bez(o)pyrén, olovo).

Zloženie výfukových plynov spaľovacích motorov
Ak neberieme do úvahy prítomnosť oxidov dusíka, sírnych látok a zlúčenín olova, pri činnosti spaľovacích motorov prebieha reakcia:
.



kde n je podiel uhlíka v palive zoxidovaného iba na CO. Stechiometrické množstvo vzduchu potrebné na dokonalé spálenie 1 kg benzínu je 14,5 -15 kg (podľa zloženia paliva). Okrem produktov dokonalého spaľovania, t.j. oxidu uhličitého a vody., je prevádzka spaľovacích motorov ďalším zdrojom exhalátov, ak oxidu uhoľnatého, NOx, SO2 aldehydov, ketónov, nespálených uhľovodíkov, polycyklických aromátov, olova, sadzí apod. Všetky tieto látky zahŕňame do pojmu výfukové plyny, ktorých zloženie závisí:. od druhu spaľovacieho motora (zážihový (benzínový), vznetový (naftový)),
- druhu použitého paliva,
- - konštrukcie motora a jeho príslušenstvo,
- - presnosti výroby a nastavenia spaľovacieho motora,
- - prevádzkových podmienok (voľnobeh, spomaľovanie, zrýchľovanie vozidiel atď.).

Hraničné hodnota obsahu hlavných zložiek výfukových plynov pre zážihový a vznetový motor sú uvedené v tabuľke.
Z tabuľky vidieť, že vo výfukových plynoch vznetových motorov sa nachádza podstatne menej oxidu uhoľnatého a uhľovodíkov ako vo výfukových plynoch zážihových motorov, pričom plyny obsahujú približne rovnaké množstvá dusíka.
Zážihové motory pracujú zväčša v oblasti nedostatku vzduchu (podstechiometrické spaľovanie v oblasti 0,78 – 0,9), iba pri čiastočnom zaťažení s prebytkom 1,1. Vo vznetových motoroch sa vyžaduje veľký nadbytok vzduchu (1,2 – 5ň, pri ktorom je horenie dokonalejšie. Za vysokých teplôt (500 – 700 0C) a nadbytku vzduchu sa utvárajú oxidy dusíka.


Tabuľka : Zloženie výfukových plynov
Zložka Motor
zážihový vznetový
dusík 74 - 77 76-78
kyslík 0,3-8,0 2,18
voda 3,0-5,5 0,5-4,0
oxid uhličitý 5,5-12 1,0-10
oxid uhoľnatý 0,0-12 0,0-10,0
nekarcinogénne uhľovodíky 0,2-3,0 0,01-0,5
oxidy dusíka 0,0-0,8 0,002-0,5
aldehydy 0,0-0,2 0,001-0,01
sadze (g.m-3) 0,0-0,4 0,01-1,1
PAU (g.m-3) 100-400 0-100

Pretože nafta na rozdiel od benzínu obsahuje viac síry, vzniká aj väčšie množstvo oxidu siričitého. Sprievodnými javmi pi spaľovaní nafty pri relatívne vysokej teplote sú zložitejšie krakovacie reakcie, vznik aromatických látok, aldehydov (predovšetkým akroleínu), vznik sadzí, čoho dôsledkom je vznik modrastého až tmavého dymu. Za najškodlivejšiu zložku výfukových plynov sa považuje CO, ktorého hlavým zdrojom sú zážihové motory pracujúce s bohatou zmesou.

Počet uhľovodíkov vo výfukových plynoch s odhaduje na 200. Nespálené uhľovodíky znepríjemňujú okolie zápachom a znamenajú veľké nebezpečenstvo predovšetkým v oblastiach, kde môže vzniknúť oxidačný fotochemický smog. Z polyaromatických uhľovodíkov niektoré sú karcinogénne.