globalne problemi sveta
AKÉ GLOBÁLNE PROBLÉMY DNES OHROZUJÚ SVET:

1. Populačná explózia a preľudnenie Zeme

2. Hlad a bieda,

3. Prehlbovanie ekonomickej a sociálnej nerovnosti medzi bohatým Severom a chudobným Juhom. Problémy ekonomického, sociálneho a kultúrneho vývoja rozvojových krajín,

4. Ekologické problémy vo svete,

5. Militarizácia svetového hospodárstva a nebezpečenstvo svetovej jadrovej vojny,

6. Surovinové a energetické problémy,

7. Slobodný rozvoj ľudskej osobnosti, dodržiavanie ľudských práv a dôstojná budúcnosť človeka,

8. Civilizačné choroby 20 storočia,

9. Informačná, telekomunikačná a masmediálna závislosť.



Populačná explózia a preľudnenie Zeme



Populačná explózia: rýchly rast počtu obyvateľstva. Je spojený s vysokou pôrodnosťou a nízkym stupňom úmrtnosti.



Populácia: spoločenstvo organizmov jedného druhu v určito priestore, ktoré si navzájom vymieňajú genetické informácie; súbor obyvateľstva, ľudstvo.



Obyvateľstvo sveta:

Počet obyvateľov Zeme sa odpradávna menil podľa množstva potravy a úrovne medicíny. Pri hojnosti potravín ľudí pribúdalo, pri hladomoroch a chorobách zase ubúdalo. Asi do roku 800 n. l . sa svetová populácia udržiavala zhruba na úrovni 200 miliónov ľudí. Odvtedy však neuveriteľne vzrástla, najväčšmi v 20. storočí. Pre rok 2000 odborníci predpokladajú vyše 6 miliárd ľudí, čo prinesie veľké problémy s ich výživou a s preľudnením zemegule. Grafy ukazujú rast počtu obyvateľstva Zeme za posledných 12 000 rokov.



· Súčastná populácia – viac ako 6 miliárd obyvateľov

· Najhustejšie osídlené oblasti – ČÍNA( 1 mld.250 mil.), INDIA(1 mld.), SV USA(280 mil.) , INDONÉZIA(214 mil.)

· Najhustejšie osídlené štáty (mestá) – Hongkong (4932 obyv. na km2), Singapur (4018 obyv. na km2), Monaco (17 450obyv.)

· Najhustejšie obývané – Belgicko, Holandsko (380 obyv. na km2), Slovensko má 110 obyv. na km2 priemer má 40 obyv. na km2.

Na svete dnes(písané v r.2001) žije 6,2 miliardy ľudských bytostí, čo je viac ako kedykoľvek predtým. Toto číslo je len približné, nakoľko presný počet obyvateľov sa v určitom čase na tak veľkom území nedá zistiť. Ale vieme s určitosťou blížiacou sa k pravde povedať, že Zem má od 6,1 do 6,3 mld. Ľudských obyvateľov. Hranicu šiestich miliárd sme oficiálne 12. októbra 1999 (OSN – „Deň šiestich miliárd“), na prekročenie siedmej miliardy si musíme počkať do roku 2011.



Populačná explózia je za nami, problémy sa vyostrujú

Ročný prírastok obyvateľstva Zeme je 12 - 13‰ (t.j. asi 80 mil. ľudí ročne). Rast počtu obyvateľstva sa však od 70 – tých rokov spomaľuje. V roku 2005 by malo na Zemi žiť 6,491 mld. a v roku 2010 6,891 mld. ľudí. OSN predpokladá ustálenie počtu obyvateľov sveta na počte okolo 10 miliárd niekedy medzi rokmi 2050 – 2100. Takže katastrofálne preľudnenie planéty nehrozí, ale problémy s pitnou, hladomory a choroby sú čoraz aktuálnejšie. Svet produkuje dostatok potravín, aby uživil každého človeka. Problém je v nerovnomernom rozložení produkcie potravín na Zemi. Bohaté štáty so svojím intenzívnym poľnohospodárstvom vyprodukujú oveľa viac potravín, než samy potrebujú, ale ich cena pre obyvateľa chudobnej krajiny je privysoká.

