Slnečná energia sa využíva pomocou aktívnych a pasívnych solárnych systémov na výrobu tepla alebo elektriny.

1. Aktívne solárne systémy sú:
Ploché slnečné kolektory - slúžia na výrobu teplej vody, alebo teplého vzduchu, kde slnečné žiarenie je zachytené absorbérom, v ktorom sa teplo odovzdáva kvapaline, alebo vzduchu. Môžu pokryť až 60 % ročnej spotreby teplej vody domácnosti, ale môžu byť aj zdrojom doplnkového nízkopotenciálneho vykurovania.

Koncentrické kolektory - slúžia na prípravu teplej vody s vyššou účinnosťou. Reflexné žľaby s parabolickým profilom sústreďujú slnečné lúče na rúry umiestnené v ohnisku s teplonosnou kvapalinou.

Slnečné (fotovoltické) články - pracujú na princípe fotoelektrického javu a priamo premieňajú svetlo na jednosmerný elektrický prúd.

Základné typy sú:
články s kryštalickým kremíkom - sú drahé a účinnosť majú medzi 12 - 20 %
články s amorfným kremíkom - sú výrazne lacnejšie, ich účinnosť je medzi 8 -10 %.

Kryštalické slnečné články sú integrované do tzv. solárnych modulov, resp. panelov a dávajú výkon 100 - 130 W/m2. Slnečný panel veľkosti 1m2 vyrobí u nás za rok 100 - 140 KWh elektrickej energie. Cena takto vyrobenej kilowatthodiny vychádza na 15 - 32 Sk a náklady na obstaranie na 200 do 600 tis. Sk/KW. Najväčšia fotovoltická elektráreň na svete je vo výstavbe (2004) v Nemecku s celkovým výkonom 5 MW.


2. Pasívne solárne systémy : tvoria architektonické riešenia, ktoré zabezpečujú ohrev vnútorných priestorov budov pomocou slnečných lúčov. Sú to rôzne zimné záhrady, presklenné strechy, atď.


2.2. Veterná energia

V ostatných rokoch veterná energetika zaznamenala obrovský rozvoj s ročným nárastom výkonu vyše 30 %. Inštalovaný výkon veterných elektrární sveta dosiahol koncom roka 2003: 39 000 MW a ročnú výrobu vyše 90 TWh. V súčasnosti sa bežne budujú veterné elektrárne s výkonom 1,5 - 2,5 MW. Najväčšia veterná turbína na svete má výkon 4,5 MW (Nemecko). Moderné veterné turbíny produkujú minimum hluku a sú akceptovateľné aj okolím. Sú v príprave, resp. realizácii veľké veterné farmy s výkonom až do 400 MW.

Obrovské perspektívy ponúkajú morské lokality, kde turbíny sú postavené priamo v mori vo vzdialenosti až 20 km od brehu.
EÚ plánuje do roku 2010 vybudovať veterné elektrárne s výkonom až 75 GW. Slovensko má skromný potenciál veternej energie (600 GWh/r) oproti prímorským štátom. Je u nás málo vhodných lokalít k inštalácii veterných turbín kde priemerná rýchlosť vetra dosahuje aspoň 5 m/s. Dobré veterné podmienky sú často v chránených územiach prírody. Prvý veterný park Cerová (Malé Karpaty) s výkonom 2,4 MW (4 x 660 KW) je v prevádzke od októbra 2003. Stavba bola financovaná do výšky cca 60 %
nákladov z fondu PHARE. Veterná elektráreň na Ostrom vrchu (Myjava) s výkonom 500 KW bola daná do skúšobnej prevádzky v júli 2004 a dokončuje sa výstavba veterného parku Skalité (Kysuce) o kapacite 4 x 500 KW. Náklady na inštaláciu vychádzajú okolo 45 mil. Sk/MW.

Podľa polohy osi rotora poznáme dva základné typy veterných turbín:
-s horizontálnou osou - všetky väčšie zariadenia
-s vertikálnou osou - niektoré typy menších zariadení


2.3. Vodná energie

Sumárny inštalovaný výkon vodných elektrární SE, je 1 652,7 MW, čo je 31,48 % z celkového inštalovaného výkonu SE. Z toho je v prietočných vodných elektrárňach inštalovaných 736,6 MW a v prečerpávacích vodných elektrárňach 916,4 MW.
Podiel vodných elektrární na ročnej výrobe elektrickej energie Slovenských elektrární, predstavuje 13 až 20 %. V roku 2005 vyrobili Vodné elektrárne (vrátane Gabčíkova) 4483,6 GWh z celkového množstva 26 470,9 GWh vyrobenej elektrickej energie v SE.

Na výrobu elektrickej energie využívajú VE hydroenergetický potenciál našich tokov, ktorý je trvalo sa obnovujúcim, a preto nevyčerpateľným primárnym energetickým zdrojom - na rozdiel od všetkých druhov fosílnych palív. VE svojou prevádzkovou
pružnosťou s možnosťou rýchlych zmien výkonov sú schopné pokrývať prudko sa meniace požiadavky na výkon v špičkovej časti denného diagramu zaťaženia a tým sú vhodné aj na pokrývanie havarijných stavov v elektrizačnej sústave. Vodné elektrárne pri veľkých akumulačných nádržiach (napr. Orava, Liptovská Mara, Nosice, Kráľová) a prečerpávacie vodné elektrárne (napr. Čierny Váh, Liptovská Mara, Ružín, Dobšiná) vytvárajú zásobu vody na riešenie nerovnomernosti spotreby elektrickej energie v rámci dňa a tým pomáhajú presne dodržať obchodný plán dodávky elektrickej energie. VE sú vhodné ako regulačné alebo záložné zdroje v elektrizačnej sústave a sú vhodné aj z pohľadu využitia prvotných zdrojov energie, ktoré sa nachádzajú na našom území. VE sa väčšinou stavajú ako hydroenergetické dielo, ktoré plní viacero účelov, pričom energetický význam ani nemusí byť prioritný. Účelom týchto vodných diel je: