Olej je možné získať z viac ako 300 druhov rôznych rastlín medzi ktorými je napr. repka olejnatá, slnečnica, oliva, sója, kokosový orech a i. Napriek tomu, že medzi takýmito olejmi existujú značné rozdiely vo viskozite, všetky je možné použiť v dieselových motoroch ako náhradu za naftu. Význam bionafty je hlavne v tom, že takmer každý naftový motor je v princípe možné upraviť na spaľovanie bionafty. Navyše existuje veľký počet osobných motorových vozidiel s naftovými motormi, ktoré by taktiež mohli využívať bionaftu. Použitie èčstého rastlinného oleja v motoroch však prináša viacero ťažkostí, a preto sa tento olej upravuje esterifikáciou na metylester u nás označovaný ako MERO. Esterifikácia znižuje viskozitu rastlinného oleja a prináša mnoho výhod. Chod motora, výroba paliva, doprava a jeho skladovanie nie sú po esterifikácii problémom. Takýto olej je potom možné bez problémov primiešavať do nafty, čo sa na chode motora nijako negatívne neprejaví. Má to pozitívny vplyv na zníženie emisií pri spaľovaní.

VÝROBA
Pri výrobe bionafty sa u nás najčastejšie ako vstupná surovina používa repkový olej. Pri výrobe sa využíva tiež menšie množstvo metanolu. Samotná výroba pozostáva z lisovania oleja, filtrovania a následného delenia oleja (esterifikácia) na metylester a glycerín. Vedľajšie produkty vznikajúce pri tejto výrobe sú taktiež využiteľné. Glycerín je látka, ktorá sa využíva v chemickom a potravinárskom priemysle a slúži na výrobu viac ako 2000 výrobkov. Zaujímavosťou tiež je, že bionaftu je možné vyrábať aj zo živočíšneho tuku.

ENERGETICKÁ BILANCIA
Z hľadiska možného širšieho využitia bionafty v doprave je veľmi dôležitá aj otázka energetickej bilancie pri jej výrobe. Tá vyjadruje pomer množstva vloženej energie na siatie, žatvu, dopravu a spracovanie surovín a získanej energie. Údaje o energetickej bilancii bionafty získanej z 1 ha sa veťmi líšia, ale i tak je celková energetická bilancia pri výrobe bionafty a jej metylesteru pozitívna.

VÝHODY

• kladná energetická bilancia,
• nízke emisie škodlivín a znižovanie emisií CO2,
• hospodárne a ekologické využitie pôdy vyňatej z produkcie potravinárskych plodín,
• bezpečnosť pri zaobchádzaní (je tak bezpečná ako potravinársky olej).

NEVÝHODY
Nevýhodou čistých rastlinných olejov je, že majú vysokú viskozitu a počas ich skladovania dochádza k znižovaniu kvality paliva. Pri spaľovaní zanášajú motor, sú agresívne voči plastom i lakom a spôsobujú vyššie emisie tuhých častíc a N2O. Problém tuhých častíc je možné odstrániť tzv. esterifikáciou rastlinného oleja. Inou nevýhodou rastlinných olejov je, že na to, aby nahradili väčšiu časť klasických palív by boli potrebné veľké plochy poľnohospodárskej pôdy.

POUŽITIE
Ćistý rastlinný olej sa v súčasnosti v doprave používa len minimálne a to v špeciálnych motoroch známych ako napr. Elsbett motor. Vo väčšine krajín dnes prevláda používanie esterifikovaného oleja hlavne ako prísady do klasickej nafty. MERO tu vystupuje ako mastiaca prísada s plnohodnotnými vlastnosťami paliva.

PLYNNÉ BIOPALIVÁ - BIOPLYN A DREVNÝ PLYN

Výhodou plynných palív je, že pri spaľovaní sa lepšie miešajú so vzduchom, a preto lepšie horia ako kvapalné palivá. Ďalšou výhodou týchto palív v porovnaní s benzínom a naftou je, že majú vyššie oktánové èíslo. Vyššia kvalita plynných palív umožňuje použitie vyššej kompresie.

BIOPLYN

Vzhľadom na to, že bioplyn neustále vzniká pri hnití organických odpadov, jeho využitie pre energetické účely takto predstavuje jeden z najekonomickejších spôsobov ekologického zneškodňovania odpadov. Z hľadiska použitia je najjednoduchšie spaľovanie bioplynu s následným získavaním tepla na vykurovanie alebo ohrev vody. V lete však vzniká problém s nadbytkom tepla, a preto je vhodné využiť bioplyn na iné účely. Do úvahy prichádza hlavne spaľovanie bioplynu v plynovom motore s následnou výrobou elektriny, ktorej využitie je všestranné. Inou možnosťou je vyrábať bioplyn, stláča ho a použiť ho v motorových vozidlách napr. ako palivo v traktoroch.

VÝROBA BIOPLYNU
Každá organická hmota po odumretí podlieha rozkladu. Ak tento proces prebieha účelovo bez prítomnosti kyslíka, dochádza k vzniku bioplynu. Bioplyn sa v súčasnosti získava hlavne zo skládok komunálneho alebo z poľnohospodárskeho odpadu, kde vzniká pri vyhnívaní organických zvyškov. Bioplyn skladajúci sa hlavne z metánu a kysličníka uhličitého predstavuje hodnotné palivo. Proces anerobického vyhnívania organických zvyškov prebieha v nádržiach bez prístupu vzduchu. Okrem bioplynu vzniká v nádrži aj tuhý odpad, ktorý je vhodným hnojivom pre poľnohospodárske účely. Uvedená výroba je perspektívna hlavne pre poľnohospodárske družstvá, čističky odpadových vôd alebo skládky komunálneho odpadu, kde vzniká tzv. kalový plyn.

ENERGETICKÁ BILANCIA BIOPLYNU
Bioplyn sa väčšinou vyrába z odpadu zo živočíšnej výroby (hnoj). V takomto prípade je energetická bilancia vysoko pozitívna, pretože predstavuje vlastne likvidáciu odpadu. Výroba bioplynu s pozitívnou energetickou bilanciou je však možná aj z rastlinných odpadov, ako je siláž alebo niektoré druhy tráv.

POUŽITIE BIOPLYNU
V princípe je možné upraviť na bioplyn každý naftový motor. Ukazuje sa, že hoci motorové vozidlá by mohli používať bioplyn ako náhradu za klasické palivá, väčšina z nich nemá dostatočné priestory na skladovanie plynu, ktorý by im umožnil prijateľne dlhý dojazd. Z uvedeného dôvodu sa bioplyn v súťasnosti využíva hlavne v stacionárnych motoroch. Naftové motory je možné upraviť na používanie bioplynu, tak že časť nafty sa spotrebuje na zapaľovanie zmesi (duálny systém palivovej zmesi). Pôvodný systém zapaľovania nafty si vyžaduje len minimálnu úpravu. Použitie bioplynu vo vozidlách má však niekoľko výhod oproti klasickým palivám. Bioplyn má vyššie oktánové číslo ako benzín alebo nafta, čo vedie k vyššej účinnosti motora pri vyššom kompresnom