V roku 2001 OSN predpokladalo počet obyvateľov Ázie na 3 721 mil., Afriky 813 mil., Európy 726 mil., Severnej Ameriky 493 mil., Južnej Ameriky 351 mil. a Austrálie a Oceánie 31 mil. obyvateľov. Na Zemi vtedy žilo 6 134 mil. ľudí, čo je o 77 miliónov viac ako v roku 2000 (6 057 mil. obyvateľov).



POR. KRAJ.KRAJINA SVETAPočet obyvateľov * (v tis.)Prírastok obyvateľov ** (v ‰)

1. Čína 1 295 3307,0

2. India 1 027 01514,4

3. USA 286 9007,1

4. Indonézia 219 50013,1

5. Brazília 169 54411,8

6. Ruská federácia 144 400-3,6

7. Pakistan 143 60025,9

8. Bangladéš 129 19417,3

9. Japonsko 127 0001,2

10. Nigéria 117 10027,3

11. Mexiko 102 30014,2

12. Nemecko 82 0000,2

13. Filipíny 81 16018,0

14. Vietnam 80 00015,1

15. Egypt 71 10017,3



Vysvetlivky k tabuľke

* Najnovšie odhady na rok 2002 (The Economist: Svet v roku 2002, Kol.: Školský atlas dnešného sveta). Čína podľa sčítania 1. XI 2000, India podľa sčítania 1. III 2001. Brazília – sčítanie k 1. VIII 2000.

** Odhad na roky 2000 – 2005. Podľa: OSN: World Urbanization Prospects: The 1996 Revision, New York 1998.
Z tabuľky vyplýva, že v desiatich najľudnatejších krajinách žije až 58,66% obyvateľstva sveta. V 25 najľudnatejších krajinách dnes žijú vyše tri štvrtiny ľudstva.
Zdroje:
globálne problémy:populačná explózia a preludnenie sveta - referaty.atlas.sk/prirodne_vedy/geografia/6209
DNES OHROZUJÚ SVET TIETO PROBLÉMY:
Prvý problém je Populačná explózia a preľudnenie Zeme. Počet obyvateľov Zeme sa odpradávna menil podľa množstva potravy a úrovne medicíny. Pri hojnosti potravín ľudí pribúdalo, pri hladomoroch a chorobách zase ubúdalo. Asi do roku 800 n. l . sa svetová populácia udržiavala zhruba na úrovni 200 miliónov ľudí. Odvtedy však neuveriteľne vzrástla, najväčšmi v 20. storočí, čo má za dôsledok vysoká pôrodnosť a nízky stupeň úmrtnosti. Na svete dnes žije 6,2 miliardy ľudských bytostí, čo je viac ako kedykoľvek predtým. Toto číslo je len približné, nakoľko presný počet obyvateľov sa v určitom čase na tak veľkom území nedá zistiť. Hranicu šiestich miliárd sme oficiálne prekročili 12. októbra 1999, na prekročenie siedmej miliardy si musíme počkať do roku 2011. Ročný prírastok obyvateľstva Zeme je asi 80 miliónov ľudí ročne. V roku 2001 OSN predpokladalo počet obyvateľov Ázie na 3 721 mil., Afriky 813 mil., Európy 726 mil., Severnej Ameriky 493 mil., Južnej Ameriky 351 mil. a Austrálie a Oceánie 31 mil. obyvateľov. Na Zemi vtedy žilo 6 134 mil. ľudí, čo je o 77 miliónov viac ako v roku 2000 (6 057 mil. obyvateľov). OSN predpokladá ustálenie počtu obyvateľov sveta na počte okolo 10 miliárd niekedy medzi rokmi 2050 – 2100.



