Nevyhnutné potraviny
Nevyhnutnou podmienkou pre život ľudí sú potraviny rastlinného a živočíšneho pôvodu. Ich cieľavedomým získavaním sa človek
zaoberá už 7- 10 tisíc rokov, od čias, kedy prešiel od zberu rastlinných plodovk ich domácemu chovu. Tento prechod položil základy poľnohospodárskej výroby, ktorá v priebehu tisícročí prekonala rad významných zmien.
Dlhé obdobie bolo poľnohospodárstvo najvýznamnejšou hospodárskou aktivitou obyvateľov Zeme. Až priemyselná revolúcia, ktorá sa zrodila v polovici 18. storočia na Britských ostrovoch, odsunula poľnohospodársku výrobu na druhé miesto. Táto prevratná historická etapa rozvoja výrobných síl na jednej strane znížila počet pracujúcich v poľnohospodárstve, ale súčastne mu ponúkla výrobné nástroje, ktoré podstatne uľahčili a zefektívnili rastlinnú a živočíšnu výrobu.
Pokroky vedy a techniky čiastočne znížili závislosť súčastnej poľnohospodárskej výroby na kvalite prírodného prostredia napr. tým, že vytvorili podmienky pre umelé zavlažovanie a hnojenie pôdy. Napriek tomu charakter prírodného prostredia naďalej rozhodujúco určuje odlišnosti v štruktúre poľnohospodárskej výroby rôznych oblastí sveta. K prírodným činiteľom, ktoré ju ovplyvňujú patria najmä úrodnosť pôd, teplota ovzdušia, dostatok vlahy a slnečnej energie.
Rôzne poľnohospodárske plodiny majú odlišné nároky na kvalitu prírodného prostredia. Preto vzniklo na svete viacero ohnísk,
v ktorých našli optimálne podmienky rozvoja, a z ktorých sa neskôr rozšírili do iných častí sveta. Z juhozápadnej Ázie pochádzajú napr. hlavné odrody pšenice, raži, ľanu, hrachu, marhúľ, karotky, šošovice, višieň, broskýň. India je rodiskom ryže, cukrovej trstiny, bavlny a viacerých druhov tropického ovocia. Vo východnej Ázii sa začalo s pestovaním sóje, prosa, niektorých druhov jačmeňa, olejnatých rastlín a viac ako 20 druhov ovocia. V oblasti Stredozemného mora majú svoju pravlasť olivy, niekoľko druhov strukovín a cukrová repa. Východná Afrika poskytla svetu kávu, Stredná i južná Amerika kukuricu, zemiaky, tabak, kakao.
Rozloha poľnohospodárskej pôdy na svete sa odhaduje na 4,5 mld. ha a tvorí asi tretinu rozlohy nezaľudnených častí súše,
v súčasnosti sa využíva približne polovica. Z toho asi miliarda hektárov pripadá na ornú pôdu, 0,4 mld ha na viacročné kultúry, zvyšok na lúky a pasienky. V dôsledku rozširovania zastavaných plôch rozloha poľnohospodárskej pôdy najmä v hospodársky rozvinutých štátoch klesá.
Hlavným zdrojom výživy obyvateľov sveta sú zrniny, 1867mil. t ročne. Reprezentujú ich najmä pšenica, kukurica a ryža, ktoré tvoria asi 75 % svetových zásob zrna. Zásluhou úspešných pokusov s pestovaním nových druhov zrnín sa hranice ich rozšírenia postupne posúvajú do vyšších zemepisných výšok a polôh.
Pšenica je najrozšírenejšou obilninou mierneho klimatického pásma a pokrýva asi 30 % plôch posiatych obilninami. Vyžaduje úrodnú pôdu, teplé leto s hojnými zrážkami a suchý vzduch v čase dozrievania. Ročne sa jej dopestuje na svete asi 500 mil t s priemerným hektárovým výnosom asi 2,5 t. Najväčšími producentmi pšenice sú Čína, 100 mil. t, USA, 60 mil. t, India, 55 mil. t. najväčšie hektárové výnosy pšenice,6 – 8 t / ha, sa vďaka vysokej intenzite práce dosahujú v Holandsku, Dánsku a Veľkej
Británie.
V tropických a subtropických oblastiach je najviac rozšírenou kultúrnou rastlinou ryža, 500 mil. tok, ktorá obsahuje 73 – 81 %
sacharidov a 10 – 12 % bielkovín. Existujú dve základné odrody ryže. Bahenná ryža, ktorá rastie na trvalo zaplavenej pôde vo vlhkých tropických oblastiach, má vegetačnú dobu 130 – 180 dní, takže môže poskytovať dve úrody za rok. Horská ryža dobre znáša chladnejšie podnebie a pri dostatku zrážok môže rásť aj na nezavlažovanej pôde. Najväčšími pestovateľmi ryže sú Čína, 175 mil. t, India, 115 mil. t , Indonézia, 45 mil. t. priemerné hektárové výnosy ryže sú asi 3 t /ha.
Ročná úroda kukurice sa pohybuje od 450 do 550 mil. t. jej pravlasťou je Južná Amerika. Do Európy a iných oblastí sveta sa dostala až po objavení Ameriky v 16. storočí. Rýchlo sa však udomácnila na územiach, kde má počas päťmesačného vegetačného obdobia dostatok vlahy a v čase dozrievania aj dostatok tepla. Najväčším producentom kukurice sú USA, 160 –230 mil. t, kde sa v tzv., kukuričnom pásme štátov Ohio, Indiána, Illions, Iowa urodí asi polovica celoročnej svetovej produkcie kukurice. Až 90 % z nej sa však využíva ako krmivo pre dobytok. Druhým najväčším producentom kukurice je Čína. Najmä
v latinskoamerických štátoch je kukurica významnou zložkou stravy domáceho obyvateľstva.
Nevyhnutné potraviny
Nevyhnutnou podmienkou pre život ľudí sú potraviny rastlinného a živočíšneho pôvodu. Ich cieľavedomým získavaním sa človek
zaoberá už 7- 10 tisíc rokov, od čias, kedy prešiel od zberu rastlinných plodov k ich domácemu chovu. Tento prechod položil základy poľnohospodárskej výroby, ktorá v priebehu tisícročí prekonala rad významných zmien.
Dlhé obdobie bolo poľnohospodárstvo najvýznamnejšou hospodárskou aktivitou obyvateľov Zeme. Až priemyselná revolúcia, ktorá sa zrodila v polovici 18. storočia na Britských ostrovoch, odsunula poľnohospodársku výrobu na druhé miesto. Táto prevratná historická etapa rozvoja výrobných síl na jednej strane znížila počet pracujúcich v poľnohospodárstve, ale súčastne mu ponúkla výrobné nástroje, ktoré podstatne uľahčili a zefektívnili rastlinnú a živočíšnu výrobu.
Pokroky vedy a techniky čiastočne znížili závislosť súčastnej poľnohospodárskej výroby na kvalite prírodného prostredia napr. tým, že vytvorili podmienky pre umelé zavlažovanie a hnojenie pôdy. Napriek tomu charakter prírodného prostredia naďalej rozhodujúco určuje odlišnosti v štruktúre poľnohospodárskej výroby rôznych oblastí sveta. K prírodným činiteľom, ktoré ju ovplyvňujú patria najmä úrodnosť pôd, teplota ovzdušia, dostatok vlahy a slnečnej energie.
