Zvýšenie obsahu oxidu uhličitého však znamená zosilnenie skleníkového efektu a ďalšie otepľovanie atmosféry.

Ak hovoríme o globálnom probléme otepľovania je potrebné zdôrazniť z tohto javu vyplývajúce:
 Zvýšenie teploty zemskej atmosféry priemerne o 1 až 3 0C.
 Zvýšenie morskej hladiny od 15 do 95 cm.
 Zvyšovanie intenzity extrémnych atmosférických javov, napríklad silných búrok, cyklónov, intenzívnych dažďov so záplavami, alebo nedostatok dažďov a suchá.
 Posun snehovej prikrývky smerom nahor o vyše 300 m.
 Drastický úbytok alpských ľadovcov.
 Znižovanie ochrannej funkcie lesov (lavíny, erózia, zosuv pôdy).
 Zmeny biotopov, sťahovanie zvierat, vymieranie mnohých druhov rastlín a zvierat.
 Nepriaznivý vplyv klimatických stresov spôsobených extrémnymi výkyvmi počasia na ľudské zdravie.
 Emigrácie ľudí z území postihnutých nepriaznivými klimatickými vplyvmi.

V roku 1988 bol založený významný medzivládny orgán k hodnoteniu problému globálneho otepľovania - Medzivládny panel pre zmenu klímy (Intergovernmental Panel of Climate Change, ďalej IPCC alebo Panel) so sídlom v Ženeve. Prvou akciou Panelu na schôdzi v Ženeve bolo získať dôkladné, odborné údaje o doposiaľ známych faktoch globálneho otepľovania, z ktorých by sa mali odvíjať požiadavky na konkrétnu činnosť. Prvá vedecká správa Panelu bola uverejnená koncom mája 1990. Od jej zverejnenia vzrástol záujem mnohých politikov, čo dokázala ich prítomnosť na nasledujúcich dvoch svetových konferenciách, ktoré sa zaoberali celosvetovým otepľovaním. Bola to Druhá svetová konferencia o klíme (Second World Climate Conference) v Ženeve v roku 1990 a Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji (United Conference on Environment and Development, UNCED) v Riu de Janeiro v roku 1992, kde bolo prijatých 5 rámcových dohovorov OSN medzi nimi aj Rámcový dohovor o klimatickej zmene (United Nations Framework Convention on Climate Change - FCCC) t.j o zmene klímy vplyvom antropogénneho podmieneného rastu skleníkového efektu atmosféry. Dohovor o klimatickej zmene vstúpil do platnosti v našej republike 23.11.1994 a bol ratifikovaný NR SR v auguste 1995. SR akceptovala všetky záväzky Dohovoru, vrátane zníženia emisií skleníkových plynov do r. 2000 na úroveň roku 1990. Na konferencii členských štátov Dohovoru (Conference of Parties - COP) v Kjóto v decembri 1997 bol prijatý tzv. Kjótsky protokol, z ktorého vyplývajú ďalšie požiadavky na znižovanie skleníkových plynov - Slovensko a väčšina Európskych krajín by mala do r. 2008 - 2012 znížiť celkové emisie o 8 % oproti základnému roku (1990). Slovenská republika podpísala Kjótsky protokol 26. februára 1999. 1.4.2 Narúšanie ozónovej vrstvy

Ozónovou vrstvou je označovaná vrstva v stratosfére vo výške 15 – 25 km. Táto je narúšaná freónmi a halónmi, ktoré vo svojej molekule majú kovalentnú väzbu C-Cl alebo C-Br. Táto väzba má malú disociačnú energiu, preto slnečné žiarenie v oblasti 200 - 360 nm spôsobuje jej rozpad za vzniku radikálov, ktoré reagujú s ozónom. Freóny a halóny spĺňajú aj ďalšiu podmienku - sú schopné preniknúť z povrchu Zeme do výšok 15 - 25 km, pretože sú vo vode nerozpustné a vzhľadom na strednú dobu životnosti v atmosfére (desiatky až stovky rokov) sú schopné difúziou dostať sa do stratosféry. Stenčovaním ozónovej vrstvy sa vytvárajú ozónové diery, znamenajúce zvýšenie intenzity ultrafialového žiarenia do miery škodlivej nielen pre človeka, ale aj pre zvieratá a rastliny.