V poslednej fáza pravdepodobne jedným z najpodstatnejších krokov je aplikácia reštitučných metód. Reštitučné metódy je všeobecný termín na označenie riadenej introdukcie rastlinného materiálu do prirodzeného alebo manažmentom ovplyvneného ekosystému. Ďalej sa používajú metódy reintrodukcie – ich cieľom je introdukcia druhu do oblasti, ktorú pôvodne obýval a v ktorej sa v súčasnosti nevyskytuje.
Metódy translokácie predstavujú transfer materiálu z jednej časti areálu do druhej, buď do existujúcich alebo nových lokalít.
Metódy posilnenia populácií znamenajú opatrenia, ktorých cieľom je zväčšiť celkovú početnosť populácie pridaním jedincov do existujúcej populácie.

4.5.3.1 Ochrana flóry in situ

V materiáloch IUCN o stratégii ochrany biodiverzity sa zdôrazňuje popri integrovaných prístupoch k záchrane ohrozených druhov priorita ochrany in situ, v prírodných rezerváciách a na genofondových plochách.
V SR je 22,5 % územia chránených. Prehľad osobitne chránených častí prírody a krajiny na základe zákona podáva nasledujúca tabuľka:
Kategória chráneného územia Počet Výmera ch. ú. (ha) Výmera chráneného pásma ch. ú. (ha)
Národné parky 7 243 219 238 124
Chránené krajinné oblasti 16 610 869 0
Prírodné rezervácie 347 13 886 319
Národné prírodné rezervácie 229 82 122 3 162
Prírodné pamiatky 214 1 377 233
Národné prírodné pamiatky 45 55 27
Chránené areály 174 4 398 2 263

4.5.3.2 Ochrana ohrozených druhov ex situ

Ex situ záchrana kriticky ohrozených druhov v botanických záhradách, arborétach, genofondových zbierkach, predstavuje krátko-a strednodobú stratégiu. (V súčasnosti sa pestuje vo vyše 1 700 záhradách takmer 11 000 ohrozených druhov rastlín.)
Medzi spôsoby záchrany ex situ patria
 pletivové kultúry a iné in vitro metódy,
 kryorezervácia pletív a diaspór pri –196 °C v tekutom dusíku, umožňujúca uchovávať rastlinný materiál na ľubovoľnú dobu,
 uchovávanie semien pri – 17 °C na 50 rokov, pri 0°C na 10 rokov, častí rastlín za sucha pri 10 °C

4.5.4 Vzácnosť a ohrozenosť rastlinných spoločenstiev a druhov

Z hľadiska biodiverzity významnou charakteristikou je vzácnosť, rarita druhov. V prvej publikovanej verzii Zoznamu vyhynutých a ohrozených taxónov vyšších rastlín flóry Slovenska boli zaradené veľmi vzácne druhy do skupiny kriticky ohrozených druhov. Vychádzalo sa z toho, že pri aktuálnom tlaku na prírodné prostredie vzácnosť sama nesie vysokú mieru ohrozenosti. Pri ďalšom posudzovaní a porovnávaní sa ukázalo, že predsa sú určité rozdiely.