produkcia No je približne 15 x väčšia ako emisie z priemyselných zdrojov.

N2O
Patrí k stabilným atmosferickým zložkám. Prakticky jediným zdrojom oxidu dusného sú prírodné procesy. V prepočte na dusík reprezentuje 97 % všetkých dusíkatých zlúčenín prítomných v atmosfére. Čas zotrvania v atmosfére sa odhaduje na štyri roky. Jeho väčšia časť sa vracia na zemský povrch, len asi 6 % difunduje do stratosféry, kde zaniká pri fotodisociácii. Z celkového množstva zreagovaného N2O sa v atmosfére na N2 zmení 98 %, 2% na NO.

NO
Väčšia časť pochádza z prírodných zdrojov. Z ľudskej činnosti prispievajú najväčšou mierou k emisiám NO spaľovacie procesy (emisie z energetiky, komunálnych zdrojov a dopravy). Čas zotrvania v atmosfére sa odhaduje na 4 dni. NO vzniká pri spaľovacích procesoch za dostatočne vysokých teplôt. Reakcie tvorby NO prebiehajú predovšetkým v zmesi bohatej na vzduch, pretože atómový kyslík reaguje ľahšie s N2 ako napr., s uhľovodíkmi.
Za rovnovážnych podmienok v prítomnosti kyslíka väčšina NO oxiduje na NO2, pričom sa mení bezfarebný oxid dusnatý na farebný oxid dusičitý. V mezosfére a termosfére prebieha fotodisociácia oxidu dusnatého, ktorá prezentuje spôsob zániku NO vo vyšších vrstvách atmosféry. Značný význam pre znečistené ovzdušie mestských aglomerácií môže mať fotochemická konverzii NO na NO2.

NO2
Väčšina oxidu dusičitého vzniká priamo v znečistenej atmosfére oxidáciou NO. Podstatne menšie množstvo sa do ovzdušia dostáva z antropogénnych zdrojov, pri ktorých sa uvažuje suma NO + NO2 označovaná ako NOx. Obsah NOx v spalinách domácich kúrenísk sa odhaduje 1,5 – 2,0.10-3 obj. %, v dymových vlečkách z priemyselných procesoch asi 0,05 obj. % a vo výfukových plynoch automobilov 0,005 – 0,3 obj. %-. Lokálne koncentrácie NOx môžu kolísať.
Odstraňovanie NO2 z atmosféry prebieha počnúc jeho oxidáciou a hydratáciou až po kyselinu dusičnú. Kyselina dusičná v znečistenej atmosfére môže ďalej reagovať za tvorby nitrátov, ktoré sa v konečnej fáze vymývajú dažďom.
Z hľadiska znečistenia ovzdušia má najväčší význam fotolýza NO2, ktorá môže iniciovať vznik fotochemického smogu. Celý cyklus tvorby fotochemického smogu pozostáva zo 4 fotolytických procesov, zahŕňajúcich fotodisociáciu NO2 a O3, fotolýzu aldehydov a ketónov, fotolýzu HNO2 a fotolýzu dusitanov, dusičnanov a peroxidov. Vznik a čas trvania fotochemického smogu závisí od chemického zloženia znečistenej atmosféry, od intenzity a spektra slnečného žiarenia.