ŤAŽBA A SPRACOVANIE NERASTNÝCH SUROVÍN A ICH DOPAD NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE


Ťažba nerastných surovín sa akoukoľvek formou a metódou nezaobíde bez zásahov do životného prostredia. Vplyv na životné prostredie však nemá len samotná ťažobná činnosť, ale aj následný úpravárenský proces - najmä odpady z úpravne tak v tuhom, ako aj kvapalnom stave. Ťažba nerastov a s ňou súvisiaci rozvoj priemyslu, stavebníctva, dopravy a poľnohospodárstva predstavuje zásah človeka do litosféry, ktorý mimo premiestnenia asi 10 km3 litosféry má za následok narušenie vodného režimu a zmeny geochemické a geomorfologické. Ich vplyvom sa mení celá krajina výškovo, klimaticky a hydrologicky a podmieňuje sa tak vznik nových krajinných biotopov.

Vplyv ťažby nerastných surovín na krajinu a životné prostredie
Na zhoršovaní životného a prírodného prostredia sa podieľa jednak ťažba a jednak priemysel spracovateľský. Značné škody vznikajú práve tam, kde je spracovateľský priemysel v blízkosti ťažby nerastných surovín (Mostecko, Sokolovsko, Ostravsko). Spracovateľský priemysel, hute, elektrárne, strojárne, textilný aj papierenský priemysel narušuje životné prostredie (s výnimkou ťažby hnedého uhlia) podstatne viac hlavne svojimi odpadmi, ktoré menia geochemickú rovnováhu v atmosfére, hydrosfére i litosfére. Preto súčasný rozvoj ochrany životného prostredia nebol vyvolaný ani tak ťažbou surovín, ale spracovateľským priemyslom v najširšom slova zmysle.
Ťažobný priemysel viac alebo menej trvalo mení pôvodné prostredie, pretože každé ložisko nerastnej suroviny je nereprodukovateľné a po vyťažení nenahraditeľné. Každá ťažba nerastných surovín má tak za následok zmenu životného prostredia, ktorá však na rozdiel od vplyvu spracovateľského nemusí byť vždy trvalo negatívna. Pre ťažbu nerastných surovín, obzvlášť hnedého uhlia a stavebných hmôt, je charakteristická prevaha ťažby povrchovej nad ťažbou hlbinnou. Názor, že príroda je nevyčerpateľným zdrojom surovín, spôsobil v minulosti v oblasti životného prostredia značné škody pretože neboli urobené príslušné ochranné opatrenia. Často sa zakladali lomy, ktoré boli skoro bez akýchkoľvek následných úprav opustené.
I keď existuje mnoho výskumných úloh vychádzajúcich zo snahy o komplexné riešenie ochrany prírody, v praxi sa tieto otázky riešia nárazovo.