Odpadky

Odpadky

Pod pojmom odpady si predstavíme niečo nepotrebné, nepoužiteľné, čo treba iba vyhodiť.
Opak je pravdou. V nasledujúcich riadkoch sa vám budeme snažiť priblížiť problematiku odpadov a vyvrátiť tvrdenie, že odpady nie sú využiteľné.
S odpadmi sa človek stretáva odjakživa. V dobách lovcov-zberačov to boli kosti z ulovených zvierat, či zvyšky jedla. Príroda sa s tým vedela vysporiadať. Postupne, ako sa vyvíjala ľudská spoločnosť, narastalo aj množstvo odpadov. V 60. rokoch 20. storočia nastal boom odpadov. Prečo? Začali sa vo veľkom vyrábať a používať plasty. V súčasnosti sa hovorí o konzumnej spoločnosti – kupujeme aj to, čo nepotrebujeme, a to, čo nepotrebujeme, skôr či neskôr vyhodíme. Vzťah odpad-človek sa končí odhodením nepotrebnej veci do smetného koša. Odpady majú dnes viaceré škodlivé účinky na životné prostredie, zdravie ľudí i na našu ekonomiku.
Aký odpad poznáme a čo obsahuje?

Komunálny odpad
Stretávame sa s ním denno-denne. Patria sem bežné odpadky, napr. zvyšky potravín, kuchynský odpad, odpad po drobných stavebných opravách, odpad z kúrenia, no najväčší podiel tejto skupiny tvoria plastové obaly a najrôznejšie kovové, sklenené, drevené a papierové odpadky. Sú objemné, väčšinou sa skladujú na mestských skládkach alebo spaľujú. Sú vhodné na recykláciu.

Organické odpady
Pôvod majú v mäsokombinátoch, obchodných a reštauračných zariadeniach, kožušníctve, výrobe a skladovaní potravín, liekov alebo krmív. Môžu obsahovať choroboplodné mikroorganizmy, sú dobrým prostredím na liahnutie múch, a s tým je spojené kvasenie a hnitie. V okolí organických odpadov sa môžu nachádzať hlodavce. Zvláštnu pozornosť je nutné venovať biologickému odpadu z nemocníc a zdravotníckych oddelení. Zneškodňujú sa v spaľovniach, kafilériách alebo zakopávaním na vyhradenom mieste. Je veľmi nebezpečné zneškodňovať ich s komunálnym odpadom na skládkach, hlavne ak by sa k nim dostali deti alebo iné nepovolané osoby.

Toxické odpady
Sú veľmi nebezpečnou skupinou látok, pretože ohrozujú zdravie človeka, ničia rastliny a živočíchy. Medzi najtoxickejšie patria polychlórované dioxíny, furány a bifenyly, ktoré vznikajú pri spracovaní chemických látok a pesticídov obsahujúcich chlór, pri bielení papiera elementárnym chlórom či pri výrobe PVC. Do prostredia sa najviac dostávajú zo spaľovní odpadu. Toxické odpady sa ukladajú na vyhradené skládky, predtým je však potrebné zneškodniť ich toxické účinky alebo ich chemicky zmeniť tak, aby neznehodnotili povrchovú ani pozemnú vodu a aby nemohlo dôjsť ani k náhodnej otrave ľudí alebo zvierat.

Rádioaktívny odpad
Je nebezpečný podobne ako toxické látky. Na rozdiel od nich, rádioaktívne účinky pretrvávajú niekoľko sto až tisíc rokov. Pochádza najmä z jadrových elektrární. Existujú vo všetkých konzistenciách – plynné, kvapalné, tuhé. Ukladať možno len tuhé odpady. Plynné exhaláty s obsahom rádioaktívnych látok musia prechádzať filtrami, kde sa splodiny odchytia a koncentrujú. Filtre potom predstavujú súčasť tuhého rádioaktívneho odpadu. Kvapalné sa chemicky spracúvajú, zahusťujú a upravujú najčastejšie bitumenáciou alebo cementáciou.

