Kľúčovým faktorom pri rozhodovaní o druhu pestovaných plodín je rozdelenie teploty a dažďa v priebehu roka. Vo svete ovplyvnenom globálnym otepľovaním sa toto rozdelenie zmení. Preto sa tiež mení skladba pestovaných plodín a ich územné rozloženie. Tieto zmeny však budú zložité, pri rozhodovaní budú mať vedľa klimatickej zmeny vplyv aj ekonomické a ďalšie faktory.
- negatívny dopad na prírodné ekosystémy
Porušenie vyváženého stavu – klimaxu, ktorý tvorí obeh látok a tok energie v rovnováhe s okamžitým stavom prostredia, bude mat negatívny vplyv na suchozemské aj vodné ekosystémy.
- negatívny dopad na ľudské zdravie
Ľudské zdravie závisí na dobrom životnom prostredí. Mnohé faktory, ktoré vedú ku zhoršeniu životného prostredia, sú tiež príčinou zlého zdravia. Znečistenie atmosféry, znečistená voda, nedostatočné zásobovanie vodou a vyčerpaná pôda (a následne zlá úroda plodín a nedostatočná výživa ľudí) – to všetko predstavuje nebezpečie pre ľudské zdravie a pocit pohody a prispieva k šíreniu chorôb. Extrémne podmienky však nie sú znesiteľné a môžu byť príčinou prenosu niektorých chorôb.
Hlavným problémom pri odhade účinku klimatických zmien na zdravie je odlíšenie vplyvu klímy od veľkého množstva iných faktorov (vrátane ďalších faktorov životného prostredia), ktoré zdravie ovplyvňujú. Hlavným priamym účinkom klimatických zmien na samých ľuďoch bude stres z tepla pri extrémne vysokých teplotách, ktoré sa budú vyskytovať častejšie a na viacerých miestach. Ďalším pravdepodobným dopadom klimatickej zmeny na zdravie je zvýšené šírenie chorôb v teplom prostredí. Veľkými druhmi hmyzu, ktorý prenáša choroby, sa darí lepšie v teplejších a vlhkých podmienkach. Vieme, že epidémie chorôb, ako napríklad vírusové encefalitídy prenášané komármi, sú spojené s nezvyklými vlhkými pomermi. Niektoré choroby, bežne obmedzené hlavne na tropické oblasti, sa môžu za teplejších podmienok rozšíriť i do stredných zemepisných šírok. Príkladom je malária, žltá zimnica, horúčka Dengue a lymfatická filariózia. Dopad klimatickej zmeny na zdravie môže byť veľký.
Monitoring životného prostredia na Slovensku
Znečisťovanie zložiek životného prostredia zapríčinené rôznymi aktivitami človeka prebieha už veľmi dlho. Stupňovanie týchto procesov v posledných desaťročiach ohrozuje a viditeľne ničí najmä najcitlivejšie - biologické zložky krajiny a negatívne ovplyvňuje zdravotný stav obyvateľstva. Do akej miery možno zaťažiť krajinný systém bez toho, aby v ňom nevznikali nezvratné negatívne zmeny? Na riešenie týchto problémov je nevyhnutné získať množstvo rýchlo dostupných, objektívnych a porovnateľných ekologických informácií, ktoré prispejú k efektívnejším rozhodnutiam a opatreniam na zlepšenie životného prostredia a zachovanie trvalo udržateľného rozvoja. Poskytovanie informácií o stave a vývoji jednotlivých zložiek životného prostredia je cieľom Informačného systému monitoringu životného prostredia. Informačný systém spolu s monitorovacím systémom životného prostredia je prostriedok, zabezpečujúci informácie o stave a trendoch v životnom prostredí pre viaceré úrovne používateľov. Ich realizáciou sa napĺňa právo každého občana na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky a Zákone o prístupe k informáciám o životnom prostredí.
Monitoring životného prostredia Slovenskej republiky je systematické, dôsledne v čase a priestore definované pozorovanie presne určených charakteristík jednotlivých zložiek životného prostredia, alebo vplyvov naň pôsobiacich (spravidla v bodoch tvoriacich monitorovaciu sieť), ktoré s určitou mierou výpovednej schopnosti reprezentujú sledovanú oblasť a v súhrnne potom väčší územný celok. Zabezpečuje objektívne informácie nevyhnutné pre rozhodovaciu, riadiacu, kontrolnú a vedecko-výskumnú oblasť, ale aj verejnosť.
Predmetom monitoringu životného prostredia na Slovensku sú nasledovné zložky životného prostredia a naň pôsobiace vplyvy: ovzdušie , voda , pôda, biota (fauna, flóra), lesy , geologické faktory, žiarenie a iné fyzikálne polia , odpady , osídlenie, využitie územia, cudzorodé látky v požívatinách a krmivách , záťaž obyvateľstva faktormi prostredia , meteorológia a klimatológia.
Záver
Bez osvojenia si alternatívneho spôsobu života nezameraného iba na konzum nie je možné veriť, že dôjde k prirodzenej náprave. Ľudská spoločnost vo svojej bezbrehej naivite, oháňajúc sa nedotknuteľnosťou vlastných práv a slobôd, si závažnosť takýchto problémov pravdepodobne uvedomí až v okamihu, keď už nebude existovať cesta naspäť. Mali by sme si uvedomovať tieto skutočnosti a začať si vážit prírodu.
