Novovzniknutý materál musí mať tieto vlastnosti:
1. Musí mať kratší polčas rozpadu alebo musí byť stabilný
2. Jeho toxicita musí byť čo najmenšia
3. Má byť relatívne ľahko a bezpečne skladovateľný klasickými postupmi
4. Nesmie byť zneužiteľný

Systém, ktorý sa pri prevádzke technológie používa, pracuje v podkritickom režime, teda je odstránený problém nekontrolovaťeľnej štiepnej reakcie. Systém si vyrobí potrebnú energiu, aby mohol pracovať a navyše produkuje energiu, ktorá sa po premene na elektrickú energiu môže využívať v distribučnej sieti.

Odpady a zdravie
Nemalo by byť žiadnym prekvapením, že bývanie v blízkosti skládok je zdraviu nebezpečné a nezáleží, či je to skládka tuhého komunálneho alebo nebezpečného odpadu. Skládky nebezpečného odpadu skladujú nežiadúce (nechcené) toxické zvyšky z výrobných procesov. Na druhej strane skládky komunálneho odpadu uskladňujú vyhodené výrobky, z ktorých boli mnohé vyrobené z toxických materiálov. Presakujúca voda (kvapalina) produkovaná vo vnútri týchto dvoch druhov skládok je chemicky identická. Mnoho výskumov sa venovalo vplyvu odpadov na zdravie človeka. Každý z nich došiel k záveru, že odpady majú vážne dôsledky na zdravie. Výskumníci taktiež podotkli, že presné mechanizmy nebezpečenstva zostávajú neznáme. Najbežnejšie oznamovaný dôsledok života v blízkosti skládok je nízka hmotnosť pri narodení a malá veľkosť u detí. Zvláštne nie sú ani vrodené poškodenia nervovej trubice, srdca a obehového systému.
Spaľovne odpadov sú spravidla najväčšími zdrojmi znečistenia dioxínmi (bodovo). Dioxíny už v minimálnych množstvách sú rakovinotvorné, poškodzujú imunitný systém, pohlavné orgány.

Len na Slovensku vyhodíme asi 2,5 milióna ton „smetia“ ročne. V Bratislave pripadá na jedného obyvateľa 240 – 270 kg odpadu ročne. Je preto veľmi dôležité, aby sa odpad dal ďalej využiť.

Vo svete sa ročne použije 15 až 20 biliónov papierových plienok, na ktorých výrobu sa použije 1 miliarda stromov. Podľa odhadu by množstvo odpadu v USA mohlo poskytnúť toľko energie ako 100 miliónov ton uhlia. Väčšina skončí bez úžitku v zemi. Približne polovicu svetového odpadu z domácností tvorí papier. Kuchynský odpad predstavuje štvrtinu, plasty menej ako jednu desatinu. Nespaliteľného odpadu je len pätina. Väčšina odpadu sa teda hodí na recyklovanie.

Odpad delíme na:
- papier – krabice, knihy, časopisy, zošity,
- sklo – porcelán, poháre, fľaše
- bio – čaj, zvyšky z ovocia, vaječné škrupiny
- priemyselný
- poľnohospodársky
- rádioaktívny
- ostatné – plechy, lieky, staré farby, batérie, pneumatiky, papier potiahnutý fóliou z alobalu, motorový olej. Výkaly psov sú škodlivé, pretože obsahujú plno parazitov, z ktorých vznikajú prenosom infekčné choroby.

Niekoľko nápadov na znižovanie a recyklovanie odpadov
1. Nekupujme to, čo skutočne nepotrebujeme. Tým znižujeme množstvo odpadov, šetríme prírodné zdroje a aj svoje peniaze
2. Opätovne používajme. Uprednostňujme vratné obaly a vyhýbajme sa jednorazovým a nadmerným obalom.
3. Uprednostňujme výrobky trvácne, s dlhou životnosťou, z recyklovaných materiálov a bez toxických látok.