2.3.4.2. DREVOPLYN

Charakteristika

Drevoplyn je možné získať nielen z dreva, ale aj z viacerých iných vstupných surovín ako je napr. slama, škrupiny z orechov alebo obilie.

Pri výrobe drevoplynu dochádza k premene tuhých palív (najčastejšie dreva) na plynné s cieľom získať čo najvyšší obsah energie v plynnej forme. Podstatné na celom procese však je zabezpečenie dostatočnej čistoty plynu. V mnohých splyňovacích zariadeniach, pripojených k motoru, sa súčasne využíva ťah vzduchu a pohyb piestov vo valcoch. Zloženie drevného plynu sa mení v závislosti na použitej biomase a obsahu vlhkosti v palive.

Využitie

Použitie plynných palív v motoroch s vnútorným spaľovaním nie je nové. Už v roku 1860 belgický inžinier J.E. Lenoir zostrojil dvojtaktný plynový motor. V roku 1876 ho nasledoval nemecký inžinier N. Otto (konštruktér benzínového motora), ktorý postavil štvortaktný motor na stlačený plyn. Podľa dostupných údajov prvý Ottov motor poháňaný bioplynom bol skonštruovaný v Indii v roku 1907. 

Drevoplyn v motoroch s vnútorným spaľovaním je možné využiť tak na pohon vozidiel ako aj na výrobu elektrickej energie (stacionárne motory). Motor automobilu si však vyžaduje isté úpravy. Používanie neupraveného motora je technicky možné a je aj príťažlivé z hľadiska finančných nákladov. 

Vo všeobecnosti je možné povedať, že aj keď je bioplyn a drevoplyn možné využiť ako palivo, v motorových vozidlách, táto možnosť sa nevyužíva. Drevoplyn vzhľadom na nižšiu energetickú hustotu paliva dnes prakticky stratil akýkoľvek význam.


Výhody

· čerpadlá vody (chod motora beží iba na polovičný výkon)
· drevoplyn je možné lepšie zhodnotiť pri výrobe elektrickej energie a tepla ako využiť ho ako palivo


Nevýhody

· motor si vyžaduje špeciálne úpravy kvôli zvláštnym chemickým vlastnostiam zmesi drevoplynu a vzduchu
· priame použitie drevoplynu by znamenalo pokles výkonu motoru o 30 - 40 %



2.4. ELEKTROMOBILY

Charakteristika

Vyznačujú sa nulovými emisiami škodlivých látok. Namiesto spaľovacieho motora majú elektromotor a namiesto benzínovej nádrže má dobíjateľné batérie. Každá batéria je podobná svojou veľkosťou a tvarom batérii, ktorá sa používa na štartovanie bežných automobilov. Rozdiel je len v tom, že elektromobil má batérií podstatne viac - často 15 až 30 kusov. Elektromobil má aj iný regulačný systém, ktorý zabezpečuje dodávku elektrickej energie do elektromotora vždy keď vodič šliapne na „plynový" pedál. Elektromotor tiež nahrádza prevodovku klasického vozidla. Pretože elektromobily sa v súčasnosti nevyrábajú vo veľkých sériách, je aj ich cena o niečo vyššia ako v prípade benzínových alebo naftových vozidiel. Z hľadiska nárokov na údržbu a prevádzku vozidla sú elektromobily ekonomickejšie ako bežné vozidlá na benzín alebo naftu. Náklady na údržbu elektromobilu sú taktiež veľmi nízke a vychádzajú približne na polovicu nákladov benzínového vozidla. Súvisí to s tým, že elektromobily majú menej pohyblivých častí v motore. Na druhej strane je treba poznamenať, že elektromobily majú podstatne vyššie náklady na výmenu batérií, ktorú je potrebné uskutočniť po cca 3 rokoch.

Využitie

Najčastejšie sa s nimi môžeme stretnúť v podobe trolejbusov. Tieto dopravné prostriedky však batérie nepotrebujú, nakoľko energiu čerpajú z elektrického vedenia. V zahraničí sa testujú aj tzv. duobusy, ktoré sú v podstate trolejbusmi s malými batériami používanými na preklenutie krátkych vzdialeností bez elektrického vedenia.