Vplyv živočíšnej výroby na životné prostredie

Vzťah chovu hospodárskych zvierat a životného prostredia treba chápať z dvoch aspektov. Na jednej strane je dôležité vytvárať pre zviera prostredie chovu, ktoré odpovedá fyziologickým potrebám zvierat a umožňuje správanie sa veľmi blízke prirodzenému. Na druhej strane nesmie chov zvierat negatívne vplývať na prostredie. Obidva tieto aspekty majú k sebe veľmi blízko, možno povedať, že sa vzájomne ovplyvňujú.

Nebezpečie negatívneho vplyvu chovu zvierat vyplýva hlavne z produkcie exkrementov, manipulácie s nimi, ale aj emisie zápachov. Pozornosť je treba venovať exponovaným oblastiam pásiem hygienickej ochrany a farmám s väčšou kapacitou. Problémy však môžu spôsobovať aj farmy s nižšou kapacitou, ak sú blízko seba a teda plochy potrebné pre bezproblémovú aplikáciu hnoja sa prekrývajú. V neposlednom rade kontamináciu prostredia spôsobujú nedokonale vybudované sklady hnoja (predovšetkým poľné hnojiská).

Z uvedených dôvodov sú exkrementy zvierat niekedy považované za odpad a vypracovávajú sa rôzne návrhy na ich likvidáciu. Hnoj je však zdrojom organických látok, nenahraditeľným článkom kolobehu živín, ktorý pri vhodnej aplikácii priaznivo ovplyvňuje biochemické, agrochemické a fyzikálne vlastnosti pôdy a mikrobiálne premeny v pôde a preto ho treba využívať a nie likvidovať. Za normálnych okolností pri pozornej preprave hnoja, dodržiavaní rozvozového harmonogramu, vhodnej agrotechnickej aplikácii, ale aj uplatňovaní izolácie skladov hnoja, by nemalo dochádzať k havarijným stavom. Niekde však množstvo hnoja presahuje možnosti plôch, ktoré sú k dispozícii. Vo viacerých západoeurópskych krajinách je tento problém limitovaný zákonom, počtom povolených tzv. hnojných jednotiek na 1 ha.

Už tradične u nás vieme uspokojivejšie zúžitkovať slamnatý hnoj ako tekutý. I napriek tomu, že technické podmienky používania bezpodstielkových ustajnení (kvalita roštov, čerpadlá a pod.) sa v posledných rokoch zlepšili, stále je tendencia chovateľov viac využívať podstielané ustajnenie. Určitý problém s pevnou formou hnoja však už nastáva tam, kde sa rozširujú systémy pestovania s minimalizovaným obrábaním pôdy. Doteraz známe spôsoby spracovania tekutých výkalov, či už je to separácia, metanizácia, evaporizácia a ďalšie, sú stále energeticky i materiálne veľmi nákladné.

Produkcia maštaľného hnoja

Na Slovensku ročne vyprodukuje približne 9 167 tis. ton čerstvého maštaľného hnoja, na ktorom sa 85,6 % podieľa hovädzí dobytok, 5,4 % ošípané, 4,6 % ovce a kozy a 4,4 % hydina. Okrem toho z podstielaných systémov ustajnenia odtečie 2 037 tis. ton močovky.

V ustajneniach bez podstielania sa produkuje ročne 3 010 tis. ton hnojovice s podielom 70,5 % od ošípaných, 19,2 % od dobytka a 10,3 % od hydiny. Priamo na lúkach a pasienkoch produkuje dobytok, ovce a kozy približne 1 309 tis. ton exkrementov.
Ak by sa mali zohľadniť všetky ekologické požiadavky, ktoré sa rešpektujú v krajinách Európy, tak potom i napriek poklesu stavov hospodárskych zvierat je značný deficit skladovacích kapacít na exkrementy. Pre splnenie uvedených kritérií by bolo potrebné vybudovať približne 3 352 tis. m3 hnojísk pre pevný maštaľný hnoj so záchytným systémom na hnojovku a 992 tis. m3 nádrží na tekutú hnojovicu.

Ošetrovanie a využitie exkrementov

Exkrementy hospodárskych zvierat, ktoré predstavujú viac ako tri štvrtiny vyprodukovanej biomasy v živočíšnej výroby je potrebné v prvom rade využiť ako organické hnojivá. Predstavujú dôležitú a prirodzenú zložku kolobehu látok v prírode. Majú vysoký podiel organických látok a väčšia časť živín je na ne viazaná. Ich význam v poľnohospodárstve je nepopierateľný i napriek tomu, že v minulosti sa objavili tendencie vynechať ich z kolobehu látok a živín a nahradiť ich hnojivami priemyselnými. Hnoj, či už pevný maštaľný hnoj alebo hnojovica, predstavujú významný podiel organických hnojív využívaných v poľnohospodárskych podnikoch.

Predovšetkým pevný maštaľný hnoj je cenným organickým hnojivom podporujúci tvorbu humusu v pôde, na ktorý sú naše pôdy chudobné. Napriek tomu skladovaniu a ošetrovaniu maštaľného hnoja sa nevenuje patričná pozornosť. Pri dozrievaní v neodpovedajúcich podmienkach dochádza k vysokým stratám na organickej hmote i živinách, hlavne dusíka. Uvádza sa, že pri dlhodobom skladovaní sa takto za prístupu vzduchu rozkladnými procesmi stráca až 70 % organickej hmoty, 60 % dusíka a 30 % fosforu. Pri správnom skladovaní sú straty na organickej hmote 40 %, dusíka 30-40 %, fosforu 10 % a draslíka 20 %. Rozdiel je významnou stratou živín a vzniknuté úniky negatívne vplývajú na životné prostredie. Z obidvoch aspektov je tiež dôležité, aby sa hnojiská budovali s dostatočným záchytným systémom na hnojovku odtečenú z ukladaného čerstvého maštaľného hnoja, ktorá sa môže tiež využiť na hnojenie.
Hnojovica (tekutý hnoj) má odlišné fyzikálne, chemické i biologické vlastnosti ako pevný hnoj. I keď je označovaný za dobré organické hnojivo, naši poľnohospodári ho neradi využívajú na hnojenie. Hlavným problémom je nedostatočná kapacita skladov. Musia sa vyprázdňovať niekedy i v čase vegetácie, keď nie je možné hnojovicu aplikovať na pôdu. Pri priamej aplikácii hnojovice na pozemky dochádza k značným stratám dusíka, ktorý uniká do ovzdušia vo forme amoniaku, ktorý sa významne podieľa na tvorbe zápachu. Najväčšia strata a zápach sa tvorí pri rozstrekovaní hnojovice na pozemky. Vtedy strata amoniakálneho dusíka predstavuje 40-55 %, po okamžitom zapracovaní do pôdy je možné stratu znížiť na 10-18 %. Pri použití aplikátora s podpovrchovým zapravovaním hnojovice do pôdy sa strata zníži na 5 %.

Pri priamej aplikácii hnojovice na pôdu spôsobom, ktorý sa dnes väčšinou využíva, dochádza k prehnojovaniu a k znečisťovaniu povrchových i podzemných vôd. Okrem toho sa pri aplikácii hnojovice šíri po okolí nepríjemný zápach. To sú hlavné dôvody nedôvere k hnojovici, ako hnojiva.

Vzniknuté ekologické problémy viedli k tomu, že hlavne vo veľkochovoch sa hľadajú rôzne spôsoby spracovávania a využívania hnojovice. Najčastejším spôsobom spracovávania je aeróbne čistenie, ktoré môže byť rovnaké ako pri čistení odpadových vôd. Nevýhodou je produkcia ťažko manipulovateľného kalu. Ďalším spôsobom spracovania hnojovice je anaeróbny proces, ktorý umožňuje premenu tekutého hnoja na hnojivo bez zápachu pričom sa takmer úplne zachovajú rastlinné živiny a uvoľňuje sa metán bohatý na energiu, ktorý je možné využívať. Ale aj tu sa produkuje kal. Obidva spôsoby spracovávania hnojovice sú z ekologického hľadiska vhodné, ale investične a energeticky náročné. Okrem toho pri aeróbnom čistení hnojovice sa likviduje časť organických látok a živín, ktoré by mohli byť využité na hnojenie.

Metódy čistenia je možné zdokonaliť oddelením tuhej a tekutej časti separáciou. Separátormi rôzneho druhu a konštrukcie sa separáciou zníži objem a obsah sušiny v odseparovanej tekutej časti na čistenie. Výhodou separácie je, že v tekutej časti sa zníži koncentrácia organických látok a živín, zlepšia sa jej reologické vlastnosti a je ju možné použiť na hnojenie závlahami. Oproti hnojeniu hnojovicou lepšie steká z rastlín (menšie riziko poškodenia) a vsakuje do pôdy, čím sa znižuje únik čpavku a zápachu. Na druhej strane bez ďalšej úpravy obsahuje aktívne škodlivé zárodky a semená burín. Okrem toho tekutá časť obsahuje rýchlo sa uvoľňujúci dusík a môže dôjsť pri závlahách k prehnojeniu pozemku s následnými závažnými ekologickými problémami.
Najdokonalejšou formou spracovávania exkrementov hospodárskych zvierat je kompostovanie. Takéto spracovanie je jedným z najracionálnejších spôsobov využívania prebytkov hnojovice napriek tomu, že je nákladnejšie ako priama aplikácia. Na úpravu sušiny v hnojovici sa používa rôzny suchý organický materiál, s ktorým sa mieša a ktorý je v danej oblasti k dispozícii. V našich podmienkach je to najčastejšie slama. Je ju vhodné upraviť tak, aby po premiešaní s hnojovicou sa vytvárali dostatočné veľké póry pre zásobu vzduchu v substráte, čím sa tento stane rýchlo rozložiteľný. Spracovaný organický materiál je prístupný mikroorganizmom, dobre sa rozkladá a sfermentuje na plnohodnotný kompost bez zápachu.
Skladovanie exkrementov.

Na miestach, kde sa vykonáva chov zvierat a je potrebné ich ustajnenie počas zimy alebo iného obdobia, musí byť zabezpečená adekvátna skladovacia kapacita na bezpečné uskladňovanie hospodářských hnojív. Podľa príslušných právnych predpisov (zákon o hnojivách) zásobníky na uskladnenie hnojovice musia stačiť minimálne na päťmesačnú produkciu v podniku, pri močovke a hnojovke je potrebná kapacita minimálne na štvormesačnú produkciu podniku.

Skladovacie priestory hospodárskych hnojív musia byť prispôsobené skutočnej produkcii hnoja v podniku za obdobie: 6 mesiacov pri vyvážke hnoja dvakrát ročne, 10 mesiacov pri vyvážke hnoja jedenkrát ročne.

Spôsob uskladnenia odpadov závisí od konzistencie odpadu. Tekuté, tuhé, resp. polotuhé odpady sa skladujú rozdielnym spôsobom.

Všetky nádrže na tekuté exkrementy musia byť vodotesné. Všetky betónové hnojiská, silážne jamy a skládky odpadu musia byť vybavené zbernými žľabmi, ktorými sa vytekajúci odpad odvádza do vhodného skladovacieho zariadenia.

Všetci pracovníci, ktorí sa budú zúčastňovať na prevádzkovaní skladísk a nádrží poľnohospodárskeho odpadu, musia byť poučení o zásadách správneho skladovania a o postupoch hospodárenia s odpadom, aby sa tak predchádzalo vzniku škôd na okolitých vodách a životnom prostredí. Všetky skladovacie nádrže musia byť vybavené kontrolnými systémami na monitorovanie prípadných únikov znečisťujúcich látok.
Skladovacie zariadenia nesmú byť vybudované takým spôsobom, ktorý by dovoľoval prenikanie znečisťujúcich látok na pôdu iných vlastníkov, a tým spôsoboval ujmu.

Maštaľný hnoj

Maštaľný hnoj je pevný odpad z chovu hospodárskych zvierat. Je tvorený obyčajne väčším množstvom podstielky (najčastejšie slama) v zmesi s exkrementami zvierat.

Trvalé skladovacie priestory pre maštaľný hnoj musia mať steny z troch strán a pevné nepriepustné podložie (prírodné, umelé). Všetky výtoky zo skládky (hnojovku) je potrebné odvádzať do vhodných nádrží (žumpy). Kapacita nádrže sa odporúča na 5 – 20 % plánovaného objemu skladovaného hnoja.

Priemerné množstvá maštaľného hnoja, produkovaného počas 12 mesačného obdobia, sú:
•Dojnica - 14,7 tony/kus,
•Jalovica - 11,9 tony/kus,
•Býk - 8,4 tony/kus

Skládka môže byť krátkodobo (do 1 mesiaca) založená aj vo voľnej prírode alebo na vybudovaných poľných hnojiskách rôzneho typu. Skladovanie v prírode, ako aj budovanie poľných hnojísk, musí byť schválené príslušným orgánom ochrany prírody.

Hnojovica

Hnojovica je zmes tuhých výkalov a moču hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny (s rozdielnym podielom vody – suspenzia tuhých výkalov a technologickej vody). Polotekutá hnojovica je zmesou hnoja, močovky a podstielky (12 % sušiny).

Je nevyhnutné, aby na farme boli k dispozícii dostatočne veľké, nepriepustné skladiská, resp. nádrže pre hnojovicu. Požiadavky skladovania hnojovice závisia od:
•počtu a druhu zvierat,
•dĺžky skladovacieho obdobia,
•miery rozriedenia hnojovice dažďom alebo inou vodou.

Ak je to možné, je potrebné vyhýbať sa zrieďovaniu hnojovice čistou vodou (napr. dažďovou), pretože sa tým znižuje jej živinová hodnota a zvyšujú sa nároky na skladovaciu kapacitu.

Tekutú hnojovicu možno uskladňovať buď v podzemných betónových nádržiach (tankoch, žumpách), povrchových betónových nádržiach, alebo v umelých či prírodných jamách (lagúnach) s výmurovkou z vhodného materiálu alebo inou izoláciou.

Po usadení tuhých častí sa môže tekutá časť hnojovice aplikovať závlahami. Polotekutá hnojovica (12 % sušiny) sa môže skladovať v prirodzených lagúnach, avšak len mimo oblastí s priamym ohrozením kvality vôd.

Silážne šťavy

Silážna šťava je zmes bunkovej šťavy silážovaných krmovín a vody.

Silážne šťavy vznikajú pri silážovaní krmív a vytekajú zo skládky siláže. Produkcia silážnych štiav závisí od objemu silážnej hmoty a sušiny tejto hmoty.

Predpokladané množstvo silážnych štiav sa vypočítava pomocou nasledovného vzorca:
y = 66,9 – 2,22.x

y - množstvo silážnych štiav (v litroch) zo 100 kg silážovanej hmoty,
x - percento sušiny v silážovanej hmote.

Kapacita skladovacích nádrží na silážny odpad musí zodpovedať aspoň 7-dennej predpokladanej produkcii.

Odpadové vody

Odpadové vody zahŕňajú povrchové vody z dažďa a z očisťujúcich činností, pričom množstvá, ktoré musia riešiť jednotlivé farmy, sa značne líšia. V prevažnej miere závisia od charakteru farmy, jej činností, úrovne miestnych zrážok a od rozsahu plôch, na ktoré majú hospodárske zvieratá prístup.
Odpadové vody majú nižšie koncentrácie živín než organické hnojivá, a preto predstavujú menšie riziko znečistenia. Môžu sa na pôdu aplikovať častejšie než maštaľný hnoj, pretože riziko z nadmerného dávkovania živín je menšie. Napriek tomu sa odporúča zabezpečiť pre odpadové vody skladovaciu kapacitu na 8 – 12 týždňov.

V prípade mliečnych fariem denné množstvá vody použitej na umývanie mliekarenských priestorov je taktiež potrebné odvádzať, skladovať a odstraňovať správnym spôsobom.

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva SR

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa zákona 372/2004 ustanovuje:
§ 3
(1)Kapacita skladovacích nádrží na hospodárské hnojivá musí byť dostočná pre všetky druhy skladovaných hospodárskych hnojív.
(2)Skladovacie nádrže hospodárských hnojív musia byť nepriepustné.Skladovacie nádrže kapalných hospodárskych hnojív musia byť vybavené bezpečnostním mechanizmom proti preplneniu a musia byť prispôsobené skutočnej produkci.
(3)Kapacita nádrže musí byť zabezpečená pre šesť mesačnú produkciu.
(4)Z maštalí hospodárskych zvierat a zo skladísk hnojív nesmú vytekať žiadne škodľivé látky.
(5)Pevné hospodárske hnojivo a kompost možno voľne skladovať len na pôde s nízkym stupňom obmedzenia aplikácie hnojív s obsahom dusíka a ak nehrozí znečistenie povrchových vôd alebo podzemných vôd najviac tri mesiace.
(6)Zakázané je voľne skladovať hnojivá na poľnohospodárskej pôde
a.trvalo zamokrenej,
b.s vysokou hladinou spodnej vody nad 0,6 m a to aj dočasne,
c.na svahu so sklonom nad 3° ,
d.v inundačnom územi vodného toku alebo na plochách, ktoré môžu byť zaplavené pri 100 ročnom maximálnom prietoku.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk