PROBLÉMY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SPÔSOBENÉ ČLOVEKOM

Človek je jediný tvor, ktorý bol po preskúmaní prírody schopný prispôsobiť si ju vo svoj prospech. Najprv žil človek ako predátor, bol priamou súčasťou prírodného prostredia a svoje okolie ovplyvňoval nepatrne. Dnes ľudstvo osídlilo takmer celú Zem, preto ovplyvňuje takmer celú jej tvárnosť a spôsobuje také hlboké a rozsiahle zmeny v biosfére ako nikdy v minulosti. Vplyvy človeka na okolité prostredie nie sú už väčšinou lokálneho rázu, ale nadobudli globálny, celosvetový charakter. Pokiaľ je ľudská činnosť v súlade s ekologickými zákonitosťami, vzniká produktívna kultúrna krajina, ale stáva sa aj opak, keď je narušený ekosystém, ktorý postupne prestáva plniť svoju funkciu alebo začne škodiť ďalším. Takýmto spôsobom sa stáva, že človek uškodí aj sám sebe.

V 18. storočí došlo k rapídnemu rastu ľudskej populácie, a človek sa „premnožil“. V 19. storočí sa začala výrazne rozvíjať veda a technika, čo vyvrcholilo v 20. storočí, keď sa spriemyselnili takmer všetky dovtedy obývané časti sveta. Nárast ľudskej populácie zmenil spôsob života ľudí, bolo treba vymyslieť nejaký spôsob, ako môže také veľké množstvo jedincov prežiť na malom priestore. Ľudia sa začali koncentrovať do veľkých sídiel a zvyšok územia prerobili na ornú pôdu. Takto vzrástli požiadavky na množstvo a kvalitu výživy, na úroveň bývania, na spotrebné predmety, na dopravu, na využívanie voľného času. S tým súvisia zvýšené nároky na zdroje surovín, na množstvo energie, na rozvoj výroby, produkty poľnohospodárstva, na rozsiahlejšie využívanie chémie a pod.

Súčasné problémy životného prostredia človeka, ktorým sa budem venovať. Vzhľadom na to, že týchto problémov je veľmi veľa a všetky navzájom súvisia a spoločne sa prehlbujú do gigantických rozmerov, som sa rozhodla, že vyberiem len tie, ktoré majú dopad na blízku budúcnosť alebo majú najväčší vplyv na prostredie.
•Nenahraditeľné prírodné zdroje: Človek využíva mnoho materiálnych a energetických surovín, ktoré sú vyčerpateľné, a niektoré sú schopné sa znovu obnoviť až o niekoľko miliónov rokov.
•Znečisťovanie prostredia: pôdy, ovzdušia, vody, živej prírody, chemizácia prostredia, hromadenie odpadov, zvyšovanie rádioaktivity, hlučnosť a tepelné zmeny v prostredí.
•Ľahostajnosť ľudí: tento problém som sem zaradila, lebo je zásadnou prekážkou pri riešení týchto problémov. Ľahostajnosť voči životnému prostrediu pramení hlavne z nevedomosti a nedostatku komunikácie.

Nenahraditeľné zdroje
Z nespočetného množstva nenahraditeľných materiálnych, či energetických zdrojov, spomeniem iba zopár. Ropa začína byť v našom svete pomaly cennejšou ako je zlato, národy a krajiny sú schopné viesť dlhé roky vojnu iba kvôli vzácnemu kúsku pôdy, pod ktorou sa nachádza ropné ložisko. Ropa sa ukladala niekoľko miliónov rokov, ale na jej minutie stačí zopár stoviek. Kedy si vlády jednotlivých krajín uvedomia, že by mali postupne zavádzať alternatívne zdroje energie? Takisto ťažba ropy má ďalekosiahle následky. Narúša pôvodný ekosystém v mieste ťažby, pri ropných haváriách sa znečisťuje pôda, voda, umierajú stovky, aj tisíce živých organizmov, škodlivé látky sa dostávajú do ovzdušia a zamorujú pľúca ctenej ľudskej populácie.

