Vo všeobecnosti za globálny ekologický problém považujeme akýkoľvek faktor negatívne pôsobiaci na rovnováhu života na Zemi, či dokonca jeho existenciu. Takýmito faktormi ohrozujúci stabilitu na Zemi môžu byť faktory :
prírodné - sopka, zemetrasenie, pád meteoritu
antropické- teda spôsobené ľudskou činnosťou (vyrubovanie lesov, odvodňovanie riek, obrábanie pôdy, ale aj vojna)
Samotné globálne ekologické problémy sme rozdelili do niekoľkých kategórií :
- znečisťovanie ovzdušia a s tým spojené: poškodzovanie zdravia ľudí, kyslé dažde, otepľovanie klími(skleníkový efekt), rozširovanie ozónovej diery
- znižovanie tvorby kyslíka
- znečisťovanie vôd
- úbytok a znehodnocovanie pôdy
- nadmerne čerpanie nerastných zdrojov
- nárast objemu odpadov problémy ich odstraňovania.
Znečisťovanie ovzdušia
1. Najviac znečisťuje prírodu človek a na to aj dopláca, zabíjame sa samy, svojmy činmi.
2. V dnešnom preľudnenom svete sa čoraz väčšmi vyčerpávajú prírodné zdroje, hoci sa podnikli kroky na zamedzenie mnohým foriem znečistenia. Vedcov a ochrancov prírody znepokojujú najmä:
- kyslé dažde. Veľké borovicové lesy v severnej Európe a severnej Kanade hynú na následky kyslých dažďov, ktoré vznikajú v priemyselných oblastiach vzdialených stovky kilometrov. Výfukové plyny z áut, dym z elektrární a tovární stúpajú k oblakom a rozpúšťajú sa vo vodných kvapkách, pričom vzniká kyselina sírová. Kyselina sa vracia na Zem, možno o stovky kilometrov ďalej, v podobe kyslého dažďa, ktorý zabíja stromy, ryby a iné formy života.
3. Skleníkový efekt - prirodzený skleníkový efekt sa prejavuje už viac ako 4 miliardy rokov, udržujúc teploty vhodné pre život na Zemi. Koncom 80-tych rokov sa slovné spojenie "skleníkový efekt" začalo bežne používať v súvislosti s globálnym otepľovaním.
Globálne otepľovanie - ide o stav, kedy plyny vytvorené ľudskou činnosťou vytvárajú v atmosfére vrstvu, ktorá narušuje rovnovážny stav medzi prichádzajúcou energiou zo Slnka a odchádzajúcou energiu zo Zeme.
Celková bilancia žiarenia musí byť vyrovnaná - vždy musí byť rovnováha medzi dopadajúcim slnečným žiarením a odrazeným žiarením. Zem má atmosféru. Plyny v atmosfére absorbujú žiarenie avšak každý inej vlnovej dĺžky. Energia, ktorú atmosférické plyny získavajú absorpciou infračerveného žiarenia, spôsobí vibráciu molekúl, teda sa začnú zohrievať. Na podobnom princípe pracujú mikrovlnné rúry.
Skleníkové plyny - ide o plyny, ktoré absorbujú infračervené (dlhovlnné) žiarenie.
Väčšina dlhovlnného žiarenia vyžarovaného zo Zeme, sa absorbuje. Existuje len jedna oblasť slabej absorpcie v atmosfére, tzv. "atmosférické okno", ktoré dovoľuje časti infračerveného žiarenia uniknúť do vesmíru a zabraňuje prehrievaniu Zeme na teploty, ktoré sú škodlivé pre život. Keďže väčšina dlhovlnného žiarenia je absorbovaná v atmosfére, tá sa zohrieva a vyžaruje dlhovlnné žiarenie späť k zemskému povrchu a zohrieva ho. Tento jav, ktorý udržuje Zem teplejšiu ako je jej efektívna teplota vyžarovania, tj. (-18 stupňov Celzia), je známy ako "prirodzený skleníkový efekt". Prirodzený skleníkový efekt udržuje Zem približne o 33 stupňov Celzia teplejšiu ako by bola, keby nemala žiadnu atmosféru.
Pri ďalšej produkcii skleníkových plynov vzniknú tieto problémy:
- Príliš vysoké teplotné výkyvy a nepredvídateľné zmeny počasia
- Posun podnebných pásiem smerom k pólom
- Topenie ľadovcov a následné zdvihnutie hladiny morí
- Zvýšenie teploty vzduchu a pokles jeho vlhkosti
Znižovanie tvorby kyslíka:
Atmosféra obsahuje 78% dusíka, 21% kyslíka, asi 0,03% oxidu uhličitého, vodné pary, prachové častice a rôzne nečistoty.
