Prevažnú časť svojho vegetatívneho života prežívajú v stave gametofytu (pohlavná generácia), ktorý môže mať buď jednoduchý lupeňovitý, stužkovitý tvar alebo podobu radiálne symetrických pabyliek s palístkami.
Machorasty sa vyskytujú vo všetkých vegetačných pásmach a výškových stupňoch zemegule a nechýbajú ani v oblastiach extrémnymi životnými podmienkami, ako sú púšte a arktické oblasti. Sú to rastliny väčšinou vlhkomilné, prípadne i vodné, menej je typov suchomilných. Rastú na najrozmanitejších stanovištiach, takisto na holej zemi, na borke stromov a na rozličných iných substrátoch, sú nenáročné. Tvoria väčšinou husté vankúšovité zárasty, v ktorých sa udržuje značné množstvo vody, čím jednak chránia pôdu pred vyschnutím, ale súčasne vyparovaním regulujú vzdušnú vlhkosť, vyrovnávajú teplotné rozdiely ovzdušia a ovplyvňujú tak klímu územia. Spolu s lišajníkmi a inými nižšími rastlinami sú medzi prvými priekopníkmi života na skalách a medzi prvými osídľovateľmi obnažených pôd.

4.4.2 Ohrozenie machorastov

Z aspektu sozologického predstavuje skupina machorastov Slovenska veľmi významnú skupinu rastlín, ktorá citlivo reaguje a indikuje všetky zmeny v prírodných pomeroch, najmä však zmeny antropogénneho charakteru. Sú to predovšetkým negatívne vplyvy súvisiace s enormnou chemizáciou, urbanizáciou, devastáciou turisticky atraktívnych území, s expanziou cudzích, zavlečených elementov atď. Najohrozenejšie biotopy ako v Európe, tak aj na Slovensku – prirodzené lesné ekosystémy, slatiny a rašeliny, epifytické stanovištia a bryocenózy polí a úhorov zahrňuje medzinárodná ochrana Bernská konvencia. Je to prvý zoznam nižších rastlín, ktorý je od roku 1991 periodicky kontrolovaný a revidovaný.
Za hlavné faktory ohrozenia skupiny machorastov, ktoré špecificky ovplyvňujú ich prosperitu a predstavujú negatívne zásahy do ich života, sa považujú napr. rekultivačné práce na bývalých močariskách, rozorávanie slanísk, úhorov a pastvísk, odvodňovanie rašelinísk a slatinných lúk, ťažbu rozličných substrátov, urbanistické zásahy ako demolácie starých objektov, likvidácie slamených striech, múrov a plotov, výstavba nových komunikácií, likvidácia epifytov v dôsledku ťažby dreva v lesoch i mimo lesa a mnohé ďalšie faktory.
Ochrana genofondu machorastov je veľmi zložitá a problematická. Špecifické vlastnosti tejto skupiny rastlín – často extrémna citlivosť voči stanovištným faktorom, slabé konkurenčné vlastnosti, podceňovanie ochrany machorastov – komplikujú situáciu. Zabezpečenie existencie v prírode za prirodzených podmienok je jedinou cestou zachovania genofondu bryoflóry. Machorasty patria k organizmom, ktoré človek len zriedka priamo využíva a preto sú často odsúvané k okrajom záujmu vedcov.