Druhý problém je: Hlad a bieda. Tento problém nadväzuje na predchádzajúci rýchly rast počtu obyvateľstva je spojený s problémami s pitnou vodou a hladomormi. Svet produkuje dostatok potravín, aby uživil každého človeka. Problém je v nerovnomernom rozložení produkcie potravín na Zemi. Bohaté štáty so svojím intenzívnym poľnohospodárstvom vyprodukujú oveľa viac potravín, než samy potrebujú, ale ich cena pre obyvateľa chudobnej krajiny je privysoká. Menej než 20 % obyvateľstva denne zje 2 kg potravín a spotrebuje 300 litrov vody. V rozvojových krajinách podvýživa spôsobuje slabosť a asi 54 % úmrtí detí do piatich rokov, čo predstavuje ročne 6,6 milióna úmrtí.



Tretí problém je: Nedostatok surovín. Aj tento problém nadväzuje na prvý. Počet obyvateľov sa zvyšuje no územia určené na pestovanie potravín sa nezväčšujú, ba dokonca ustupujú stavbe miest a cestných komunikácií. Napríklad na výrobu 1 kg mäsa sa spotrebuje 50 kg rastlinného pôvodu. Ľudia si na to však našli riešenie na konci 20. a na začiatku 21. storočia začali vyvíjať geneticky upravované, čiže modifikované rastliny, tak že zasiahli do štruktúry DNA a vložili do nej vzorec inej rastliny alebo živočícha. Väčšinou sa to robí na obilí, ryži, kukurici a na sójy. Toto má svoje výhody a nevýhody aj keď o nevýhodách sa zatiaľ ešte hovoriť nedá lebo aj keď sa už tieto rastliny používajú ešte nebol čas na ich vyskúšanie. K výhodám patrí oveľa vyššia odolnosť voči škodcom a chorobám a niekoľkonásobne vyšší obsah výživných látok.



Štvrtý problém sa týka Nedostatku vyčerpateľných neobnoviteľných surovín. Medzi ne patrí ropa, zemný plyn, uhlie a jadrová energia. Dnešný svet potrebuje stokrát viac surovín než potrebovali v druhej polovici 19. storočia a dopyt po nich stále stúpa. Predpokladá sa že pri takomto trende sa zásoby ropy vyčerpajú o 30 rokov a uhlie vydrží len 170 rokov. Aj na tento problém už ľudia začali hľadať riešenie ropu a zemný plyn sa snažia nahradiť v automobiloch vodíkom a slnečnou energiou, uhlie chcú pri vykurovaní zmeniť na slnečné kolektory, jadrovú energiu využívanú pri výrobe elektriny menia podľa podmienok na veternú, vodnú, geotermálnu a prílivovú. Veľmi sa to nedarí, lebo tieto alternatívne zdroje vyrobia menej než 6 % celkovej energetickej produkcie, čo je veľmi málo pri tak veľkom poklese vyčerpateľných surovín.



Piaty problém sa týka všetkých predošlých a to je Neekologickosť dnešného sveta.

Je to veľký problém ľudstva veď na výrobu 1 litra pomarančovej šťavy sa vytvorí asi 25 kg kysličníka uhličitého. Na výrobu ročnej spotreby papiera sa vyklčuje 800 km2 lesa. Na zisk 1O gramov zlata sa premiestni 3500 kg zeminy a na zisk 100 kg uhlia sa premiestni 2000 kg zeminy. Ročne zmizne do nenávratna 130 km2 dažďových lesov, čo je plocha bývalého Československa, len aby mohli na ich mieste postaviť diaľnicu či novú fabriku. Najväčším producentom odpadu sú Spojené štáty americké. Jeden Američan vyprodukuje denne 1,2 kg popolčeka a spáli 12,5 kg paliva. Keby každý obyvateľ na Zemi žil ako Američan naša Zem by zanikla do 150 hodín.