U človeka ultrafialové žiarenie vyvoláva rakovinu kože a šedý zákal, v prírode stále častejšie sa stretávame so slepotou králikov, oviec či dokonca lososov, u mnohých druhov rastlín, ktoré sú vystavené zvýšenému ultrafialovému žiareniu zisťujeme spomalenie fotosyntézy, v oceánoch narušuje potravinový reťazec. Najviac postihnutými sú oblasti na južnej pologuli – Austrálie, Nový Zéland, Južná Afrika, Patagónia. Problém narúšania ozónovej vrstvy sa dnes považuje za globálny a akútny. Dôkazom toho sú medzinárodné zmluvy a dohody, predovšetkým Montrealský protokol zo septembra 1987 o látkach narúšajúcich ozónovú vrstvu a dodatky k protokolu (Londýn 1990 a Kodaň 1992). Z dokumentov vyplýva, že kritická úroveň chlóru v stratosfére bola prekročená už začiatkom 70-tych rokov. Aj po splnení prísnych požiadaviek vo vzťahu k výrobe a používaniu látok narúšajúcich ozónovú vrstvu, zastavenie poklesu ozónu sa neuskutoční ihneď, ale tento stav bude zotrvávať ďalších niekoľko rokov, vzhľadom k dlhej dobe zotrvania halónov a freónov. Dovtedy sa ale intenzita škodlivého ultrafialového žiarenia zvýši na 15 – 20 %.

V roku 1998 bol prijatý zákon č.76/1998 Z.z. O ochrane ozónovej vrstve Zeme. Verejné oznamovacie prostriedky pravidelne informujú verejnosť o stave ozónovej vrstvy Zeme a o hodnotách ultrafialového žiarenie dopadajúceho ne územie SR. 1.3.3 Kyslá atmosférická depozícia (kyslé zrážky)

Pri spaľovaní fosílnych palív, hlavne uhlia a ropy, vzniká oxidáciou síry obsiahnutej v týchto palivách oxid siričitý. Pri všetkých spoločných spaľovacích procesoch vzniká oxidáciou vzdušného dusíka vzdušným kyslíkom, za normálnych teplôt plynov medzi sebou nereagujúcich, celý rad oxidov dusíka. Oxidy síry a oxidy dusíka v plynnej podobe i po reakcii s vodou v atmosfére pôsobia na prostredie (rastliny, horniny, vodu, stavebné materiály) ako kyseliny. Vzhľadom k tomu, že splodiny spaľovania vznikajú všade, kde človek žije – po celom povrchu pevniny, prípadne môžu byť pri atmosferickej cirkulácii roznesené na veľké vzdialenosti, je hrozba okyslenia prostredia celoplanetárnym problémom. Okyslenie "zníženie pH", má za následok zmenu prostredia sladkých tečúcich a stojatých vôd, ktoré potom nie sú vhodné pre život mnohých organizmov. Kyslými zrážkami ovplyvnené pôdy negatívne pôsobia na životaschopnosť stromov v lese a znižujú vitalitu pôdnych organizmov. Spolu so zvýšenou koncentráciou prízemného ozónu boli a sú kyslé zrážky veľkým nebezpečenstvom pre ihličnaté lesy mierneho pásma.

Územia Slovenskej republiky je stredne ekologicky citlivé na depozíciu síry. Hodnota kritickej depozície síry (kritická záťaž síry, korigovaná na neutralizačný vplyv bázických katiónov) na území Slovenskej republiky predstavuje 1 – 2 g S.m-2.r-1 alebo 10 – 20 kg S.ha-1.r-1.