Skládkovanie
Prevažná väčšina odpadov na Slovensku končí na skládkach, aj keď sa skládky všeobecne považujú za najhorší spôsob nakladania s odpadom, ktorý by mal byť tým posledným riešením. Nebezpečné nie sú len obávané divoké skládky, hrozbu v sebe skrývajú aj skládky riadené. Skládkovanie odpadov na riadených skládkach sa nemôže považovať za trvalé zneškodnenie.
Spaľovanie
Spálením sa zníži objem odpadu o cca 80-90 %. Spaľovaním tuhých nebezpečných odpadov možno získať paru pre rozličné technologické procesy a teplo na ohrev technologickej alebo úžitkovej vody. Za desať rokov prevádzky sa ušetrí až milión ton uhlia. Ďalšou prednosťou oproti skládkovaniu sú menšie nároky na plochy skládok, možnosť zneškodnenia vysokotoxických i biologicky nerozložiteľných odpadov. Na druhej strane však spaľovňa skoncentruje množstvo škodlivých látok, hmota sa neničí, mení sa iba chemické zloženie a toxicita spaľovaných zlúčenín. Do ovzdušia unikajú mnohé škodlivé látky: napr. ťažké kovy, ftaláty, dioxíny, furány a ďalšie. Dioxíny a furány v prírode odolávajú rozkladu, akumulujú sa v tukovom tkanive.

Zloženie a výhrevnosť domového odpadu
Zloženie odpadu Váhový podiel [%] Popol [%]Výhrevnosť horľaviny [MJ.kg-1]
Papier a papierové obaly 5 - 32 15 19
Zelenina a iné kuchynské odpady 6 - 18 18 20,5
Textil, koža, guma 3 - 8 18 20
Drevo, slama, odpad zo záhrad 2 - 5 6,5 20,8
Kamene, sklo, porcelán 6 - 24 100 *
Kovy 3 - 5 100 *

Spaľovne na likvidáciu nebezpečných odpadov obsahujú spravidla rotačnú spaľovaciu pec, doplnenú dohrievaciou komorou. Rozsah pracovných teplôt je 900 – 1300 °C. Spaliny prechádzajú systémom čistenia, ktorý pozostáva z troch stupňov – dvoch suchých a jedného mokrého. Škvára sa odváža na skládku a prachový popolček, ktorý je toxickejší než škvára sa zneškodňuje na základe hodnotenia chemickej analýzy.
Na výstavbu spaľovne sú potrebné obrovské počiatočné finanačné náklady. Aby sa investície vrátili, je spaľovňa závislá na prísune veľkého množstva odpadov. V miestach, kde sú veľkokapacitné spaľovne, sa preto nerozvíjajú iné programy triedenia odpadov pre recykláciu, kompostovanie, opätovné využívanie.

Recyklácia
Týmto spôsobom by sa mali nepoužiteľné veci vyrobiť znovu. Recykláciou sa šetrí prostredie a prírodné zdroje. Oproti likvidácii ušetrí prírodné zdroje, energiu, zníži množstvo odpadov. Odborné štúdie dokázali, že recykláciou sa ušetrí viac energie, ako môžeme získať spaľovaním. Recyklovaním 1 tony starého papiera sa pri výrobe ušetrí 500 – 600 kWh elektrickej energie. Aby sme mohli recyklovať, musíme najprv vytriediť jednotlivé zložky pri zdroji – doma, v práci, škole. Zmiešaním odpadov ich znečistíme a znemožníme ich ďalšie využitie. Recyklácia začína naším triedením na jednotlivé zložky – papier, sklo, kovy, textil, plasty a časť nebezpečných odpadov. Odtiaľ putujú do papierní, sklární, železiarní ... kde ich použijú ako surovinu na výrobu nových výrobkov.

