Vplyv cestovného ruchu na životné prostredie v SR
Dlhé tisícročia si človek rozumel s prírodou, prispôsoboval sa jej a šetrne využíval to, čo mu poskytovala. Až posledných pár storočí sa už príroda „musí“ prispôsobovať človeku a jeho rozmáhajúcim sa aktivitám. Popri doprave, priemysle a poľnohospodárstve vplýva na životné prostredie aj cestovný ruch. Jeho dopady nie sú možno globálne tak zreteľné ako v prvých troch oblastiach, avšak špecifikom cestovného ruchu je práve jeho koncentrácia na také miesta, kde je životné prostredie obzvlášť citlivé na zásahy človeka. Preto môže mať cestovný ruch na lokálnej úrovni niekedy až katastrofálne dôsledky (napr. Nepál- Himaláje).
Priblížme si teraz súčasný stav rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike. Svojou polohou v srdci Európy máme na rozvoj tejto oblasti vynikajúce predpoklady. V rámci domáceho cestovného ruchu sú najnavštevovanejšími lokalitami:
•Vysoké Tatry 21.3 %
•Nízke Tatry 9 %
•Podunajská nížina
•Dolný Zemplín
•Považie
V zahraničnom aktívnom cestovnom ruchu má najdôležitejšie postavenie naše hlavné mesto Bratislava s 18.6 %, na druhom mieste sú Vysoké Tatry s 13.4 %, nasleduje oblasť Podunajska, Oravy, ďalej sú to Košice na piatej priečke a Nízke Tatry s Považím na šiestom mieste. Celkovo navštívi našu krajinu ročne asi 32 miliónov návštevníkov, avšak len 3 milióny z nich sa tu zdrží viac ako 1 deň.
Je zrejmé, že práve v spomenutých oblastiach s intenzívnym cestovným ruchom možno najzreteľnejšie pozorovať vplyv cestovného ruchu na životné prostredie. Markantnejšie sú tieto vplyvy v oblastiach , kde je cestovný ruch dominantnou aktivitou človeka, napríklad v TANAPe alebo NAPANTe sú negatívne dopady turizmu bohužiaľ zreteľnejšie ako v mestách, kde sa s cestovným ruchom prelína priemysel a každodenná mestská doprava. Rekreačným využívaním dochádza k znečisťovaniu prírody produkciou odpadov, budovaním zariadení pre poskytovanie služieb cestovného ruchu (hotely, reštaurácie, lyžiarske vleky a pod.) dochádza k ničeniu ekosystémov a k vizuálnemu znehodnoteniu prírodného prostredia, ďalej dochádza k poškodzovaniu fauny a flóry s negatívnym vplyvom na biodiverzitu danej lokality.
Na exponovaných miestach môže dôjsť k zašľapávaniu vegetácie – pešou turistikou i cykloturistikou, spolu s eróziou a poškodzovaním prírodných útvarov a rušením živočíchov. Pre zlepšenie tohto stavu je potrebné:
rozvíjať formy turistiky neohrozujúce životné prostredie
vyznačiť a dodržiavať cykloturistické trasy spolu s im zodpovedajúcimi technickými opatreniami,
dobudovať technickú infraštruktúru a zabezpečiť komplexnosť služieb v mestách a rekreačných sídlach
realizovať sieť informačných stredísk cestovného ruchu, ktoré by využívali priamy kontakt na ekologicko-edukačnú činnosť
aktualizovať existujúce výchovno- propagačné materiály so zameraním na ochranu ŽP a zabezpečiť ich cudzojazyčné mutácie
poskytovať služby kvalifikovaných sprievodcov, najmä v chránených lokalitách.
Čo sa týka druhov cestovného ruchu, môžeme konštatovať že v posledných rokoch prevláda na území SR najmä mestský a vzdelávací CR, ďalej CR v horských oblastiach a kúpeľný CR. Novou formou je tzv. agroturistika, ktorá je ideálnym typom rodinnej dovolenky. Agroturistiku ponúkajú rôzne cestovné kancelárie rodinám, ktoré žijú vo veľkomeste. Tieto rodiny chcú zažiť niečo zaujímavé a prirodzené. Na Slovensku existuje aj zväz agroturistov, ktorý organizuje každý víkend výlety na farmy a ranče v skoro každom okrese na Slovensku. Agroturistiku ponúkajú aj jazdecké oddiely a telovýchovné zväzy, v ktorých sa
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vplyv cestovného ruchu na životné prostredie
Dátum pridania: | 30.04.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | majsa | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 335 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 6.7 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 11m 10s |
Pomalé čítanie: | 16m 45s |
Zdroje: Bobák, I. et al.: 2004. Turistický región Spiš – Gemer. Spišská Nová Ves: BAMBOW, 2004. s. 15, Červený, J. at al.:2004. Encyklopédia poľovníctva. Praha: OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, 2004. s. 55, Budz, J. 1999. Spišské Zamagurie. Lapsze Nizne: Sztuka, 1999. s. 4
Súvisiace linky