má negatívny vplyv nielen na vegetáciu, ale aj na zdravie človeka (karcinogénne účinky, silikóza, azbestóza ...)



Požitá literatúra: Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky ; Ministerstvo ŽP SR,
Slovenská agentúra ŽP.