Proces katalytickej oxidácie môže prebiehať jednak na povrchu tuhých častíc, jednak v kvapalnej fáze.
Konverzia SO2 a SO3 alebo absorpcia už vzniknutého SO3 v dažďových kvapkách zapríčiňuje spolu s HNO3 zvýšenú aciditu zrážok. V súčasnosti kyslosť dažďa nad rozsiahlymi časťami sveta (východná časť USA, Kanada, stredná a západná Európa) je 10 – 30 krát vyššia ako v neznečistených územiach.
Základný mechanizmus odstraňovanie SO2 z atmosféry prebieha cez jeho oxidáciu na oxid sírový. V priebehu dňa za nízkej relatívnej vlhkosti prevláda oxidácia SO2 v prítomnosti oxidov dusíka a prípade medziproduktov fotooxidácie uhľovodíkov. Za vlhkého počasia a v noci sa SO2 absorbuje vo vodných kvapkách a oxidácia prebehne v kvapalnej fáze. Pri oxidácii v plynnej fáze vznikajúci SO3 – reaguje s vodnou parou za vzniku aerosólu H2SO4., častice aerosólu narastajú a sú vymývané dažďovými alebo snehovými zrážkami.


Oxid sírový
Je súčasťou pri spaľovaní fosílnych palív, jeho obsah je podstatne nižší. Malé množstvá sa dostávajú ovzdušia pri výrobe kyseliny sírovej, fosforečných hnojív, pri galvanickom pokovovaní apod. V ovzduší SO3 okamžite reaguje s H2O za vzniku kyseliny sírovej. Obsah kyseliny sírovej rastie so stúpajúcou koncentráciou SO2až do určitej kritickej hodnoty, od ktorej s ďalším vzrastom SO2 začína klesať.

Sulfán H2S
Hlavným globálnym zdrojom emisií sulfánu sú prírodné procesy – vulkanická činnosť, biologické procesy rozkladu látok apod. Ľudská činnosť prispieva k týmto zdrojom len niekoľkými percentami: H2S vzniká pri procesoch spracovania ropy, uhlia, celulózy a pri výrobe papiera. V ovzduší sa sulfán postupne mení vďaka oxidačným účinkom vzdušného kyslíka za prispievania slnečného žiarenia a vďaka hydrolytickým reakciám s atmosferickou vlhkosťou za vzniku kyseliny sírovej. V prípade, že sa spolu so sulfánom dostávajú do ovzdušia aj ďalšie škodliviny, rozširuje sa počet možných reakcií o kombinácie s primárnymi a sekundárnymi vzniknutými znečisteninami.



6. Emisie tvorené zlúčeninami halogénov, ich výskyt a škodlivosť v atmosfére
Z hľadiska množstva a toxicity najväčší význam má chlór, chlorovodík, fluorovodík a fluorid kremičitý.
Zlúčeniny fluóru sú do atmosféry emitované v rôznych skupenstvách z niektorých priemyselných výrob, pri spaľovaní uhlia, časť sa dostáva do ovzdušia z prírodných zdrojov (vulkanická činnosť). Z priemyselných zdrojov k najväčším prispievateľom patria:
 hlinikárne,
 výroba fosforečných hnojív,
 výroba extrakčnej kyseliny fosforečnej,
 silikátový priemysel,
 výroba ocele
 výroba fluórozlúčenín.
Vo väčšine prípadov exhaláty obsahujú plynnú HF a SiF4.