Napríklad Atény v čase svojho najväčšieho rozmachu vybudovali ohromné námorné loďstvo a tak zdevastovali všetky lesy v ich okolí. Potom prišiel úpadok, z ktorého sa ani doteraz nespamätali. Najprv malo Grécko 65 percent územia pokryté lesmi, dnes je to už len 15 percent a až 98 percent poľnohospodárskych pôd je ohrozených eróziami. Posledné korienky stromov požierajú hospodárske zvieratá, čím ešte k erózií napomáhajú. Podobne tak so svojou námornou slávou dopadlo i Taliansko, Španielsko, Dalmácia(tá sa začína teraz konečne spamätávať. 40 rokov tam bolo zakázané pasenie kôz. Vysádzajú borovicu alpínsku- avšak ich úsilie im sťažujú časté požiare), Kréta, Cyprus a i oblasť v západnom stredomorí- tu je obnova lesa veľmi ťažká, pretože je tam sucho a teplo. Na Slovensku nie je situácia s lesmi až taká zlá, vyskytujú sa „len“ zosuvy a erózie, ktoré sú však s porovnaní s inými krajinami len malinou. Avšak i u nás sa vyskytujú povodne spôsobené vyrubovaním lesov- takýmto spôsobom ide len málo vody do pôdy a hneď odtečie do vodných tokov. Česko je na tom zo zosuvmi podobne. (Posledné prípady: napr. Krkonoše, Snežka, Hostinné- tam zahynulo 120 ľudí). Pre podobné katastrofy bol vydaný zákon z roku 1898 o zalesnení holej stráne a upevnení korýt bystrín. Zosuvy sú zas spôsobené opäť vyrubovaním- vsiaknutá voda (zrážky) sa totiž dostanú až na nepriepustné podložie, ktoré sa dá vzápätí do pohybu a spôsobí tak nemalé škody. V Čechách bola dokonca jedna obec (Klapý) zosuvom úplne zdevastovaná- stalo sa tak v roku 1900 a v roku 1936 sa to opäť zopakovalo a zabilo 2 ľudí. V roku 1926 sa v obci Dneh v Turnovsku zosunula pôda, pričom čelo zosuvu bolo až 5 metrov vysoké. Všetky domy boli zničené. Na Slovensku sa podobný prípad stal v Handlovej v roku 1960-61, kedy sa dostalo do pohybu 20 mil. metrov kubických zeminy a pochovalo tak 150 domov. Zosuvy pôdy sú časté- nevyhne sa im ani Ázia, Irák, Juhoslávia(1977- uvoľnilo sa 150 mil. ton kameňov a zeminy. Dĺžka zosuvu bola asi troj- kilometrová.

 Vyrubovanie pralesov má však ešte ďalekosiahlejšie dôsledky. Pralesy, ktoré by sme si mali vážiť pre ich zachovalosť, sa v trópoch každoročne menia na druhotný les na rozlohe až 6 miliónov hektárov. Ďalších 220 000 kilometrov štvorcových pralesa sa premenili na polia, pričom asi 10 000 km štvorcových polí ostali absolútne nevyužité.