Legislatívne by bolo možné chrániť mnoho skalných druhov na starých omietkach, múrikoch a náhrobných kameňoch.
V odborných kruhoch sa často vyslovujú skeptické názory na účelnosť právnej ochrany jednotlivých druhov lišajníkov. Treba si však uvedomiť, že tento postup má svoj preventívny, osvetový a predovšetkým výchovný význam. Upozorňuje na túto skupinu rastlín a jej kritické postavenie v súčasných prírodných podmienkach a v konečnom dôsledku by mal prispieť k zníženiu antropogénnych tlakov a zachovaniu genofondu lišajníkov na Slovensku.

4.4 MACHORASTY

Genofond machorastov Slovenska je v posledných rokoch predmetom záujmu botanikov z viacerých aspektov, medzi ktorými dominuje hľadisko ochrany bryoflóry. Machorasty patria medzi organizmy stojace zväčša na okraji záujmu biológov. Aj keď ich priamy úžitok pre človeka je menší ako u ostatných rastlín, sú neoddeliteľnou časťou ekosystémov a vďaka svojej značnej variabilite osídľujú všetky oblasti Zeme. V ekosystémoch majú machorasty rôzne funkcie: sú zásobárňou vody, tvoria biotop pre mnohé druhy mikroskopických organizmov, najmä rias, gúb a bezstavovcov.
Zo zvláštností machorastov, pre ktoré si zasluhujú pozornosť a ktoré preukazujú ich špecifické postavenie medzi ostatnými skupinami rastlín, uvádza Červená kniha SR a ČR tieto:
 Pravdepodobne sú to najstaršie fotosyntetizujúce organizmy schopné pohlavne sa rozmnožovať, ktoré osídľujú už suchozemské biotopy.
 Asi 300 miliónov rokov staré organizmy, ktoré napriek veku v počte asi 20 000 druhov osídľujú takmer všetky časti Zeme.
 V niektorých biotopoch aj v celých ekosystémoch nie sú len fyziognomickou dominantou, ale hrajú významnú úlohu v primárnej produkcii, hydrologických pomeroch.
 Vysoká frekvencia monotypických rodov alebo rodov s malým počtom druhov poskytuje priestor pre štúdium fylogenézy.
 Prvé organizmy vybavené základnou organizáciou suchozemských rastlín niektorí zástupcovia majú už náznaky vodivých pletív.
 V porovnaní s cievnatými rastlinami vykazujú veľkú variabilitu v stratégii pohlavného a nepohlavného rozmnožovania.
 Niektoré skupiny majú zaujímavú morfogenézu bez podobnosti pri cievnatých rastlinách.
 Spoločne s lišajníkmi sú vynikajúcimi bioindikátormi znečistenia vody, vzduchu a pôdy.
 Nepožiera ich žiadny druh stavovcov, a to ani v tých oblastiach, kde majú rozhodujúce zastúpenie vo vegetácii.

4.4.1 Biológia, ekológia

Machorasty sú autotrofné mnohobunkové výtrusné a najvyššie organizované stielkaté rastliny rozličného vzhľadu, ktorých význačným spoločným znakom je antitetická rodozmena.