 Niektorí vedci ešte stále špekulujú, či má naozaj na otepľovaní podiel človek. Uvažujú nad predpokladom, že by sa množstvo kysličníka uhličitého mohlo v atmosfére zväčšovať len za prirodzených prírodných procesov. Ale títo vedci sú vtlačení do úzadia- všeobecne prevláda názor, že na skleníkový efekt má jednoznačne vplyv človek svojim ekonomickým životom- a to potvrdzujú i najpoprednejší vedci. SMOG
Pojem smog sa objavil v roku 1911, pričom toto slovo vytvoril H.A. Des Voeux z anglického slova smoke- dva roky predtým totiž Glasgow postihla smogová situácia, pri ktorej na následky znečisteného ovzdušia zahynulo 1063 ľudí. V roku 1952 zas v Londýne vznikol pri spaľovaní nekvalitného uhlia v lokálnych topeništiach a vyžiadal si 4000 ľudských obetí.Silné znečistenie ovzdušia v priemyslových mestách sa stalo problémom už od polovice 19 storočia. V roku 1861 dosiahla koncentrácia oxidu siričitého v anglickom Yorku až hodnotu 120µgm-3 (dýchacie problémy sa začínajú od 110µgm-3). A ďalšie, súčasné, hrozivé fakty: na šírom mori nájdeme vo vzduchu asi 940 kondenzačných jadier v 1 cm kubickom, len o 10 jadier v priemere viac ich nájdeme v horách vo výškach nad 2000 m, v dedinách je ich okolo 9,5 tisíc a vo veľkých mestách v priemere 147 tisíc kondenzačných jadier v 1 cm kubickom vzduchu- občas býva nameraná hodnota až 400 tisíc jadier v 1 cm kubickom. Smog je tvorený väčšinou oxidom siričitým, aromatickými uhľovodíkami a oxidami dusíka.

ZNEČISŤOVANIE MORÍ
Je zrejmé, že najväčším problémom pre moria a oceány je odpad z pobrežných štátov a samozrejme ropa, ktorá je vypustená do mora väčšinou pri haváriách tankerov, alebo dokonca úmyselne- ako v roku 1991, keď Irak zámerne vypustil do mora obrovské množstvo ropy. Výsledky sú známe- znečistené more, úhyn rýb a vodných rastlín. A dokonca aj smrť ľudí. V tom istom roku sa odohrala i najväčšia umelá škoda na životnom prostredí- Kuwait zapálil naraz 500 ropných veží, čím tak zničil životné prostredie, že i doteraz sa ekosystém len chabo spamätáva. Ropa je zmes nízkomolekulárnych a vysokomolekulárnych uhľovodíkov, z ktorých sa frakčnou destiláciou získava petroléter, benzín, petrolej a plynový olej- ostáva mazut, ktorý sa používa na vytápanie kotlov. Hlavné zdroje ropy ležia väčšinou mimo ťažiska priemyslovej výroby , preto sa dopravuje cisternovými loďami alebo potrubiami dlhými niekedy až tisíce kilometrov.