Ekonomický prínos recyklácie a triedeného zberu je:
> Úspora primárnych surovín a energie, finančných nákladov na ne
> Úspora miest na skládkach odpadov
> Zníženie zaťaženia životného prostredia a zdravia ľudí pri ťažbe primárnych surovín a pri zneškodňovaní odpadov
> Recyklácia uvoľní tisíce hektárov na zmysluplnejšie využitie

Jedným z najhoršie recyklovateľných materiálov sú plasty, pretože sa na trhu vyskytujú v mnohých podobách. Môžu sa recyklovať len na produkt s nižšou kvalitou – plastová PET fľaša od nápojov sa môže len vyčistiť, rozomlieť na malé kúsky a použiť ako vypchávka do kresiel. Značné množstvo plastového odpadu napriek tomu ostane nevyužité, pretože jeho zostatková cena je zanedbateľná.
Novovzniknutý materál musí mať tieto vlastnosti:
1. Musí mať kratší polčas rozpadu alebo musí byť stabilný
2. Jeho toxicita musí byť čo najmenšia
3. Má byť relatívne ľahko a bezpečne skladovateľný klasickými postupmi
4. Nesmie byť zneužiteľný

Systém, ktorý sa pri prevádzke technológie používa, pracuje v podkritickom režime, teda je odstránený problém nekontrolovaťeľnej štiepnej reakcie. Systém si vyrobí potrebnú energiu, aby mohol pracovať a navyše produkuje energiu, ktorá sa po premene na elektrickú energiu môže využívať v distribučnej sieti.

Odpady a zdravie
Nemalo by byť žiadnym prekvapením, že bývanie v blízkosti skládok je zdraviu nebezpečné a nezáleží, či je to skládka tuhého komunálneho alebo nebezpečného odpadu. Skládky nebezpečného odpadu skladujú nežiadúce (nechcené) toxické zvyšky z výrobných procesov. Na druhej strane skládky komunálneho odpadu uskladňujú vyhodené výrobky, z ktorých boli mnohé vyrobené z toxických materiálov. Presakujúca voda (kvapalina) produkovaná vo vnútri týchto dvoch druhov skládok je chemicky identická. Mnoho výskumov sa venovalo vplyvu odpadov na zdravie človeka. Každý z nich došiel k záveru, že odpady majú vážne dôsledky na zdravie. Výskumníci taktiež podotkli, že presné mechanizmy nebezpečenstva zostávajú neznáme. Najbežnejšie oznamovaný dôsledok života v blízkosti skládok je nízka hmotnosť pri narodení a malá veľkosť u detí. Zvláštne nie sú ani vrodené poškodenia nervovej trubice, srdca a obehového systému.
Spaľovne odpadov sú spravidla najväčšími zdrojmi znečistenia dioxínmi (bodovo). Dioxíny už v minimálnych množstvách sú rakovinotvorné, poškodzujú imunitný systém, pohlavné orgány.

Len na Slovensku vyhodíme asi 2,5 milióna ton „smetia“ ročne. V Bratislave pripadá na jedného obyvateľa 240 – 270 kg odpadu ročne. Je preto veľmi dôležité, aby sa odpad dal ďalej využiť.

Vo svete sa ročne použije 15 až 20 biliónov papierových plienok, na ktorých výrobu sa použije 1 miliarda stromov. Podľa odhadu by množstvo odpadu v USA mohlo poskytnúť toľko energie ako 100 miliónov ton uhlia. Väčšina skončí bez úžitku v zemi. Približne polovicu svetového odpadu z domácností tvorí papier. Kuchynský odpad predstavuje štvrtinu, plasty menej ako jednu desatinu. Nespaliteľného odpadu je len pätina. Väčšina odpadu sa teda hodí na recyklovanie.

Odpad delíme na:
- papier – krabice, knihy, časopisy, zošity,
- sklo – porcelán, poháre, fľaše
- bio – čaj, zvyšky z ovocia, vaječné škrupiny
- priemyselný
- poľnohospodársky
- rádioaktívny
- ostatné – plechy, lieky, staré farby, batérie, pneumatiky, papier potiahnutý fóliou z alobalu, motorový olej. Výkaly psov sú škodlivé, pretože obsahujú plno parazitov, z ktorých vznikajú prenosom infekčné choroby.

Niekoľko nápadov na znižovanie a recyklovanie odpadov
1. Nekupujme to, čo skutočne nepotrebujeme. Tým znižujeme množstvo odpadov, šetríme prírodné zdroje a aj svoje peniaze
2. Opätovne používajme. Uprednostňujme vratné obaly a vyhýbajme sa jednorazovým a nadmerným obalom.
3. Uprednostňujme výrobky trvácne, s dlhou životnosťou, z recyklovaných materiálov a bez toxických látok.