Kyslík sa do atmosféry dostáva ako produkt fotosyntézy zelených rastlín.. Kyslík v atmosfére je v neustálom pohybe, lebo je spotrebovávaný pri dýchaní a do atmosféry dopĺňaný pri fotosyntéze rastlín. Narušenie stability obsahu kyslíka v atmosfére by mohlo nastať ako dôsledok rozsiahleho odlesňovania dažďových pralesov alebo znečistenia morí (morské riasy sú významným producentom atmosférického kyslíka).Jeden strom vyprodukuje za 24 hodín 180l kyslíka, dospelý človek ho spotrebuje za deň 360l, ak sa namáha tak 700 až 900l kyslíka.
Na množstvo kyslíka sú oveľa náročnejšie auta, osobne auto na 1000 km jazdy spotrebuje toľko kyslíka ako dospelý človek za cely rok to je 131 400l kyslíka, prúdové lietadlo na trase New York – Paríž zničí 35t kyslíka. To je množstvo ,ktoré za deň vyrobí 3000 ha lesa.
Znečisťovanie vôd:Ľudstvo bez vody nemôže existovať. V oceánoch a moriach, ktoré pokrývajú asi 71% zemského povrchu, je až 97,2% vody našej planéty. Zvyšok pripadá na vodu pevnín. Tieto kontinentálne vody sú zastúpené približne 75% vo forme ľadovcov, 22% podzemné vody a iba 3% vodné toky a jazerá. Na prvý pohľad sa zdá, že vody je dostatok ale je to len očný klam „ľudia veď sa spamätajte ,šetrite, vody je malo však len v Afrike zomierajú ľudia na nedostatok vody“. Voda patrí k najdôležitejším prírodným zdrojom. Je nenahraditeľnou zložkou života, všetkých rastlinných a živočíšnych ekologických systémov a celého prírodného prostredia. V sociálnej sfére sa využíva na prípravu potravy i ako jej súčasť. Je dôležitým faktorom životnej úrovne i významným predpokladom ľudského zdravia. Rovnako je nevyhnutnou podmienkou pre hospodársky rozvoj. V priemyselnej a poľnohospodárskej výrobe sa využíva ako základná surovina, pomocná látka a zdroj energie. Najväčšiu spotrebu vody má poľnohospodarstvo a priemysel. Ľudstvo stojí pred globálnym problémom vyčerpania vodných zdrojová problémom znečisťovania vodstva.
Znečisťovanie povrchových a podzemných vôd spôsobujú: prírodné činitele, najmä vodná erózia (zanášanie nádrží) a antropogénne činitele – človek znečisťuje vodné zdroje nepriamo (kyslé dažde) a priamo svojou činnosťou.
Čistenie odpadových vôd: V ochrane vôd pred znečistením je dôležitý uzavretý cyklus využívania vody, t.j., aby sa voda, ktorá sa vypúšťa z priemyselného závodu, opätovne používala vo výrobnom procese. Preto je veľmi dôležité dôkladné čistenie odpadových vôd, ktoré sa uskutočňuje v čistiarňach odpadových vôd rôznymi technologickými postupmi:
- mechanicky – znečisťujúce látky sa oddeľujú od vody usádzaním v sedimentačných nádržiach, chemicky – vyzrážané nečistoty sa usadia,
- biologicky – mikroorganizmy.
Úbytok a znehodnocovanie pôdy:V historickom procese vývoja ľudskej spoločnosti bola na začiatku neupravená príroda. Prírodné a životné prostredie bolo v súlade. Ľudia využívali to, čo im príroda poskytovala a len minimálne upravovali svoje okolie. Zmena životného prostredia v okolí ľudských obydlí bola stále väčšia. S rozvojom rozumových schopností a poznania sa zvyšovalo územie upravované ľuďmi, ale hlavne sa zvýšil stupeň a spôsob tohto upravovania. Dnes už nemožno stotožňovať názvy životné a prírodné prostredie.
Vo vyspelých krajinách už takmer niet miesta, ktorého by sa nedotkla ľudská ruka. Takmer všetko prešlo nejakým pretvárajúcim procesom.
Jedným z najstarších príčin úpravy okolia je poľnohospodárstvo. Začalo sa rozvíjať už v najstarších spoločenských zriadeniach. Oproti lovu a zberu malo nespočetné množstvo výhod. Potrava nebola už tak závislá na dobrom roku, priaznivom počasí a pod. Ľudia prestali mať potrebu putovať kvôli potrave, alebo kvôli sťahovaniu divých zvierat.
Ľudia začali využívať pôdu v okolí svojich dedín. Obrábaním získali možnosť pestovať rastliny, ktoré predtým museli hľadať a zbierať ďaleko od dediny.
Nevyhnutnosť chemizácie poľnohospodárstva vyplýva aj z potreby chrániť plodiny pred škodcami a rôznymi plesňami alebo chorobami. Každá chemikália však zanecháva stopy na kvalite plodiny. Ľudstvo si ani neuvedomuje, koľko rôznych jedov organizmus prijíma a stále nie sú celkom známe ich vplyvy na život. Spotreba hnojív sa v 20. storočí zvýšila niekoľkonásobne.
Úbytok pôdy. Priama činnosť – stavebná činnosť, mesta sa rozvíjajú rastu a pôdy je čoraz menej. Ďalší spôsob úbytku pôdy je pri ťažobnej činnosti znehodnocovanie pôdy a okolia.
Skládky odpadov ich plochy sa zväčšujú tiež na úkor poľnohospodárskej, často úrodnej pôdy.
Nepriama činnosť: často zle obhospodarovanie ktorým vzniká zvyšovaná erózia pôdy. Voda z dažďov alebo topenia sa snehu bere zo sebou kúsky zeminy a niekedy takto odnese veľké kopy humusu a pôda sa stáva neúrodná. Zvýšená vodná alebo veterná erózia nastáva na území kde dlhší čas nepokrýva pôdu rastlinstvo. Erózia pôdy vzniká aj pri pasení dobytku.
Ľudia znehonocuju pôdu rôznymi hnojivami, niekedy ju až doslova otrávia a stáva sa neúrodná.
Dezertfikácia je rozširovanie púšte dôsledkom vyrubovania lesov, znečisťovania ovzdušia. Človek spôsobuje klimatické zmeny, ktoré zasahujú celú planétu. Tieto podmienky napomáhajú rozširovaniu púšte.
Nadmerné čerpanie prírodných zdrojov:
Svet potrebuje obrovské množstvo energie nielen na zabezpečovanie tepla, svetla, osobnej a nákladnej dopravy, ale aj na pohon rozličných zariadení a podporu poľnohospodárstva. Na tieto účely sa najviac využívajú tieto suroviny: I. ropa, II. zemný plyn, III. uhlie, IV. urán. Nazývajú sa aj ako pevné alebo fosílne palivá.
Fosílne palivá Sú cennými prírodnými zdrojmi energie, ktoré sú dnes obrovským tempom vyčerpávané. Na základe niekoľkých počítačových simulácií využívania prírodných zdrojov bolo ukázané, že spotreba palív vo svete bude rásť exponenciálnym tempom. Zásoby fosílnych palív sú ohraničené a jedného dňa sa vyčerpajú. Odhadnúť, ako dlho ich budeme môcť ešte užívať, nie je jednoduché. Každý rok sa totiž objavujú správy o nových ložiskách ropy, zemného plynu alebo uhlia. Užitočným údajom pre hodnotenie zásob je pomer rezerv k ťažbe (spotrebe) v danom roku.
Generácie našich detí nielenže nebudú môcť využívať tieto zdroje, ale budú zaťažené aj problémami, ktoré dnes spaľovanie fosílnych palív so sebou prináša. Ukazuje sa, že v čase, keď sme takmer úplne závislí na fosílnych zdrojoch palív a súčasne sme vystavení riziku ekologických katastrof, je ilúziou hovoriť o ekonomickom raste v tradičnom zmysle slova. Trvalo neudržateľný súčasný vývoj totiž znamená, že žijeme na úkor prírody a budúcich generácii a krátkodobý prospech v jednej oblasti života bude zaplatený nákladmi v oblastiach iných zahrňujúcich tak živú ako i neživú prírodu.
Ak sa tempo ťažby prírodných zdrojov nezastaví, hrozí ich veľmi rýchle vyčerpanie.
Nárast objemu odpadov a problém ich odstraňovania:Pod pojmom odpady si predstavíme niečo nepotrebné, nepoužiteľné, čo treba iba vyhodiť. Opak je pravdou. S odpadmi sa človek stretáva odjakživa. V dobách lovcov -zberačov to boli kosti z ulovených zvierat či zvyšky jedla. Príroda sa s tým vedela vysporiadať. Postupne, ako sa vyvíjala ľudská spoločnosť, narastalo aj množstvo odpadov. V 60. rokoch 20. storočia nastal boom odpadov. Začali sa vo veľkom vyrábať a používať plasty. V súčasnosti sa hovorí o konzumnej spoločnosti – kupujeme aj to, čo nepotrebujeme, a to, čo nepotrebujeme, skôr či neskôr vyhodíme. Vzťah odpad - človek sa končí odhodením nepotrebnej veci do smetného koša. Odpady majú dnes viaceré škodlivé účinky na životné prostredie, zdravie ľudí i na našu ekonomiku.
Komunálny odpad:- stretávame sa s ním denno-denne. Patria sem bežné odpadky, napr. zvyšky potravín, kuchynský odpad, odpad z kúrenia, no najväčší podiel tejto skupiny tvoria plastové obaly a najrôznejšie kovové, sklenené, drevené a papierové odpadky. Sú objemné, väčšinou sa skladujú na mestských skládkach alebo spaľujú. Sú vhodné
na recykláciu.
Organické odpady:- pôvod majú v mäsokombinátoch, obchodných a reštauračných zariadeniach, kožušníctve, výrobe a skladovaní potravín, liekov. Môžu obsahovať choroboplodné mikroorganizmy, sú dobrým prostredím na liahnutie múch, a s tým je spojené kvasenie a hnitie. Zvláštnu pozornosť je nutné venovať biologickému odpadu z nemocníc a zdravotníckych oddelení. Zneškodňujú sa v spaľovniach, kafilériách alebo zakopávaním na vyhradenom mieste. Je veľmi nebezpečné zneškodňovať ich s komunálnym odpadom na skládkach, hlavne ak by sa k nim dostali deti alebo iné nepovolané osoby.
Skládkovanie: - prevažná väčšina odpadov na Slovensku končí na skládkach, aj keď sa skládky všeobecne považujú za najhorší spôsob nakladania s odpadom, ktorý by mal byť tým posledným riešením. Nebezpečné nie sú len obávané divoké skládky, hrozbu v sebe skrývajú aj skládky riadené. Skládkovanie odpadov na riadených skládkach sa nemôže považovať za trvalé zneškodnenie. Rozkladné procesy vo vnútri skládky prebiehajú nesmierne pomaly, pretože je tam nevhodná klíma pre rozkladné mikroorganizmy.
Spaľovanie: - spálením sa zníži objem odpadu o cca 80-90 %. Spaľovaním tuhých nebezpečných odpadov možno získať paru pre rozličné technologické procesy a teplo na ohrev technologickej alebo úžitkovej vody. Za desať rokov prevádzky sa ušetrí až milión ton uhlia. Ďalšou prednosťou oproti skládkovaniu sú menšie nároky na plochy skládok, možnosť zneškodnenia vysoko-toxických i biologicky nerozložiteľných odpadov. Na druhej strane však spaľovňa skoncentruje množstvo škodlivých látok, hmota sa neničí, mení sa iba chemické zloženie a toxicita spaľovaných zlúčenín. Do ovzdušia unikajú mnohé škodlivé látky: napr. ťažké kovy, ftaláty, furány a ďalšie. Dioxíny a furány v prírode odolávajú rozkladu, akumulujú sa v tukovom tkanive. Spaľovne na likvidáciu nebezpečných odpadov obsahujú spravidla rotačnú spaľovaciu pec, doplnenú dohrievaciou komorou. Rozsah pracovných teplôt je 900 – 1300 °C. Spaliny prechádzajú systémom čistenia, ktorý pozostáva z troch stupňov – dvoch suchých a jedného mokrého. Škvara sa odváža na skládku a prachový popolček, ktorý je toxickejší než škvara sa zneškodňuje na základe hodnotenia chemickej analýzy. Na výstavbu spaľovne sú potrebné obrovské počiatočné finančné náklady. Aby sa investície vrátili, je spaľovňa závislá na prísune veľkého množstva odpadov. V miestach, kde sú veľkokapacitné spaľovne, sa preto nerozvíjajú iné programy triedenia odpadov pre recykláciu, kompostovanie, opätovné využívanie.
Recyklácia:
- týmto spôsobom by sa mali nepoužiteľné veci vyrobiť znovu. Recykláciou sa šetrí prostredie a prírodné zdroje. Oproti likvidácii ušetrí prírodné zdroje, energiu, zníži množstvo odpadov. Odborné štúdie dokázali, že recykláciou sa ušetrí viac energie, ako môžeme získať spaľovaním. Recyklovaním 1 tony starého papiera sa pri výrobe ušetrí 500 – 600 kWh elektrickej energie. Aby sme mohli recyklovať, musíme najprv vytriediť jednotlivé zložky pri zdroji – doma, v práci, škole. Zmiešaním odpadov ich znečistíme a znemožníme ich ďalšie využitie. Recyklácia začína naším triedením na jednotlivé zložky – papier, sklo, kovy, textil, plasty a časť nebezpečných odpadov. Odtiaľ putujú do papierní, sklární, železiarní ..., kde ich použijú ako surovinu na výrobu nových výrobkov.
