Táto skupina patrí medzi parazity, ktoré sú buď záväzné-stále(obligátne) alebo príležitostné(fakultatívne).
Z praktického hľadiska rozdeľujeme huby na tzv. kvasinkovité a vláknité typy húb. Hubové trúbkovité vlákna-hýfy-môžu byť nepriehradkované reprezentované jedinou mnohojadrovou bunkou alebo môžu byť priehradkované rozdelené priehradkami-septami, čo znamená, že hubová hýfa je tvorená z viacerých buniek. Tie sa postupne vzájomne splietajú, rozvetvujú a vytvárajú makroskopicky viditeľné podhubie-mycélium alebo pseudoparenchymatické, či plektenchymatické pletivá. U kvasiniek sa typická hubová stielka takto charakterizovať nedá.

3.2.2 Funkcia húb v prírode a ich hospodársky význam

Život húb je nesmierne zložitý a zaujímavý. Je predmetom štúdia mnohých vedeckých pracovísk. Ak spoznáme život húb a jeho zákonitosti, budeme môcť lepšie objasniť a pochopiť mnohé otázky týkajúce sa vzťahu k iným organizmom v prírode, k prostrediu a človeku. Hoci sú huby staršie ako ľudstvo samo a spolu s baktériami patria medzi prvé organizmy na našej planéte vôbec, vedomosti o ich biológii a ekológii sú nateraz značne skromné. Pravdu túto zložitú oblasť života hú nemožno objasniť zo dňa na deň. Huby teda tvoria organickú súčasť všetkého živého, neustále vstupujú do systému nášho života a skrývajú v sebe obrovské tajomstvá, ktoré veda v budúcnosti bude snažiť doriešiť.
Huby na našej planéte sú také staré ako samotný život a podstatne staršie než živočíchy. Úloha húb vo svete živých organizmov je taká istá, aká bola pred miliardami rokov na úsvite vzniku života na zemi. Ich základným poslaním je zabezpečovať kolobeh biogénnych prvkov v prírode. Život húb je existenčne spätý so zelenými rastlinami, ktoré viažu anorganický uhlík z oxidu uhličitého a spolu s baktériami ho pri rozklade mŕtvych rastlín a živočíchov uvoľňujú a vracajú späť do atmosféry. Tento kolobeh uhlíka by sa bez húb veľmi rýchlo vyčerpal, pretože rastliny by ho v krátkej spotrebovali v procese fotosyntetickej asimilácie a po určitom čase by bez neho zahynuli. Tým by sa skončil nielen život zelených rastlín, ale aj živočíchov a zákonite aj človeka.
V súčasnosti sa predpokladá, že ríša húb zahŕňa okolo 100-300 tisíc druhov. Obrovskú skupinu z celkového počtu tvoria mikroskopické huby-mikromycéty(okolo 80%). Ďalších 20% pripadá na vyššie huby-makromycéty. Na Slovensku sa predpokladá, že rastie okolo 5-6 tisíc druhov a každým rokom sa objavujú nové taxóny. Z nich hríbovité predstavujú len asi 100 druhov, teda 1%. Zo 100 druhov hríbovitých húb, ktoré sa vyskytujú v Európe sa na našom území našlo vyše 80.