Skladovacie zariadenia nesmú byť vybudované takým spôsobom, ktorý by dovoľoval prenikanie znečisťujúcich látok na pôdu iných vlastníkov, a tým spôsoboval ujmu.


Maštaľný hnoj

Maštaľný hnoj je pevný odpad z chovu hospodárskych zvierat. Je tvorený obyčajne väčším množstvom podstielky (najčastejšie slama) v zmesi s exkrementami zvierat.

Trvalé skladovacie priestory pre maštaľný hnoj musia mať steny z troch strán a pevné nepriepustné podložie (prírodné, umelé). Všetky výtoky zo skládky (hnojovku) je potrebné odvádzať do vhodných nádrží (žumpy). Kapacita nádrže sa odporúča na 5 – 20 % plánovaného objemu skladovaného hnoja.

Priemerné množstvá maštaľného hnoja, produkovaného počas 12 mesačného obdobia, sú:
•Dojnica - 14,7 tony/kus,
•Jalovica - 11,9 tony/kus,
•Býk - 8,4 tony/kus

Skládka môže byť krátkodobo (do 1 mesiaca) založená aj vo voľnej prírode alebo na vybudovaných poľných hnojiskách rôzneho typu. Skladovanie v prírode, ako aj budovanie poľných hnojísk, musí byť schválené príslušným orgánom ochrany prírody.

Hnojovica

Hnojovica je zmes tuhých výkalov a moču hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny (s rozdielnym podielom vody – suspenzia tuhých výkalov a technologickej vody). Polotekutá hnojovica je zmesou hnoja, močovky a podstielky (12 % sušiny).

Je nevyhnutné, aby na farme boli k dispozícii dostatočne veľké, nepriepustné skladiská, resp. nádrže pre hnojovicu. Požiadavky skladovania hnojovice závisia od:
•počtu a druhu zvierat,
•dĺžky skladovacieho obdobia,
•miery rozriedenia hnojovice dažďom alebo inou vodou.

Ak je to možné, je potrebné vyhýbať sa zrieďovaniu hnojovice čistou vodou (napr. dažďovou), pretože sa tým znižuje jej živinová hodnota a zvyšujú sa nároky na skladovaciu kapacitu.

Tekutú hnojovicu možno uskladňovať buď v podzemných betónových nádržiach (tankoch, žumpách), povrchových betónových nádržiach, alebo v umelých či prírodných jamách (lagúnach) s výmurovkou z vhodného materiálu alebo inou izoláciou.

Po usadení tuhých častí sa môže tekutá časť hnojovice aplikovať závlahami. Polotekutá hnojovica (12 % sušiny) sa môže skladovať v prirodzených lagúnach, avšak len mimo oblastí s priamym ohrozením kvality vôd.



Silážne šťavy

Silážna šťava je zmes bunkovej šťavy silážovaných krmovín a vody.

Silážne šťavy vznikajú pri silážovaní krmív a vytekajú zo skládky siláže. Produkcia silážnych štiav závisí od objemu silážnej hmoty a sušiny tejto hmoty.

Predpokladané množstvo silážnych štiav sa vypočítava pomocou nasledovného vzorca:
y = 66,9 – 2,22.x

y - množstvo silážnych štiav (v litroch) zo 100 kg silážovanej hmoty,
x - percento sušiny v silážovanej hmote.

Kapacita skladovacích nádrží na silážny odpad musí zodpovedať aspoň 7-dennej predpokladanej produkcii.


Odpadové vody

Odpadové vody zahŕňajú povrchové vody z dažďa a z očisťujúcich činností, pričom množstvá, ktoré musia riešiť jednotlivé farmy, sa značne líšia. V prevažnej miere závisia od charakteru farmy, jej činností, úrovne miestnych zrážok a od rozsahu plôch, na ktoré majú hospodárske zvieratá prístup.