Ochrana prírody je jedným z určujúcich kritérií environmentálneho plánovania, jej predmetom je ochrana životných podmienok, resp. životného priestoru človeka, ktorým je krajina. V ochrane prírody dominoval v minulosti prístup spočívajúci v ochrane vzácnych častí prírody pred človekom. Od r.1962 možno pozorovať vývoj nového, moderného spôsobu ochrany prírody, ktorú podnietil rozvoj vedeckého myslenia, politický vývoj, technologický pokrok a ekonomický pokrok. Bázou starého systému bol prístup k chráneným územiam ako izolovaným častiam prírody, bez účasti miestneho obyvateľstva na ochrane.

Podľa nového systému chránené územie majú nielen konzervačný ale aj sociálny, hospodársky a krajinnoekonomický význam. Na ich zachovaní a riadení je zainteresované aj miestne obyvateľstvo. Ochrana prírody na území Slovenska má bohatú tradíciu. Siaha do 13. Stor. a dlho bola zameraná na ochranu vzácnej zvery. Prvé prírodné rezervácie boli vyhlásené až koncom 19. Stor.(Ponická dúbrava a Príboj). Skutočný rozvoj ochrany prírody začal po vzniku ČSR, kedy boli položené základy dnešnej siete chránených území. Táto sa dotvárala po r. 1945.

V r. 1949 bol zriadení prvý národný park – TANAP a v r. 2004 vláda SR schválila sieť chránených území NATURA 2000(súčasť európskej siete). V r. 2000 sa ustálila nasledovná štruktúra štátnej ochrany prírody: 1. Centrum ochrany prírody a krajiny so sídlom v Banskej Bystrici (riadiace centrum regionálnych správ v Bratislave a Prešove a správ národných parkov a chránených krajinných oblastí). 2. Správy národných parkov a chránených krajinných oblastí (spravujú aj nechránenú krajinu a v priľahlých obvodoch). 3. Regionálna správa ochrany prírody a krajiny v Bratislave a Prešove (spravujú územie priľahlých obvodov).

Stupne územnej ochrany
Pre územnú ochranu prírody a krajiny platí 5 stupňov ochrany, v ktorých sa obmedzuje využívanie zásahy do prírody a krajiny. Obmedzovanie využívania a zásahov sa zvyšuje so stupňom ochrany .

1. Stupeň ochrany sa vzťahuje na celé územie Slovenska s výnimkou chránených území. Súhlas orgánu ochrany prírody sa vyžaduje k niektorým činnostiam napr. vykonávanie činnosti meniacej stav mokrade, rozširovanie nepôdneho druhu, vypúštanie vodnej nádrže alebo rybníka, letecká aplikácia chemických látok a hnojív.

2. Stupeň ochrany sa vzťahuje na chránené krajinné oblasti a chránené areály. Zakazuje sa tu: 1. Vjazd a státie motorovým vozidlám a záprahovým vozidlám. Súhlas orgánu ochrany prírody sa vyžadujú činnosti napr. pasenie napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat na voľných ležoviskách. Organizovanie verejných telovýchovných, športových a turistických podujatí.

3. Stupeň ochrany sa vzťahuje na národné parky, chránené areály a chránené krajinné prvky. Zakazujú sa tu činnosti: 1. Pohyb mimo vyznačeného turistického chodníka, lyžovanie, vykonávanie horolezeckého výstupu, použitie zariadenia spôsobujúceho svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj. Zber rastlín a ich plodov.

4. Stupeň ochrany sa vzťahuje z časti na chránený areál, prírodnú rezerváciu, prírodnú pamiatku a chránený krajinný prvok. Zakazujú sa tu činnosti ako napr.: ťažba drevnej hmoty, vykonávanie geologických prác, zber nerastov alebo skamenelín.

5. Stupeň ochrany sa vzťahuje na chránený areál, prírodnú rezerváciu, prírodnú pamiatku a chránený krajinný prvok. Zakazujú sa tu činnosti ako napr.: zásahy do lesného porastu a poškodenie vegetačného a pôdneho krytu, stavba lesnej cesty, vybudovanie poľovníckeho alebo rybárskeho revíru, rušenie pokoja a ticha, chytanie a lov živočícha.

Chránené územie
Lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho alebo národného významu, biotopy druhov európskeho alebo národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov. Rozlišujú sa nasledovné kategórie chránených území:

1.Chránená krajinná oblasť
Rozsiahlejšie územie s výmerou nad 1000 ha s rozptýlenými prírodzenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability. Na jej území platí 2. Stupeň ochrany.

2.Národný park
Rozsiahlejšie územie s výmerou nad 1000 ha s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti človeka. Na jeho území platí 3. Stupeň ochrany. Na Slovenku sú to tieto NP: Národný park Malá Fatra, Národný park Nízke Tatry (NAPANT), Národný park Poloniny, Národný park Slovenský raj, Tatranský národný park (TANAP), Národný park Muránska planina, Národný park Pieniny (PIENAP), Národný park Slovenský kras, Národný park Veľká Fatra

3.Chránená areál
Lokalita spravidla s výmerou do 1000 ha, na ktorej sa nachádzajú biotopy európskeho alebo národného významu, kde priaznivý stav týchto biotopov záleží na obhospodárovaní človekom. Môže ním byť aj územie s trvalejším výskytom chránených druhov živočíchov, rastlín, nerastov a skamenelín. Na území chráneného areálu platí 3.,4. Alebo 5. Stupeň ochrany.

4.Prírodná rezervácia
Lokalita s výmerou do 1000 ha, pôvodného alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho alebo národného významu alebo biotopy. Na území prírodnej reprezentácie platí 3., 4. Alebo 5. Stupeň ochrany.

5.Prírodná pamiatka
Máloplošné ekosystémy, s výmerou do 50 ha, ktoré majú vedecký, kultúrny, ekologický, estetický význam. Jedinečná prírodná pamiatka. Patria tu jaskyne a prírodné vodopády. Na území prírodnej pamiatky platí 3., 4. Alebo 5. Stupeň ochrany.

6.Chránený krajinný prvok
Prvok, ktorý plní funkciu biocentra. Na jeho území platí 3., 4. Alebo 5. Stupeň ochrany.

7.Chránené vtáčie územie
Biotopy druhov vtákov európskeho významu. Môžu sa členiť do zón, najviac do štyroch. Zóna A má piaty stupeň ochrany, zóna B štvrtý stupeň, zóna C tretí stupeň ochrany, zóna D druhý stupeň ochrany.

Existujú rôzne organizácie, ktoré sa zaoberajú ochranou prírody, ako napríklad Greenpeace, WWF – svetový fond pre prírodu, IUCN – svetová únia ochrany prírody a zdrojov, UNEP – program spojených národov pre životné prostredie, na Slovensku SZOPK – slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny. Aby sme prírodu čo najlepšie ochránili, je potrebné rekultivovať skládky, likvidovať toxické látky, zlepšiť výrobné technológie, viac kontrolovať dodržiavanie noriem, zavádzať moderné technológie menej ovplyvňujúce prostredie. Každý z nás môže prispieť aspoň malým kúskom k zlepšeniu a skrášleniu prostredia v ktorom žije. Ako? Možno tak, že zasadíme nový strom, upraceme okolie svojho domu, pri najbližšom výlete v prírode nezahodíme fľašu do trávy alebo papier z nanuku či cukríka na zem.