Ochrana životného prostredia u poľnohospodárskych strojov

OCHRANA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA U POĽNOHOSPODÁRSKÝCH STROJOCH
ÚVOD
Starostlivosť o životné prostredie sa musí stať integrálnou súčasťou rozvoja spoločnosti. Nevyhnutne sa stáva súčasťou aktivity každého človeka. Stav životného prostredia sa vynucuje chápať ako viditeľnú súčasť životnej úrovne, postupne čoraz viac determinujúcu rozvoj výroby, reprodukciu a rozvoj ľudského pokolenia, až po stav ohrozenia samotnej existencie ľudstva. Významnou zložkou životného prostredia sa stáva mechanizácia poľnohospodárskej výroby. Stroje používané pri poľnohospodárskych prácach ovplyvňujú svoje okolie, čo sa výrazne prejavuje v znižovaní lesov a zvyšovaním ornej pôdy. Škodliviny, ktoré vznikajú v procese poľnohospodárskej výroby nemožno úplne vylúčiť pri súčasnom stave vedy a techniky. Našou povinnosťou v procese realizácie poľnohospodárskej výroby budeme musieť použiť všetky techniky a ekonomicky dostupné opatrenia a obmedziť pôsobenie nepriaznivých faktorov tak, aby neprekročili stanovenú hranicu.

Ochrana proti hluku a vibráciám

Veľmi neprijemnou škodlivinou, ktorá negatívne ovplyvňuje kvalitu životného prostredia je hluk. Pri poľnohospodárskych prácach sú jeho hlavnými zdrojmi poľnohospodárske stroje, dopravné a mechanizačné prostriedky. Hluk spôsobuje priame škody na zdraví (nedoslýchavosť, hluchota), ale aj celý rad ďalších vážnychnásledkov – zmien organizme, ktoré sa prejavujú až po istom čase, takže postihnutý ich už nedáva do súvislosti s pobytom v hlučnom prostredí.
Z hľadiska škodlivosti možno hluk kategorizovať takto:
hladina hluku, ktorá zanecháva negatívne následky na zdraví človeka po dlhodobom pôsobení sa pohybuje od 75 dB do 110 dB
hranica bolestivosti 130 dB
pri 160 dB dochádza k pretrhnutiu ušného bubienka
Negatívne pôsobenie hluku závisí od viacerých faktorov.

Je predovšetkým priamo úmerné výške akustického hluku, času expozície, veku pracovníkov, ale aj kombinácií s inými nepriaznivými účinkami, ako sú vibrácie, prašnosť, nadmerná vlhkosť a pod.
Hlučnosť u poľnohospodárskych strojov, konkrétne u žacích stolov sa vykonáva spolu zo strojom (pohonnou zložkou), čiže s mláťačkou.
















Tab.1
Typ žacieho stola Výrobca Hladina hluku vo vzdialenosti 10 m
Žací stôl pre obilniny Nemecko 75 dB
Bývalé ZSSR 82 dB
Bývalé ČSSR 80 dB
Žací stôl pre kukuricu na zrno Nemecko 85 dB
Bývalé ZSSR 86 dB
Bývalé ČSSR 85 dB
Žací stôl pre strukoviny a olejniny Nemecko 78 dB
Bývalé ZSSR 80 dB
Bývalé ČSSR 79 dB
Žací stôl pre priadných rastlín Nemecko 79 dB
Bývalé ZSSR 80 dB
Bývalé ČSSR 81 DB
Žací stôl pre zber liečivých rastín Nemecko 79 dB
Bývalé ZSSR 80 dB
Bývalé ČSSR 80 dB

Tabuľka nameraných hodnôt hlučnosti u jednotlivých žacich stolov

Stanovisko
Na základe tab.1 je možné konštatovať, že uvedené žacie stoly z hľadiska hluku, ktorý bol meraný vo vzdialenosti 10 m od žacieho stola norme vyhovuje.

Ochranné opatrenia proti hluku

Legislatívne predpisy každého štátu určujú maximálne dovolené hodnoty hluku, ktorými sa môže zaťažiť životné prostredie. Tieto hodnoty sú pre rozličné druhy priestorov rôzne.
Naša legislatíva z hľadiska hlučnosti rozdeľuje priestory takto:
vnútorný priestor samohybných strojov
vonkajšie pracovisko
vonkajší priestor
priestor v stavbách

Ochranu vnútorného priestoru samohybných strojov, t.j.ochranu obsluhy stroja musí zabespečiť výrobca stroja. Ak je v tomto priestore hlučnosť nad dovolené hodnoty, potom ju možno eliminovať používaním osobných ochranných pomôcok. Tieto pomôcky možno používať aj na vonkajšom pracovisku, ak nehrozí nebezpečenstvo úrazu zhoršením identifikácie nebezpečenstva sluchom. Ochrana vonkajších priestorov je povinnosťou prevádzkovateľa stroja. Typ stroja, ktorý splní požiadavky na ochranu pred hlukom, nemusí však byť vždy k dispozícii.
Potom je potrebné:
- používať ochranné pomôcky proti hluku
- znížiť hlučnosť ak sa dá
- pravidelne vykonávať technickú kontrolu a údržbu
- limitovať čas nasadenia strojov s nadmernou hlučnosťou počas pracovnej smeny


Ochrana pred vibráciami

Vibrácie sú mechanické kmitania pevných látok. Vznikajú pôsobením rázových alebo periodických síl (úder, rotácia nevyváženej súčiastky, trenie a pod.). Pri šírení sa vibrácie konštrukciou alebo telesom môže povrch chvejúceho sa materiálu časť svojej energie odovzdať okolitému vzduchu, teda môže byť zdrojom zvuku. Tento jav nastane iba vtedy, keď ma teleso väčšie rozmery ako približne polovica dĺžky vlny, čo sa prakticky dosahuje pri všetkých predmetoch a strojoch používaných na pracovisku. Špecifickým druhom vibrácie je otras. Je to jednorázový dej, pri ktorom sa poloha mechanickej sústavy zmení v krátkom časovom intervale. Vibrácie môžu negatívne pôsobiť na ľudský organizmus aj na poľnohospodárske konštrukcie, príp. technické zariadenia, ktoré sú v oblasti ich pôsobenia.

