Výsledkom stretnutia bolo ustanovenie Európskeho výboru pre ochranu machorastov a formulovanie nasledujúcich myšlienok:
 udržiavať spoluprácu medzi bryológmi zaoberajúcimi sa ochranou machorastov v rôznych krajinách
 určiť priority ochrany machorastov v Európe a Makaronézii
 zvyšovať publicitu týkajúcu sa ohrozených machorastov
 zaujať pre ochranu machorastov politikov a pracovníkov v ochrane flóry a prírodných zdrojov
 podporovať štúdium bryoflóry najmä v málo preskúmaných oblastiach Európy
Medzinárodné stretnutia ECCB sa konajú každé 4 roky v rôznych krajinách Európy.

4.5 PAPRAĎORASTY A SEMENNÉ RASTLINY
4.5.1 Druhová diverzita

Vyššie rastliny t.j. papraďorasty a semenné rastliny sú vo svetovej flóre zastúpené okolo 250 000 druhmi, z ktorých takmer dve tretiny rastú v trópoch. Z doposiaľ opísaných 12 000 druhov papraďorastov až 11 000 je tropických. Časti sveta s najväčším druhovým bohatstvom ako Latinsko-americká Amazónia, stredoafrické a indonézske lesy sa označujú termínom oblasti megadiverzity.
Predpokladá sa, že 10-15 % odhadovaného celkového počtu vyšších rastlín nebolo doteraz rozoznaných a opísaných.
Štatistické údaje o vyšších rastlinách vzhľadom na problémy s definíciou druhu najmä v skupinách s výskytom apomiktického rozmnožovania a polyploidie značne kolíšu. Pre európsky kontinent sa udáva 14 120 druhov, z toho 3 500 možno označiť za endemity Európy. V Karpatoch, po Alpách druhom, najvýznamnejšom horstve v strednej Európe, rastie vyše 3 800 druhov, čiže viac než 30 % ich celoeurópskeho počtu, z nich 239 endemitov.
Druhové bohatstvo cievnatých rastlín Slovenska predstavuje počet 3 124.

4.5.2 Ohrozenosť vyšších rastlín

Globálne sa považuje asi 10 % druhov svetovej flóry za ohrozené, to isté percento udávajú pre Európu. Na izolovaných ostrovoch a v mediteránnej oblasti je to až 25 %.
Udáva sa 0,3 % vyhynutých druhov od roku 1600, s perspektívou do blízkej budúcnosti asi 9 % cievnatých rastlín.
Za hlavné faktory ohrozenia flóry sa považujú zánik, degradácia a fragmentácia prirodzených stanovíšť, exploatácia prírodných genetických zdrojov, katastrofické účinky niektorých inváznych druhov na prirodzené a poloprirodzené ekosystémy, kumulatívny efekt znečistenia životného prostredia (kyslé dažde, globálne oteplenie) a rast ľudskej populácie.
Podľa informácií IUCN (Svetová únia ochrany prírody) najmä v tropických oblastiach sveta zanikli viaceré druhy skôr než ich botanici stačili objaviť, ale viacero príkladov sa udáva aj zo strednej Európy.

4.5.3 Integrovaná druhová ochrana in situ a ex situ

Termín integrované metódy záchrany druhov bol zavedený v roku 1990. Sú dôležité najmä pre realizáciu programov záchrany kriticky ohrozených druhov. Aplikácia týchto metód pozostáva z viacerých fáz. Prvá z nich je deskriptívna fáza, ktorú vystriedajú špecifické štúdie venované chorológii, biológii, demografii a ekológiu druhu. Ďalej nasleduje implementácia in situ, ex situ integrovaných prístupov, prijatie legislatívnych noriem a edukačných plánov, aby sa verejnosť čo najviac podieľala na konkrétnych formách ochrany.