K množstvám plynných emisií zlúčenín fluóru môže prispievať aj priemysel spracovania ropy. Časť zlúčení fluóru sa dostáva do ovzdušia vo forme tuhých častíc napr. kryolit, flórapatit, fluorid hlinitý, fluorid sodný apod.
.
Chlór
A jeho zlúčeniny sa dostávajú do ovzdušia z prírodných a antropogénnych zdrojov. K množstvám plynných emisií chlóru zväčša prispievajú sopečné plyny. Antropogénny chlór a jeho zlúčeniny pochádzajú z chloračných a bieliacich procesov, z chlórovania vody a zo spaľovania plastov na báze chlórovaných uhľovodíkov. Najvýznamnejšie z tejto skupiny sú Cl2 a HCl.

Bróm
Zo zlúčenín brómu k zložkám, ktoré znečisťujú ovzdušie miest patrí etylénbromid. Pridáva sa do benzínov obsahujúcich tetraetylolovo a dostáva sa do atmosféry spolu s výfukovými plynmi.

Halogénderiváty
Z aspektu znečistenia ovzdušia osobitné postavenie zaujímajú halogénderiváty. Dominantná je skupina chlórovaných uhľovodíkov, pochádzajúca z antropogénnych zdrojov, ku ktorej patria prostriedky na ochranu rastlín, priemyselné rozpúšťadlá, čistiace prostriedky a hasiace látky. Z prírodných zdrojov prispievajú k emisiám chlórovaných uhľovodíkov lesné požiare,
Halogénuhľovodíky používané ako organické rozpúšťadlá sa vyznačujú veľkou prchavosťou, chemickou stálosťou a malou rozpustnosťou vo vode, Hlavným rezervoárom ich emisií je atmosféra, do ktorej sa dostávajú pri vyparovaní. Skupina zahŕňa chlórované deriváty metánu (CH2Cl2 a CCl4), ďalej etylénu C2H2Cl2, C2HCl3, C2Cl. K chlórovaným derivátom patrí aj chloroform, ktorý sa do atmosféry dostáva len z antropogénnych zdrojov. Zo skupiny derivátov etylénu sa začala zvýšená pozornosť venovať vinychloridu potom, ako sa objavili jeho karcinogénne účinky.

Veľké rozšírenia a značná spotreba chlórovaných uhľovodíkov pri ochrane rastlín zapríčinila kontamináciu celého ŽP. Značné nebezpečenstvo vzhľadom na toxické účinky na všetky živé organizmy predstavuje DDT. Je značne rezistentný, čas zotrvania v atmosfére sa odhaduje na desiatky rokov. Z atmosféry ho prakticky odstraňuje iba dážď, ktorého značná časť sa dostáva do oceánov. Keďže je v morskej vode takmer nerozpustný, rozpúšťa sa v tukoch, zhromažďuje sa v organickej hmote (rybách, cicavcoch a pod). Akumuluje sa aj v pôde, kde sa stredný čas zotrvania odhaduje na 5,3 roka.

Zo skupiny chlórovaných uhľovodíkov najväčšia pozornosť sa v uplynulom desaťročí venovala fluórochlórmetánom, ktoré sa začali používať ako chladivá. Tieto látky sú málo reaktívne, majú nízku rozpustnosť vo vode a nie sú známe ani biologické procesy, ktoré by boli schopné odstrániť ich z atmosféry.