Vplyv cestovného ruchu na životné prostredie v SR

Dlhé tisícročia si človek rozumel s prírodou, prispôsoboval sa jej a šetrne využíval to, čo mu poskytovala. Až posledných pár storočí sa už príroda „musí“ prispôsobovať človeku a jeho rozmáhajúcim sa aktivitám. Popri doprave, priemysle a poľnohospodárstve vplýva na životné prostredie aj cestovný ruch. Jeho dopady nie sú možno globálne tak zreteľné ako v prvých troch oblastiach, avšak špecifikom cestovného ruchu je práve jeho koncentrácia na také miesta, kde je životné prostredie obzvlášť citlivé na zásahy človeka. Preto môže mať cestovný ruch na lokálnej úrovni niekedy až katastrofálne dôsledky (napr. Nepál- Himaláje).

Priblížme si teraz súčasný stav rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike. Svojou polohou v srdci Európy máme na rozvoj tejto oblasti vynikajúce predpoklady. V rámci domáceho cestovného ruchu sú najnavštevovanejšími lokalitami:

•Vysoké Tatry 21.3 %
•Nízke Tatry 9 %
•Podunajská nížina
•Dolný Zemplín
•Považie

V zahraničnom aktívnom cestovnom ruchu má najdôležitejšie postavenie naše hlavné mesto Bratislava s 18.6 %, na druhom mieste sú Vysoké Tatry s 13.4 %, nasleduje oblasť Podunajska, Oravy, ďalej sú to Košice na piatej priečke a Nízke Tatry s Považím na šiestom mieste. Celkovo navštívi našu krajinu ročne asi 32 miliónov návštevníkov, avšak len 3 milióny z nich sa tu zdrží viac ako 1 deň.

Je zrejmé, že práve v spomenutých oblastiach s intenzívnym cestovným ruchom možno najzreteľnejšie pozorovať vplyv cestovného ruchu na životné prostredie. Markantnejšie sú tieto vplyvy v oblastiach , kde je cestovný ruch dominantnou aktivitou človeka, napríklad v TANAPe alebo NAPANTe sú negatívne dopady turizmu bohužiaľ zreteľnejšie ako v mestách, kde sa s cestovným ruchom prelína priemysel a každodenná mestská doprava. Rekreačným využívaním dochádza k znečisťovaniu prírody produkciou odpadov, budovaním zariadení pre poskytovanie služieb cestovného ruchu (hotely, reštaurácie, lyžiarske vleky a pod.) dochádza k ničeniu ekosystémov a k vizuálnemu znehodnoteniu prírodného prostredia, ďalej dochádza k poškodzovaniu fauny a flóry s negatívnym vplyvom na biodiverzitu danej lokality.

Na exponovaných miestach môže dôjsť k zašľapávaniu vegetácie – pešou turistikou i cykloturistikou, spolu s eróziou a poškodzovaním prírodných útvarov a rušením živočíchov. Pre zlepšenie tohto stavu je potrebné:

rozvíjať formy turistiky neohrozujúce životné prostredie
vyznačiť a dodržiavať cykloturistické trasy spolu s im zodpovedajúcimi technickými opatreniami,
dobudovať technickú infraštruktúru a zabezpečiť komplexnosť služieb v mestách a rekreačných sídlach
realizovať sieť informačných stredísk cestovného ruchu, ktoré by využívali priamy kontakt na ekologicko-edukačnú činnosť
aktualizovať existujúce výchovno- propagačné materiály so zameraním na ochranu ŽP a zabezpečiť ich cudzojazyčné mutácie
poskytovať služby kvalifikovaných sprievodcov, najmä v chránených lokalitách.

Čo sa týka druhov cestovného ruchu, môžeme konštatovať že v posledných rokoch prevláda na území SR najmä mestský a vzdelávací CR, ďalej CR v horských oblastiach a kúpeľný CR. Novou formou je tzv. agroturistika, ktorá je ideálnym typom rodinnej dovolenky. Agroturistiku ponúkajú rôzne cestovné kancelárie rodinám, ktoré žijú vo veľkomeste. Tieto rodiny chcú zažiť niečo zaujímavé a prirodzené. Na Slovensku existuje aj zväz agroturistov, ktorý organizuje každý víkend výlety na farmy a ranče v skoro každom okrese na Slovensku. Agroturistiku ponúkajú aj jazdecké oddiely a telovýchovné zväzy, v ktorých saturisti naučia základné jazdecké techniky a naučia sa zaobchádzať so zvieraťom. Agroturistika je forma vonkajšej turistiky, ktorú prevádzkuje farmár a slúži mu ako vedľajší finanční zdroj k udržaniu alebo rozšíreniu jeho pracovnej činnosti, tj. výroby prírodných produktov (rastlinných alebo živočíšnych). Umožňuje stráviť voľný čas v zdravom prostredí vonkajška. Turista sa môže voľne pohybovať po celej farme a má tak jedinečnú možnosť sa zoznámiť s vidieckym spôsobom života. Turista si tiež môže priamo na farme kúpiť produkty domácich zvierat (mlieko, tvaroh, syry, vajcia) alebo čerstvú zeleninu či ovocie. V okolí farmy má jedinečnú možnosť výletov, kúpania a zberu lesných plodov a húb.

Ekoagroturistika je agroturistika prevádzkovaná na ekologickej farme. Ekologická farma nepoužíva pri výrobe rastlín a chovu zvierat žiadne syntetické chemikálie, hnojivá, hormonálne prípravky, umelé farbivá či konzervačné látky. Zvieratá sú chované prirodzeným spôsobom a kŕmené bez používania mäsokostných múčok. Produkty ekologického hospodárenia podliehajú prísnej kontrole a spĺňajú medzinárodné štandardy. Môžu používať ochrannú známku BIO.

Ekoagroturistika je veľmi dobrým spôsobom ako naučiť ľudí, a najmä deti z mesta aspoň na chvíľu súžiť s prírodou a pochopiť jej zákonitosti.

Na elimináciu vplyvov cestovného ruchu na životné prostredie môže štát využívať okrem iných aj svoje legislatívne nástroje. Jedným z nich je aj Zákon o ochrane prírody a krajiny. Tento definuje dva základné druhy ochrany životného prostredia:
•druhová ochrana ( rastlín, živočíchov a minerálov)

•územná ochrana (má zaručiť zvýšenú ochranu danej lokality obmedzením ľudských aktivít, teda aj účastníkov cestovného ruchu).
Prvé prírodné rezervácie na Slovensku boli vyhlásené v roku 1895, aby v roku 1948 bol vyhlásený prvý národný park – Tatranský národný park (TANAP). V súčasnosti je u nás určených 5 kategórií chránených území:

• Chránená krajinná oblasť (CHKO) s rozlohou spravidla nad 1000 ha, ktorú vyhlasuje Ministerstvo životného prostredia. Na jej území platí 2. stupeň ochrany (napr.: CHKO Malé Karpaty, Horná Orava, Štiavnické vrchy, Vihorlat a iné).

• Národný park (NP) tiež s rozlohou nad 1000 ha, ktorý vyhlasuje vláda SR. Tu platí vyšší, 3. stupeň ochrany. Dnes je vyhlásených už 9 národných parkov: TANAP, Nízke Tatry (NAPANT), Pieninský národný park (PIENAP), Slovenský raj, Malá Fatra, Poloniny, Muránska planina, Slovenský kras a Veľká Fatra.

• Chránený areál (CHA) s rozlohou do 1000 ha, ktorý vyhlasujú krajské úrady. Platí v nich 4. stupeň ochrany. (napr.: Sĺňava – Piešťany, Vtáčí ostrov – Námestovo)

• Prírodná rezervácia (PR) alebo národná prírodná rezervácia (NPR) predstavuje územie menšie ako 1000 ha pôvodné alebo málo pozmenené ľudskou činnosťou. Vyhlasujú ich krajské úrady. Platí v nich piaty, najprísnejší stupeň ochrany. (napr.: NPR Devínska Kobyla, NPR Prosiecka dolina, NPR Meandre Hrona a i.)

• Prírodná pamiatka (PP alebo NPP) – územie do výmery 50 ha, ktoré má vedecký, kultúrny alebo krajinársky význam a vyhlasuje ho okresný úrad. Je chránené piatym stupňom. Patria sem skalné útvary, jaskyne, priepasti, vodopády, pramene. (napr.: PP Mašiansky balvan, NPP Dobšinská ľadová jaskyňa, NPP Korňanský ropný prameň )

Na celom zvyšnom území SR platí prvý stupeň ochrany. Povolenia a zákazy pri jednotlivých stupňoch ochrany sú rôzne a určuje ich zákon.

PRÍKLADY VPLYVU CR NA ŽP V SR

TANAP

Zmena zón ochrany TANAP-u odstráni viaceré anomálie
Súčasné prírodné rezervácie a ich hranice sú častokrát dedičstvom minulosti a vtedajšieho chápania ochrany prírody.
K čiastočnej úprave došlo už zmenou hraníc TANAP-u, ktorou sa vylúčili niektoré zastavané územia obcí v podhorí z národného parku, prípadne ochranného pásma. Definitívne riešenie by mal priniesť nový Program starostlivosti o TANAP, ktorým sa zavedie zonácia jednotlivých území a zreálnenie toho, čo je na papieri s tým, čo je v skutočnosti. V zóne A, kde bude platiť najprísnejší stupeň ochrany, budú zahrnuté len skutočne ľudskou činnosťou nepozmenené územia. Novou zonáciou by sa mali z najprísnejšieho stupňa ochrany vylúčiť existujúce lyžiarske strediská či zastavané územia, čo je aj prípad obce Tatranská Javorina, ktoré nespĺňajú ani základné kritériá národnej prírodnej rezervácie. Napr. v lyžiarskom areáli v Lomnickom sedle vo Vysokých Tatrách by sa malo všetko zastaviť, aj takýto je dopad nového zákona o ochrane prírody a krajiny. Celé Lomnické sedlo sa nachádza v území s najvyšším (5.) stupňom ochrany. Nová úprava územia Tatranského národného parku by mala takéto anomálie odstrániť. Existujúce lyžiarske či turistické strediská bude možné skvalitniť a dobudovať. V žiadnom prípade sa však ani po vyňatí takýchto lokalít z najprísnejšieho stupňa ochrany nebudú dať rozširovať ubytovacie kapacity, či stavať nové vleky a zjazdovky. Tam, kde už sú začaté nejaké aktivity, mali by byť dotiahnuté do konca.

