Je najvyšší čas , aby sa spoznalo bohatstvo našich lesov, lúk a strání, pretože ak si dokážeme uchrániť bohatstvo húb našej mykoflóry, máme záruku nielen výberu vhodných jedlých druhov pre štúdium možnosti ich umelého pestovania, ale aj využitia ich metabolitov v oblasti farmácie, medicíny a pod. 4.2.4 Ochrana húb vo vzťahu k životnému prostrediu

Posledné roky sú poznačené výrazným atakom nepriaznivých abiotických, biotických a antropických činiteľov na životné prostredie. Tento negatívny fenomén výrazne zasiahol do života húb, čo sa v niektorých oblastiach Slovenska prejavilo v postupnej redukcii jednotlivých taxónov, ako aj v celkovej produkcii biomasy. Trvalý úbytok niektorých druhov z určitých regiónov je doslova vážnym varovaním, aby sa vytvorili podmienky nielen pre elimináciu škodlivých činiteľov, ale aj pre ich ochranu. Za posledné roky výrazne klesol počet niektorých druhov húb, ktoré ešte pred nedávnom boli pýchou a ozdobou našich lesov. Čo je príčinou, že došlo k tomuto nežiadúcemu zníženiu nielen čo do množstva, ale i do druhového zloženia húb.
Najväčším škodlivým činiteľom, ktorý sa pričinil o tento nepriaznivý stav v našich lesoch, na lúkach, pastvinách a pod., je sám človek. Tieto problémy sú v programe vedeckého výskumu vo svete a v poslednom období aj u nás, kedy ochrana húb a ich vzťah k životnému prostrediu sa stávajú súčasťou úloh štátnej ochrany prírody. Z nich sú najviac ohrozené druhy, ktoré vytvárajú úzku symbiózu, pri ktorej dochádza k vzájomnej prospešnej výmene látok medzi mycéliom a koreňmi lesných stromov. Tento biologický vzťah ma význam najmä pri zalesňovaní a udržiavaní dobrého zdravotného stavu lesných porastov. Medzi typických zástupcov možno uviesť hríbovité huby (najmä masliaky a kozáky). Mykorízne huby svojou antibiotickou aktivitou chránia stromy pred infekciou parazitickými hubami, zmenšujú riziko únavy pôd a celkove ich udržujú v dobrom zdravotnom stave. Odumieranie hostiteľských rastlín, napr. brest, jedľa, má za následok ústup mykoríznych húb. Fyziologicky oslabený strom nevytvára dostatok cukrov pre partnerské huby, v dôsledku čoho sa prerušuje mykorízny kontakt a stromy postupne chradnú a odumierajú, Zároveň s nimi aj mycélium húb. Tu platí známa lesnícka zásada, že ten les je zdravý, v ktorom rastie veľa húb. Hľadajme teda odpoveď na otázku, ako huby – ten vzácny dar prírody – spoločne uchrániť. Väčšina húb – makromycétov je súčasťou lesného ekosystému a spolu s vyššími rastlinami a živočíchmi vytvárajú vzájomné vzťahy. Ak sa tieto vzťahy narušia, dochádza k porušeniu biologickej rovnováhy. Znižuje sa ich vivalita a tým aj schopnosť adaptácie na nepriaznivé podmienky a postupne dochádza k ich vyhynutiu.