Pohľad na zeleň v mestách z historického hľadiska prešiel rozličnými etapami. Za opevnenými hradbami stredovekých miest nebol priestor pre mestskú zeleň, ale z pohľadu obyvateľov stredovekého mesta sa nejavila ani nutnosť zelených plôch priamo v meste, nakoľko stredoveké mesto bolo posadené uprostred dookola rozprestierajúcich sa záhrad a viníc. Po odstránení stredovekých hradieb (väčšinou v 18.storočí) vznikli celé súvislé plochy námestí okolo bývalého opevneného mesta, ktoré boli koncom 19. storočia premieňané na parky a verejnú zeleň (v Bratislave je to napr. Župné nám., Hurbanovo nám.) Zásluhou vtedajších „okrášľovacích spolkov“ sa zeleň dostala aj priamo do priestoru bývalého stredovekého mesta.

V súčasnosti sa však bohužiaľ stretávame s opačným trendom. Zeleň z miest je vytláčaná, pri rekonštrukciách sú námestia dláždené. Dochádza k neustálemu záberu plôch zelene v meste ( napr. na parkovanie automobilov). Zeleň v mestách má niekoľko funckií. Funkcia hygienicko/zdravotná - úprava mikroklímy v meste, čo zahŕňa znižovanie teploty (mestské parky znižujú teploty v priemere o 1oCelzia oproti teplote v uliciach). Tienenie korunami stromov oceňujeme hlavne v horúcich letných dňoch. Nesmierne dôležité je aj zvyšovanie vlhkosti vzduchu, v priemere sa udáva hodnota 5 až 7 percent, rovnako ako aj znižovanie rýchlosti vetra.

Filtračné účinky zelene sú všeobecne známe. Stromová a krovitá vegetácia má priaznivé účinky na čistotu ovzdušia, slúži ako filter pre prachové častice (udáva sa hodnota 20 g prachových častíc na m2 listovej plochy). Nezanedbateľná je aj funkcia znižovania hladiny hluku v mestskom prostredí.

Zeleň má aj iné, rovnako dôležité funkcie, ako je napríklad psychologická, estetická a mnohé ďalšie. Pre obyvateľov miest je verejná zeleň miestom krátkodobej rekreácie, miestom stretávania sa, hier detí a podobne. Osobitný význam začína mať zeleň v mestskom sídle v súvislosti s globálnym otepľovaním a klimatickými zmenami. Podľa predpokladov vedcov sa bude meniť klimatická situácia smerom k zvýšeniu teploty o 1 až 6 stupňov do roku 2100 (podľa najnovších výskumov dokonca až o 11 stupňov Celzia). V mestách sa začínajú prejavovať neznesiteľné podmienky, ohrozujúce život obyvateľov, spôsobené vysokými teplotami v letnom období (za následky globálneho otepľovania a zmeny klímy sa považujú viaceré katastrofy: v lete 2003 zomrelo v Paríži na následky horúčav niekoľko tisíc obyvateľov).

Na záver niekoľko údajov o vplyve zelene na kvalitu životného prostredia.
- zeleň znižuje teplotné výkyvy medzi dňom a nocou, stromy s hustou korunou prepustia iba 2-5% slnečného žiarenia – to priamo ovplyvňuje teplotu vzduchu,
- zeleň absorbuje škodlivé plyny,
- 1 ha parkovej zelene vyprodukuje ročne 21 ton kyslíku, dospelý strom pohltí počas vegetácie olovo, ktoré vzniklo spálením 130 hl benzínu,
- zeleň má priaznivý vplyv na vlhkosť vzduchu, udržovaný trávnik vyparí za deň 2,15 mm vody/m2. ( vzduch v mestách je o 20-25% suchší ako mimo miest).