Často vzniká za teplých slnečných dní v čase dopravnej špičky.

Amoniak NH3
Najväčšie množstvá amoniaku sa dostávajú do ovzdušia pri biologickom rozklade organickej hmoty a pri redukcii dusitanov resp. dusičnanov. Antropogénne zdroje sú o niekoľko rádov nižšie a patrí k nim chemický priemysel najmä výroba priemyselných hnojív a močoviny. Ďalším zdrojom sú priemyselné odpady. Plynný amoniak reaguje v atmosfére s kyselinou sírovou resp. dusičnou za vzniku síranov alebo dusičnanov. Samočistiace procesy prebiehajúce v atmosfére (sedimentácia, vymývanie dažďovými kvapkami) umožňujú odstrániť vzniknuté soli z ovzdušia. Čas zotrvania v atmosfére sa odhaduje približne na sedem dní.

6.Emisie tvorené zlúčeninami síry, ich výskyt a škodlivosť v atmosfére

Zaraďujeme sem emisie: oxid siričitý, sírový, kyselina sírová, sulfán, sírouhlík a rôzne organické zlúčeniny. Hlavým prírodným prispievateľom obsahu v atmosfére je sulfán. V prepočte na síru prispieva 46,1 %, zatiaľ čo oxid siričitý iba 33,2 % a siričitany spolu so síranmi 20,7 %.Z antropogénnych zdrojov je najväčší, prispievateľom k emisiám SO2 spaľovanie uhlia. Obdobne ako SO2 aj emisie H2S sú oveľa väčšie na severnej pologuli.

Prítomnosť oxidov síry v ovzduší má vplyv na zvýšenú koróziu kovových materiálov, zapríčiňuje znehodnocovanie a narúšanie štruktúry budov, poškodzovanie umeleckých diel a kultúrnych pamiatok.

Oxid siričitý
Patrí k typickým a najčastejším zložkám emisií. Najväčšie množstvá vznikajú pri spaľovaní fosílnych palív. Obsah síry sa mení v závislosti od pôvodu a kolíše v rozsahu 0,3 – 6 % , vo vykurovacích olejoch je okolo 2,5 %S. Prírodné zdroje sa podieľajú v menšej miere na celkových emisiách SO2 (emisie z vulkanickej činnosti).
Koncentrácia SO2 v čistej atmosfére nepresahuje hodnotu 0,5 g.m-3. Pre znečistenú atmosféru je to 500 – 2600 g.m-3. Stredný čas zotrvania v atmosfére 2-6 dní. V tomto časovom rozpätí sa môže premiestniť až na vzdialenosť 1000 km. Väčšina však okamžite potom, čo sa dostáva, začína reagovať s prítomnými komponentami. Atmosférické reakcie možno v podstate rozdeliť do troch typov:
 fytolýza SO2
 reakcie voľných radikálov s SO2
 reakcie na povrchu tuhých častíc alebo rozpúšťanie SO2 v kvapkách vody a nasledujúca reakcia vo vodnej fáze.
 V prítomnosti kyslíka vedie fotolýza SO2 k tvorbe SO3. Ak sú prítomné aj vodné pary, vytvára sa okamžite aerosól kyseliny sírovej. Okrem fotooxidácie SO2 môže prebiehať aj opačná reakcia. Reakcie SO2 s OH radikálom môže mať význam pri tvorbe aerosólu kyseliny sírovej. SO2 sa rozpúšťa vo vodnom roztoku, kde môže prebiehať aj oxidácia na SO3 resp. H2SO4.