Kjotský protokol

Ešte pred sto rokmi mohol Johann Strauss nazvať Dunaj modrým. Dnes aj malé dieťa vie, že jeho vody hrajú možno všetkými farbami, ale od modrej majú veľmi ďaleko. Objavili sa zaujímavé fotografie Severného pólu, na ktorých bol namiesto večného snehu a ľadu otvorený oceán. V južných provinciách Chile, kde sa naplno prejavuje vplyv oslabenej ozónovej vrstvy nedávno vyhlásili zákaz vychádzania s nezakrytou pokožkou. Na Slovensku sme prežili mimoriadne teplý máj a jún. V júli sa však náhle výrazne ochladilo. V 90-tych rokoch vzrástol objem zrážok na severe európskeho kontinentu o 10 až 40 %. Juh Európy zaznamenal súčasne 20 % - ný pokles. Aj napriek tomu sme dnes svedkami záplav, ktoré zasiahli Taliansko, Francúzsko, Veľkú Britániu. Ako je to možné, veď na juhu vraj prší čoraz menej? Áno, ale zrážky sú koncentrované do veľmi malých časových intervalov. Čoraz väčšie plochy pokryté betónom a asfaltom pritom nedokážu absorbovať nárazové prívaly vôd.

V decembri 1997 sa zástupcovia väčšiny krajín našej planéty stretli v japonskom Kjoto. V protokole prijatom na záver konferencie sa okrem iného zaviazali znížiť do roku 2012 emisie hlavného znečisťovateľa oxidu uhličitého v priemere o 5,2% v porovnaní s rokom 1990. Protokol bol vystavený na podpis a bol predmetom ratifikácie, prijatia alebo schválenia štátmi a regionálnymi hospodárskymi integračnými organizáciami, ktoré sú stranami dohovoru. Protokol bol vystavený na podpis v sídle Organizácie spojených národov v New Yorku od 16. marca 1998 do 15. marca 1999. Pre každý štát alebo regionálnu hospodársku integračnú organizáciu, ktorá ratifikuje, prijme alebo schváli tento protokol, tento protokol nadobudne platnosť deväťdesiaty deň od dátumu uloženia jeho nástroja ratifikácie, prijatia, schválenia alebo pristúpenia. V tom čase, mnoho krajín vyhlásilo, že predtým než ratifikujú Kjotsky protokol, musia poznať jeho operačné detaily. V novembri 1998 sa v Buenos Aires prijal tkz. Buenos Aireský plán akcie, ktorý obsahoval detaily programu kjotského protokolu. O detailoch kjotského protokolu sa ďalej diskutovalo v nemeckom meste Bonn v októbri/novembri 1999, ďalej v meste Haag v novembri 2000.

Avšak zúčastnené krajiny neboli schopné sa dohodnúť, ale dohodli sa, že týmto problémom sa budú zaoberať na ďalšej konferencii krajín, ktorá sa konala v nemeckom meste Bonn v júly 2001, kde sa dohodli na prijatí alebo realizácii Buenos Aireského plánu akcie a taktiež uskutočnili prijatie určitých dohôd.

V novembri 2001 sa marockom meste Marrakesh konala konferencia zmluvných strán, ktorej cieľom bolo prevedenie obecnej politickej dohody o kjotskom protokolu do konkrétnych formulácií, čo sa napokon podarilo dosiahnuť.

Väčšina štátov, ktoré dosial s ratifikáciou kjotského protokolu váhali, sú teraz pripravené tento protokol o znížení emisií skleníkových plynov ratifikovať.

Stranou však zostávajú USA, ktoré produkujú najviac CO2, najvýznamnejšieho skleníkového plynu. Hlavnou prekážkou dosiahnutia dohody v Marrakeshi boli postoje tzv. ,,Dáždnikovej skupiny “ ktorú tvorí Austrália, Japonsko, Kanada a Rusko. Aby sme pochopili, prečo je postoj týchto štátov tak dôležitý, musíme si zopakovať, za akých podmienok vstúpi Kjotsky protokol do platnosti:



1. Musí ho ratifikovať aspoň 55 krajín ( do 26. októbra ho ratifikovalo 43 krajín)
2. Krajiny, ktoré protokol ratifikujú, musia byť zodpovedné aspoň 55 % emisií CO2 za rok 1990. Inými slovami je pre ratifikáciu protokolu nutné získať najväčších znečisťovateľov , aby sa dalo do hromady 55% emisií z celkového množstva emisií priemyselne vyspelých krajín.

Množstvo emisií v roku 1990:

Štát/skupina štátov Emisie v megatonách
Štáty dodatku I dohody 14 343 745
Rusko 2 372 300
Japonsko 1 124 532
Kanada 465 755
Austrália 278 669
Dáždniková skupina celkom 4 241 256
USA 4 914 351
CR 165 490
SR 62 2372


Z tabuľky vidíme, že USA produkujú cca. 34% emisií CO2- a tých sa presvedčiť nepodarí. Rusko má na svedomí 16,5%, Japonsko cca. 8%, Kanada 3%, Austrália 2% emisií.
Pre vstup Kjotskeho protokolu do platnosti je teda bezpodmienečne nutný súhlas Ruska a aspoň ďalšej krajiny z tzv. Dáždnikovej skupiny.

K 28. októbru 2001 ratifikovalo Kjotsky protokol 43 krajín: Antigua a Barbados, Argentina, Azerbajdžan, Bahamy, Bangladeš, Barbados, Bolívia, Burundi, Cookove ostrovy, Ekvádor, Fidži, Gambia, Gruzínsko, Guatemala, Guinea, Honduras, Jamajka, Kiribati, Cyprus, Lesotho, Malawi, Maledivy, Mauritius, Mexiko, Mikronesie, Mongolsko, Nauru, Nikaragua, Niue, Palau, Panama, Paraguay, Rovníkova Guinea, Rumunsko, Salvador, Samoa, Senegal, Trinidad a Tobago, Turkmenistan, Tuvalu, Uruguay, Uzbekistan, Vanuatu.

Dlhodobé prognózy pre Európu hovoria o tom, že jej juh bude stále suchší, kým na severe bude pribúdať zrážok. Hrozí, že stredomorie stratí svoju príjemnú klímu a príde aj o turistický ruch. Prídu oň aj Alpy, kde bude čoraz menej snehu. Záujem turizmu sa postupne presunie na sever kontinentu chudobné regióny sa stanú ešte chudobnejšími a bohatí zbohatnú. Okrem turistov však budú do Európy prúdiť aj stále väčšie davy utečencov z Afriky kontinentu, ktorému hrozí nielen AIDS, ale aj klimatická katastrofa. Už dnes sa hovorí o vyhnancoch smädu z neustále sa zväčšujúcej Sahary.

Optimisti tvrdia, že akékoľvek katastrofické scenáre v súvislosti s narastajúcou priemernou teplotou sú prehnané. Už milióny rokov prežíva klíma našej planéty neustále periodické nárasty a poklesy teploty.