Teplý dážď namiesto snehu a ľadu

Keby teplota na Zemi naozaj natoľko stúpla, oteplili by sa polárne oblasti silnejšie ako trópy. Najvýraznejšie by sa tieto zmeny prejavili pravdepodobne v prechodných ročných obdobiach, na jar a na jeseň. Oteplením tropického oceánu by nastali veľké zmeny intenzity, množstva a priestorového rozšírenia tropických smrští. Premiestnením hraníc medzi vzduchovými hmotami by posunulo cyklóny sprevádzané lejakmi smerom k pólom. Výnosy zberov poľnohospodárskych plodín by sa v USA, Európe aj na území bývalého Sovietskeho zväzu zmenšili. Priaznivejšie podnebie by na Aljaške, v Kanade, v Škandinávii a na Sibíri vytvorilo lepšie podmienky na pestovanie plodín. Ale ich výnosy by aj napriek tomu vinou chudobnejších pôd zostávali nízke. Arktické polárne more by možno bolo v lete bez ľadu. Horské ľadovce i grónsky a antarktický pevninský ľadovec by sa mohli z časti roztopiť, a tým spôsobiť zvýšenie morskej hladiny. Tieto ťažké následky skleníkového efektu, zosilnené v ostatnej dobe neočakávane rýchlim zväčšovaním ozónovej diery, sú dostatočným podnetom k obavám.

Potopené mestá na pobreží

Svetový oceán sa ohrieva pomalšie ako súš. Preto by sa postup celkového oteplenia Zeme spomalil. Napriek tomu by najneskôr do polovice 21. storočia stúpli teploty o 1 - 3°C, keby sa desivé predpovede mnohých vedcov stali skutočnosťou. Keby sa všetky moria oteplili o 1°C, stúpla by ich hladina následkom rozťahovania vody o 0,6m. K tomu by pristúpilo zvýšenie hladín morí následkom zväčšení ich objemu roztopenou vodou z horských a polárneho pevninského ľadovca. Veľa svetových veľkomiest ako Amsterdam, Bombaj, Hongkong, Los Angeles, Rio de Janeiro, New York, Šanghaj, Sydney a Tokio by sa potopili do roku 2050 pod vodu do hĺbky 3 m.