Kotolne týchto podnikov znečisťujú ovzdušie veľkým množstvom dymu, ktorého hlavnými zložkami sú: prach, popolček a kysličník siričitý.
Z podnikov chemického priemyslu sú najnebezpečnejšie výrobné kyseliny sírovej, dusičnej, fluorovodíkovej, superfosfátu, sírouhlíka, lúhov, polyvinylchloridu a ďalších chemických produktov. Takto sa do ovzdušia dostávajú veľmi nebezpečné látky ako napr. kysličníky síry, kysličníky dusíka, sírovodík, sírouhlík, chlór, chlorovodík, fluór, atď. Tieto látky zamorujú predovšetkým spodnú vrstvu atmosféry.
Zdrojom škodlivín v ovzduší, ktorého dôležitosť neustále vzrastá je doprava. Za jeden rok auto vyprodukuje asi 1. t škodlivých plynov z toho 700 kg kysličníka uhoľnatého / obsah 1 až 10% vo výfukovom plyne /, 100kg uhľovodíkov, 35kg kysličníkov dusíka a iných škodlivín / splodiny olova a pod. /. Letecká a zahraničná doprava taktiež značne znehodnocuje ovzdušie. Napríklad jedno štvormotorové reaktívne lietadlo spotrebuje za hodinu letu až 7 t kyslíka a vypustí do ovzdušia veľké množstvo výfukových plynov.
Hlavnou škodlivinou priemyslu stavebných hmôt je cementárenský prach. Je to následok súborného pôsobenia rôznych vplyvov, hlavne veľkého množstva emisií popolčeka, nesprávne robených skládok popolčeka a iných sypkých materiálov, rozptýlená stavebná činnosť v sídliskách, zlého stavu vozoviek a pod.




2.2 Správa zo stavu znečistenia ovzdušia v Bratislave


Hlavnými zdrojmi znečistenia sú: chemický priemysel 56%, energetika 37%, zvyšok tvorí železničná doprava a domáce kúreniská. Z odvetvia chémie je najväčším zdrojom znečistenia Slovnaft, ktorý ročne vypúšťa do atmosféry viac ako 30 000 t škodlivín, z toho 12 000 t SO2. Veľkým producentom škodlivých plynov sú tiež chemické závody, ktoré vypúšťajú 2 900 t sírouhlíka, 1 600 t sírovodíka, 27 000 t kysličníkov dusíka a 1,6 t chlóru. Vo východnej časti mesta presahuje ročný spád ročnú normu trikrát, priemerná ročná hodnota je v celom meste prekročená 2,5-krát.
Zasiahnutých je sedem z desiatich obytných obvodov, v ktorých žije približne 210 000 obyvateľov, t.j. asi 76% na ploche okolo 190 km2. Zvlášť je nepriaznivá situácia vo východnej časti mesta.













Obr. 44- priebežný podiel jednotlivých druhov zdrojov na celkových emisiách v bývalej ČSFR.








Rast koncentrácie CO2 v zemskej atmosfére v závislosti na letopočte.

Záver :


Takýto kritický stav bol v Bratislave v roku 1989. Boli to roky kedy sa nedával veľký dôraz na čistotu ovzdušia, životného prostredia, kedy ešte neboli až také problémy s ozónovou vrstvou.
Človek si uvedomuje potrebu dýchať čistý a zdravý vzduch až vtedy keď sa niečo stane, alebo sa blíži ku katastrofe.