Problémy ovzdušia
Do ovzdušia sa dostávajú plynné, kvapalné aj pevné častice, voláme ich emisie. Pevné emisie sa dostávajú do ovzdušia najmä z priemyselných podnikov, elektrární atď., spolu s prachom zo stavebníctva, či veternej erózie tvoria pevné látky v ovzduší. Tie zabraňujú prenikaniu slnečných lúčov na zem. Medzi plynné emisie patria napr. oxid siričitý, ktorý je najrozšírenejšou nečistotou. Z ovzdušia sa vymýva pri dažďových zrážkach, vznikajú tak kyslé dažde, ktoré znehodnocujú pôdu a vodu, takisto ničia dreviny, či rôzne kultúrne pamiatky v mestách. Oxidy dusíka, flóru, chlóru, oxid uhoľnatý, rozličné organické zlúčeniny, zlúčeniny olova, mangánu a mnohých iných prvkov sú toxické, niektoré sú aj karcinogénne (napr. benzyprén). Vzájomnými reakciami nečistôt v ovzduší vznikajú imisie, ktoré dopadajú na zemský povrch, takýmto spôsobom vzniká aj smog.
Takéto nečistoty nevplývajú iba na neživé zložky prírody, ale aj na živé. Spôsobujú úhyn živočíchov vo voľnej prírode, u hospodárskych zvierat sa prejavujú zníženou produkciou a spôsobujú hynutie včiel. U rastlín sa znižuje intenzita fotosyntézy, dochádza k zmenám v stavbe listov, k zníženiu odolnosti rastlín a nakoniec k ich odumieraniu. Známe je znižovanie výnosov poľnohospodárskych plodín a hynutie lesov v prostredí so zvýšenou koncentráciou oxidu siričitého, ktorý pôsobí často v kombinácii s ďalšími látkami. Nečistoty v ovzduší pôsobia výrazne aj na urýchľovanie korózie, na rozpad stavebných hmôt, poškodzovanie náterov. Okrem všetkých týchto vplyvov, ktoré nepriamo zasahujú človeka, nečistoty ovplyvňujú ľudské zdravie (väčšia náchylnosť k ochoreniu dýchacích ciest, k infekciám, dokonca rakovine). Koncentrácia mnohých týchto škodlivých látok sa v prostredí stále zvyšuje.
V súčasnosti sa v ovzduší zvyšuje aj koncentrácia oxidu uhličitého. Jeho množstvo má veľký dopad na podnebie, lebo pôsobí v atmosfére ako vrstva skla. Prepúšťa viditeľné žiarenie, ale pohlcuje teplo vyžarované z povrchu zeme. Dochádza tak k tzv. skleníkovému efektu. Stúpajúce množstvo CO2 má preto za následok topenie ľadu na póloch, rozširovanie tropického podnebia, čo stále výraznejšie ovplyvňuje život organizmov a aj človeka.

Problémy vôd
Moria sú pre naše prežitie nevyhnutné, lebo ich znečisťovanie ohrozuje celosvetovú produkciu kyslíka, spôsobuje zníženie rybolovu, znehodnocovanie morského pobrežia na rekreáciu a život ľudí, hynutie morských živočíchov a rastlín. Moria sú ohrozované predovšetkým znečisťovaním ropnými produktmi pre lodnej doprave, pri ťažbe ropy a pri haváriách tankerov. Veľké rieky ústiace do mora predstavujú väčšinou veľmi znečistené stoky prenášajúce rozličné často toxické nečistoty, ako zlúčeniny ťažkých kovov, ďalej saponáty, pesticídy a ich zvyšky atď. Najsilnejšie sa prejavujú negatívne vplyvy v relatívne uzatvorených moriach, ako je Stredozemné a Baltské more.