Približne 60 % súčasného územia TANAP-u bude tvoriť najprísnejšie chránené územie s 5.stupňom ochrany. Do zóny A by mala patriť aj podstatná časť Vysokých Tatier. Približne 20 % územia národného parku bude tvoriť zóna B, so 4. stupňom ochrany. Zvyšná časť národného parku, ktorú tvoria aj intravilány obcí a miest, bude v zóne C s 3.stupňom ochrany. V ťažiskovej zóne A zakázané akékoľvek hospodárenie v lesoch. Aj v prípade kalamít by mali byť tieto územia ponechané na samovývoj. Jediné využitie tohto územia bude v turistike, rekreácií a v poznávaní. Pohyb návštevníkov po vyznačených turistických chodníkoch nebude schválením novej úpravy zón ochrany ovplyvnený. Súčasne s novou úpravou zón pripravuje Správa TANAP-u aj nový návštevný poriadok.

Pribudnú aj niektoré nové turistické chodníky. Je záujem napríklad o sprístupnenie Belianskych Tatier, či o obmedzenie zimného uzáveru chodníkov v niektorých lokalitách. Nová zónová úprava Tatranského národného parku by mala byť modelovým príkladom aj pre ostatné národné parky na Slovensku. Vytvorenie nových zón národného parku chce vedenie Správy TANAP-u pripraviť najneskôr do konca tohto roku.

Turistika a šport sú hlavné motívy návštevy Tatier. Prevažujúcim dôvodom návštevy turistov vysokohorského prostredia je turistika a šport, na druhom mieste prírodné krásy a zaujímavosti a na treťom mieste pokoj a ticho, ako vyplýva z prieskumu, kt. realizovala Správa Tatranského národného parku od marca do mája tohto roku. K najviac porušovaným bodom návštevného poriadku patrí pohyb mimo turistických chodníkov, nerešpektovanie sezónnych uzáverov, nedodržiavanie podmienok vykonávania skialpinizmu a horolezectva na území národného parku. Vo väčšine prípadov však strážcovia nezaznamenali porušenie návštevného poriadku. Respondenti mali v prieskume možnosť uviesť aj námety na zlepšenie návštevného poriadku.

Mnohé z námetov boli protichodné. Niektorí návštevníci by radi privítali najmä rozšírenie časových a priestorových možností pre zimné aktivity, vyhradenie trás pre snoubording, zlepšenie úrovne informovanosti návštevníkov o národnom parku a návštevnom poriadku, osadenie máp s vyznačenými trasami, lepšie značenie územia, zlepšenie čistoty hôr, regulovanie počtu návštevníkov, riešenie problematiky odpadkov, zimné značenie územia, skrátenie sezónnych uzáverov, doplnenie cyklotrás a bežeckých lyžiarskych trás, umožnenie splavov, budovanie náučných chodníkov, či údržbu chodníkov. Naopak, časť návštevníkov, zrejme viac ekologicky zmýšľajúca, by privítala zavedenie väčších obmedzení, zákaz fajčenia a zvukových efektov ohňostroje na Silvestra, zákaz vjazdu motorových vozidiel, zákaz preletu lietadlám, zintenzívnenie strážcovskej činnosti, tvrdšie postihy za porušenie predpisov, zákaz nočnej hudby na chatách, či zavedenie vstupného. Turisti sa sťažovali aj na neslušné a nevhodné správanie sa domácich obyvateľov, v niektorých prípadoch aj chatárov, vysoké parkovné, na slabú údržbu turistických chodníkov, či vodcovskú službu. Niektorým návštevníkom sa nepáčilo ani mafiánstvo a biznis v národnom parku, či rôzne výnimky za peniaze.

Prieskum poukázal aj na to, že v horách takmer úplne chýba najmladšia generácia - do 18 rokov, čo možno do istej miery brať ako odraz alarmujúceho vzťahu mladej generácie k prírodným hodnotám. Medzi respondentmi prevládali Slováci, zo zahraničných návštevníkov dominovali Česi a Poliaci.

ZÁVER

Každý z nás sa niekoľkokrát ročne ocitne v role účastníka cestovného ruchu, či už u nás doma alebo v zahraničí. Majme aj pri trávení týchto chvíľ oddychu na pamäti ochranu životného prostredia danej lokality a snažme sa zachovať tieto miesta neporušené aj pre ďalšie generácie.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk