Vzťah človeka k vode je rôznorodý. Z jednej strany je voda živel, pred ktorým sa treba chrániť a z druhej je voda základom života na Zemi a preto ju treba chrániť. Voda tvorí neoddeliteľnú súčasť biosféry a plní hlavne štyri základné funkcie – biologickú, zdravotnú, kultúrnu a estetickú.

Biologická funkcia vody vyplýva z toho, že popri pôde má prvoradý význam pri zabezpečení výživy ľudstva. Slúži ako zdroj pitnej vody a je univerzálnym rozpúšťadlom. Zdravotná funkcia vody je tiež významná. Voda slúži na umývanie, vykurovanie a má aj široké uplatnenie pri rekreácii. Kultúrna a estetická funkcia vyjadruje prínos vody k skrášleniu životného prostredia. Význam vody pre človeka a jeho životné prostredie bol komplexne definovaný v 12 bodoch európskej vodnej charty, ktorú vyhlásila Európska rada 6.5.1968 v Strassburgu.


Priame a nepriame poškodzovanie vody

Znečisťovanie vodných zdrojov je celosvetovým problémom. So zvyšujúcim sa počtom obyvateľstva a rozvojom priemyslu narastá aj spotreba vody a zvyšujú sa aj nároky na jej kvalitu. Práve zmena kvality vody je jedným z faktorov vyčerpania vodných zdrojov. Zásoby pitnej vody sa ročne zmenšujú o 1% a práve človek je jej najväčším znečisťovateľom.

Znečistenú vodu môžeme definovať ako vodu, ktorej zloženie je zmenené v dôsledku priamej alebo nepriamej činnosti človeka tak, že je menej vhodná pre niektoré alebo všetky účely, pre ktoré je vhodná v prirodzenom stave. Medzi nepriame poškodenia vodných zdrojov môžeme zaradiť všetky nepriame vplyvy, ktoré negatívne ovplyvňujú obeh vody. Napríklad devastácia krajiny ťažbou, zrýchlenie vodného odtoku, nevhodná agrotechnyka, odlesňovanie,..........
Priame poškodenia sa vyskytujú ako u vody povrchovej, tak i podpovrchovej. Môžeme ho rozdeliť :

a) biologické a bakteriálne – vyššia koncentrácia mikroorganizmov, ktoré môžu spôsobovať ochorenia
b) chemické – znečistenie organickými a anorganickými látkami
c) rádioaktívne

Kvalitu vôd nepriaznivo ovplyvňuje aj nadmerný obsah niektorých rozpustných látok, ako napríklad chloridov, síranov, dusičnanov, fosforečnanov, alebo zmeny fyzikálnych vlastností – zvýšenie teploty.

Hlavnými zdrojmi znečistenia sú :
– priemyselné, komunálne a poľnohospodárske závody – produkujú veľké množstvo odpadových vôd
– sídliská a obytné štvrte
– ťažba, spracovanie, používanie škodlivých látok
– ťažba zemín, hornín a nerastných surovín
– ropovody a plynovody
– doprava
– rastlinná a živočíšna výroba – hlavne používanie a skladovanie priemyselných hnojív

Tieto zdroje znečistenia je možné rozdeliť do dvoch kategórii :
a) bodové :
– produkujú odpadové vody, ktorých odvádzanie je sústredené – kanalizácia
b) plošné :
– rozptýlené
– erózia, splašky, exhaláty

Zdroje povrchovej a podzemnej vody sú vo veľkej miere ohrozované aj havarijným znečisťovaním. Ide o stav, keď sa do vody dostane naraz väčšie množstvo napr. ropy alebo ropných produktov, toxických látok, kyselín, chemických prostriedkov alebo organických látok z potravinárskych a chemických závodov.

Ropné látky sú veľkou hrozbou pre vodné hospodárstvo. Ak sa dostanú do vody, narúšajú jej samočistiacu schopnosť. Kontaminácia vody ropnými látkami vylučuje jej použitie na pitie, pretože bežnými technologickými postupmi sa voda nedá očistiť. Závažným zdrojom znečistenia sa v posledných rokoch stali skládky tuhého odpadu. Výluhy vôd z týchto skládok sú veľmi často kontaminované anorganickými, organickými a toxickými látkami.


Záver

Voda je pre človeka nenahraditeľným produktom, ktorý využíva ale aj zneužíva. Naše hospodárstvo a životný štýl nemá vplyv len na nás, ale aj na naše životné prostredie. V dnešnej modernej dobe sa už dokonca vedú vojny o zdroje pitnej vody. Preto si človek musí čím skôr uvedomiť význam vody a správať sa k nej tak, aby aj naďalej zostala hlavným zdrojom života na Zemi.