turisti naučia základné jazdecké techniky a naučia sa zaobchádzať so zvieraťom. Agroturistika je forma vonkajšej turistiky, ktorú prevádzkuje farmár a slúži mu ako vedľajší finanční zdroj k udržaniu alebo rozšíreniu jeho pracovnej činnosti, tj. výroby prírodných produktov (rastlinných alebo živočíšnych). Umožňuje stráviť voľný čas v zdravom prostredí vonkajška. Turista sa môže voľne pohybovať po celej farme a má tak jedinečnú možnosť sa zoznámiť s vidieckym spôsobom života. Turista si tiež môže priamo na farme kúpiť produkty domácich zvierat (mlieko, tvaroh, syry, vajcia) alebo čerstvú zeleninu či ovocie. V okolí farmy má jedinečnú možnosť výletov, kúpania a zberu lesných plodov a húb.

Ekoagroturistika je agroturistika prevádzkovaná na ekologickej farme. Ekologická farma nepoužíva pri výrobe rastlín a chovu zvierat žiadne syntetické chemikálie, hnojivá, hormonálne prípravky, umelé farbivá či konzervačné látky. Zvieratá sú chované prirodzeným spôsobom a kŕmené bez používania mäsokostných múčok. Produkty ekologického hospodárenia podliehajú prísnej kontrole a spĺňajú medzinárodné štandardy. Môžu používať ochrannú známku BIO.

Ekoagroturistika je veľmi dobrým spôsobom ako naučiť ľudí, a najmä deti z mesta aspoň na chvíľu súžiť s prírodou a pochopiť jej zákonitosti.

Na elimináciu vplyvov cestovného ruchu na životné prostredie môže štát využívať okrem iných aj svoje legislatívne nástroje. Jedným z nich je aj Zákon o ochrane prírody a krajiny. Tento definuje dva základné druhy ochrany životného prostredia:
•druhová ochrana ( rastlín, živočíchov a minerálov)

•územná ochrana (má zaručiť zvýšenú ochranu danej lokality obmedzením ľudských aktivít, teda aj účastníkov cestovného ruchu).
Prvé prírodné rezervácie na Slovensku boli vyhlásené v roku 1895, aby v roku 1948 bol vyhlásený prvý národný park – Tatranský národný park (TANAP). V súčasnosti je u nás určených 5 kategórií chránených území:

• Chránená krajinná oblasť (CHKO) s rozlohou spravidla nad 1000 ha, ktorú vyhlasuje Ministerstvo životného prostredia. Na jej území platí 2. stupeň ochrany (napr.: CHKO Malé Karpaty, Horná Orava, Štiavnické vrchy, Vihorlat a iné).

• Národný park (NP) tiež s rozlohou nad 1000 ha, ktorý vyhlasuje vláda SR. Tu platí vyšší, 3. stupeň ochrany. Dnes je vyhlásených už 9 národných parkov: TANAP, Nízke Tatry (NAPANT), Pieninský národný park (PIENAP), Slovenský raj, Malá Fatra, Poloniny, Muránska planina, Slovenský kras a Veľká Fatra.

• Chránený areál (CHA) s rozlohou do 1000 ha, ktorý vyhlasujú krajské úrady. Platí v nich 4. stupeň ochrany. (napr.: Sĺňava – Piešťany, Vtáčí ostrov – Námestovo)

• Prírodná rezervácia (PR) alebo národná prírodná rezervácia (NPR) predstavuje územie menšie ako 1000 ha pôvodné alebo málo pozmenené ľudskou činnosťou. Vyhlasujú ich krajské úrady. Platí v nich piaty, najprísnejší stupeň ochrany. (napr.: NPR Devínska Kobyla, NPR Prosiecka dolina, NPR Meandre Hrona a i.)

• Prírodná pamiatka (PP alebo NPP) – územie do výmery 50 ha, ktoré má vedecký, kultúrny alebo krajinársky význam a vyhlasuje ho okresný úrad. Je chránené piatym stupňom. Patria sem skalné útvary, jaskyne, priepasti, vodopády, pramene. (napr.: PP Mašiansky balvan, NPP Dobšinská ľadová jaskyňa, NPP Korňanský ropný prameň )

Na celom zvyšnom území SR platí prvý stupeň ochrany. Povolenia a zákazy pri jednotlivých stupňoch ochrany sú rôzne a určuje ich zákon.


PRÍKLADY VPLYVU CR NA ŽP V SR

TANAP

Zmena zón ochrany TANAP-u odstráni viaceré anomálie
Súčasné prírodné rezervácie a ich hranice sú častokrát dedičstvom minulosti a vtedajšieho chápania ochrany prírody.