Chudobná štvrť v oblasti Caracasu sa zrútila, a o strechu nad hlavou tak prišlo okolo 300 ľudí. V západnej oblasti Caracasu (Antímano) sa taktiež zrútili domy- nešťastie postihlo 210 rodín. Keďže celá oblasť Caracasu trpela silnými dažďami, nestabilné obydlia boli evakuované. Obdobie dažďov postihuje Venezuelu každý rok a Caracas, ktorého núdzové kolónie sa rozkladajú na svahoch hôr, je teda každoročne ohrozovaný zosuvmi. Straty na ľudských životoch sa ešte nevyskytli, na rozdiel od minulého roka.  PHNOMPENH: Záplavy zužovali toto leto i Kambodžu. Zomrelo až 35 ľudí a dažde neustále pokračujy. Predpovede meteorológov neboli vôbec priaznivé a ani sa nemýlili- dažde trvali neuveriteľné štyri mesiace. Najväčší problém je rieka Mekong, ktorej hladina stále stúpala, zhltla 2 mosty. 500 000 ľudí žijúcich v okolí rieky boli donútení k evakuácií. Minulý rok záplavy zabili v Kambodži 400 ľudí a spôsobili škody v hodnote 100 miliónov dolárov.

 JUŽNÉ MEXIKO 20. augusta zasiahla mexický polostrov Yucatán obávaná tropická búrka Chantal. Ostali nezvestní dvaja rybári, ktorý nedbali na predpovede meteorológov a vybrali sa na more- pravdepodobne sú mŕtvi, pretože vlny dosahovali až 4 metre. Rýchlosť vetra dosahovala 115 km/h. Z nízkych oblastí pri pobreží bolo evakuovaných 2500 osôb. VZDUCH A VODA

IMISIE
Imisie, ktoré vznikajú chemickými a fyzikálnymi premenami v ovzduší z emisií, sú pre nás, aj keď sa to tak na prvý pohľad nezdá, vážnou hrozbou. Hlavným zdrojom emisií sú továrne a elektrárne , teplárne, domáce topeništia, motory áut, nespevnené cesty a podobne. Je až neuveriteľné, že ročné spády imisií sa počítajú na tony. V našom hlavnom meste bol pred piatimi rokmi spád 6005 t/r tuhých úletov a 6377 t/r oxidu siričitého, to znamená 32,8 t/r/km štvorcových pevných úletov a 353,4 t/r/km štvorcových oxidu uhličitého. A to je patrí Bratislava medzi menšie mestá, s menším počtom tovární- a čo veľké metropoly? Okrem pevných úletov a oxidu uhličitého naše ľudstvo dýcha arzén, fluór, vanád, titán, olovo...atď- aký to má vplyv na okolitú prírodu, ktorá je tak či tak zdevastovaná? Najhoršie je, že imisie nepostihujú len oblasť v bezprostrednej blízkosti jej zdroja, ale i oblasti na kilometre vzdialené. Ak si myslíme, že imisie poškodzujú „len“ fytocenózu( u rastlín spomaľujú fotosyntézu- imisie znamenajú pre rastliny nebezpečne toxicitá ), sme na veľkom omyle. Aj my ľudia sme obeťami. Najviac sú ohrozené deti, ktorých slabý imunitný systém sa ešte nie je schopný brániť.