Pred účinkom vibrácii sa možno chrániť týmito spôsobmi:
- pri práci vo vlhkom prostredí a za nízkych teplôt a pri práci zo strojmi vyfukujúcimi studený vzduch, používať osobné ochranné pomôcky
- dodržiavať časové intervaly práce a prestávok
- výber strojov smerovať k použitiu takých, ktoré nevyvolávajú vibrácie. Ak to nie je možné, potom minimalizovať čas používania takýchto strojov
- odstrániť zdroje vibrácií alebo ich utlmiť

Prašnosť

Pod pojmom prach rozumieme tuhé látky v ovzduší – do veľkých zŕn 40 μm. Najdôležitejšou vlastnosťou prachu z hľadiska odlučovania je veľkosť častíc od ktorej závisí rýchlosť sedimentácie a odlučovací princíp.

Rozdeľujeme ich do troch skupín:

- hrubý prach väčší ako 40 μm
- stredný prach veľkosti 40 až 1 μm
- jemný prach častice menšie ako 1 μm
Z hľadiska vzniku prašnosti rozlišujeme:
primárnu prašnosť, ktorá vzniká pri výrobných procesoch
- sekundárnu prašnosť, ktorá vzniká zvírením usadeného prachu z primárnej prašnosti

V procese využívania strojov a zariadení vzniká predovšetkým sekundárna prašnosť. Jej vznik môže byť jednak z rozprašovania prepravovaných sypkých hmôt, alebo ako rozvírený prach od podvozkov, alebo pri zbere úrody. Opatrenia na zníženie prašnosti majú predovšetkým organizačno- technický charakter.
Zaraďujeme tu:
- čistenie žacích stolov a podvozkov dopravných prostriedkov pred ich výjazdom
- čistenie vnútropodnikových komunikácii od blata roznášaného dopravnými prostriedkami a umývaním tlakovou vodou
- zavedenie bezpečných klimatizačných kabín




Ochrana vôd

Minimalizácia, prípadne vylúčenie odpadov pri využívaní poľnohospodárskych strojov sa sústreďuje do oblasti technického zabezpečenia prevádzky. Odpady, vznikajúce pri využívaní mechanizácie sú vo väčšine prípadov kvalifikované ako toxické, príp. Ropné a olejové odpady.
Vznikajú pri:
- garážovaní na odstavných priestoroch
- pri pracovnom výkone
- pri údržbe a opravách

Únik olejových látok môže byť:
- z netesnosti jednotlivých hadíc, hydraulických valcov a nádrží, pri ich poruche
- z pretekania pri prečerpávaní a neopatrnej manipulácií
- pri kolízií s inými mechanizmami

Opatrenia zabraňujúce znečisteniu

Najjednoduchším opatrením je také, ktoré zabráni kontaminácii pôdy, vody, príp. Ovzdušia závadnou látkou. Spravidla býva aj najlacnejšie. Medzi prvoradé tak treba zaradiť dodržiavanie technologickej disciplíny a opatrnosť.
Až za tým nasledujú technické a organizačné opatrenia, ktoré môžu byť:
a)Budovanie jednoduchých otvorených alebo uzavretých skladovacích prístreškov na
skladovanie hydraulických olejov a mazív. Dôležitou časťou prístrešku je jeho spodná
časť. Tvorí ju nepriepustná nádrž na zachytávanie rozliateho oleja alebo maziva, nad
ktorou je podlaha s mrežami. Alternatívnym riešením je dobre izolovaná nádrž
naplnená vapexom, nad ktorou je nasýpaná vrstva siporexu. Vapex má schopnosť
absorbovať oleje a mazivá. Po skončení používania prístrešku sa vapex odvezie a látky
v ňom obsiahnuté možno spáliť. Nádrže bez vapexu majú vyspádované dno a nádržku,
z ktorej sa oleje odčerpávajú. Prístrešok sa musí navrhnúť tak, aby sa do nádrže nemohla dostávať dážďová voda.

b) Odstavné plochy pre žacie stoly zabezpečiť izoláciami terénu proti vniknutiu závadných
látok do pôdy, príp. spodných vôd. Povrch takisto upraviť buď absorpčnou vrstvou alebo
betónovým povrchom odvodneným cez lapač oleja.
c)Udržiavať žacie stoly v dobrom technickom stave.

Dbať najmä na tesnosti spojov
jednotlivých časti hydraulických valcov.
d) Opravy a údržby žacích stolov vykonávať vo vyhradených a náležíte upravených
priestoroch.

Záver

Článok veľmi stručne poukazuje na opatrenia, ktoré je potrebné prijať pri dodržiavaní ochrany životného prostredia u poľnohospodárských strojov.

Naznačil postup pri odstraňovaní chýb, ktoré vznikajú pri procesoch zberu, údržby a skladovania prevážne u Žacích strojov.