Rôzne poľnohospodárske plodiny majú odlišné nároky na kvalitu prírodného prostredia. Preto vzniklo na svete viacero ohnísk,
v ktorých našli optimálne podmienky rozvoja, a z ktorých sa neskôr rozšírili do iných častí sveta. Z juhozápadnej Ázie pochádzajú napr. hlavné odrody pšenice, raži, ľanu, hrachu, marhúľ, karotky, šošovice, višieň, broskýň. India je rodiskom ryže, cukrovej trstiny, bavlny a viacerých druhov tropického ovocia. Vo východnej Ázii sa začalo s pestovaním sóje, prosa, niektorých druhov jačmeňa, olejnatých rastlín a viac ako 20 druhov ovocia. V oblasti Stredozemného mora majú svoju pravlasť olivy, niekoľko druhov strukovín a cukrová repa. Východná Afrika poskytla svetu kávu, Stredná i južná Amerika kukuricu, zemiaky, tabak, kakao.
Rozloha poľnohospodárskej pôdy na svete sa odhaduje na 4,5 mld. ha a tvorí asi tretinu rozlohy nezaľudnených častí súše, v súčasnosti sa využíva približne polovica. Z toho asi miliarda hektárov pripadá na ornú pôdu, 0,4 mld ha na viacročné kultúry, zvyšok na lúky a pasienky. V dôsledku rozširovania zastavaných plôch rozloha poľnohospodárskej pôdy najmä v hospodársky rozvinutých štátoch klesá.
Hlavným zdrojom výživy obyvateľov sveta sú zrniny, 1867mil. t ročne. Reprezentujú ich najmä pšenica, kukurica a ryža, ktoré tvoria asi 75 % svetových zásob zrna. Zásluhou úspešných pokusov s pestovaním nových druhov zrnín sa hranice ich rozšírenia postupne posúvajú do vyšších zemepisných výšok a polôh.
Pšenica je najrozšírenejšou obilninou mierneho klimatického pásma a pokrýva asi 30 % plôch posiatych obilninami. Vyžaduje úrodnú pôdu, teplé leto s hojnými zrážkami a suchý vzduch v čase dozrievania. Ročne sa jej dopestuje na svete asi 500 mil t s priemerným hektárovým výnosom asi 2,5 t. najväčšími producentmi pšenice sú Čína, 100 mil. t, USA, 60 mil. t, India, 55 mil. t. najväčšie hektárové výnosy pšenice,6 – 8 t / ha, sa vďaka vysokej intenzite práce dosahujú v Holandsku, Dánsku a Veľkej
Británie.
V tropických a subtropických oblastiach je najviac rozšírenou kultúrnou rastlinou ryža, 500 mil. tok, ktorá obsahuje 73 – 81 %
sacharidov a 10 – 12 % bielkovín. Existujú dve základné odrody ryže. Bahenná ryža, ktorá rastie na trvalo zaplavenej pôde vo vlhkých tropických oblastiach, má vegetačnú dobu 130 – 180 dní, takže môže poskytovať dve úrody za rok. Horská ryža dobre znáša chladnejšie podnebie a pri dostatku zrážok môže rásť aj na nezavlažovanej pôde. Najväčšími pestovateľmi ryže sú Čína, 175 mil. t, India, 115 mil. t , Indonézia, 45 mil. t. priemerné hektárové výnosy ryže sú asi 3 t /ha.
Ročná úroda kukurice sa pohybuje od 450 do 550 mil. t. jej pravlasťou je Južná Amerika. Do Európy a iných oblastí sveta sa dostala až po objavení Ameriky v 16. storočí. Rýchlo sa však udomácnila na územiach, kde má počas päťmesačného vegetačného obdobia dostatok vlahy a v čase dozrievania aj dostatok tepla. Najväčším producentom kukurice sú USA, 160 –230 mil. t, kde sa v tzv., kukuričnom pásme štátov Ohio, Indiána, Illions, Iowa urodí asi polovica celoročnej svetovej produkcie kukurice. Až 90 % z nej sa však využíva ako krmivo pre dobytok. Druhým najväčším producentom kukurice je Čína. Najmä
v latinskoamerických štátoch je kukurica významnou zložkou stravy domáceho obyvateľstva.
