Pohyblivé zariadenia so spaľovacími alebo inými hnacími motormi, ktoré znečisťujú ovzdušie, najmä cestné motorové vozidlá, železničné koľajové vozidlá, plavidlá a lietadlá = mobilné zdroje znečisťovania.

Limity znečisťovania sú definované v § 5 zákona o ovzduší:

Emisný limit = najvyššia prípustná miera vypúšťania znečisťujúcej látky do ovzdušia zo zdroja znečisťovania, zariadenia alebo inej súčasti zdroja znečisťovania vyjadrená ako hmotnostná koncentrácia znečisťujúcej látky v odpadových plynoch, alebo hmotnostný tok znečisťujúcej látky, alebo hmotnostné množstvo znečisťujúcej látky vztiahnuté na jednotku produkcie alebo výkonu, alebo emisný stupeň, alebo stupeň znečisťovania ovzdušia spôsobovaný týmto zdrojom (tmavosť dymu).

Imisný limit = najvyššia prípustná koncentrácia znečisťujúcej látky obsiahnutá v ovzduší.

Depozičný limit = najvyššie prípustné množstvo znečisťujúcej látky usadenej po dopade na jednotku plochy zemského povrchu za jednotku času.

Všeobecnou podmienkou odlučovania: je všeobecné kritérium ustanovujúce parametre technologickej úrovne zdroja znečisťovania – zabezpečenie najlepšie dostupnej technológie s prihliadnutím na primeranosť výdavkov na jej obstaranie a =prevádzku (štandardný stav techniky) v prípadoch, ak emisnými limitmi nie je možné vôbec, alebo nie v postačujúcej miere vymedziť všetky podmienky a požiadavky pre riešenie ochrany ovzdušia.

Emisné limity
Opatrením federálneho výboru pre ŽP z 1.10.1991 k zákonu č. 309 z 6. júla 1991 o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami bol vyhlásený:
 zoznam znečisťujúcich látok,
 kategorizácia zdrojov znečisťovania,
 emisné limity pre vybrané znečisťujúce látky pri vybraných technológiách a zariadeniach a všeobecné platné emisné limity pre základné znečisťujúce látky,
 imisné limity pre vybrané znečisťujúce látky,
 odporúčané osobitné imisné limity pre vyhlasovanie regulačných stupňov.

Vyhláškou Slovenskej komisie pre životné prostredie č. 407/1992 Zb., ktorou sa upravil zoznam kategorizácie zdrojov znečisťovania a zoznam znečisťujúcich látok a ich limity sa ustanovujú podrobnosti pri určovaní emisných limitov pre jestvujúce zdroje znečisťovania ovzdušia boli:
- ustanovené všeobecne platné emisné limity pre:
1. skupinu – znečisťujúce látky s karcinogénnym účinkom, emisné limity
2. skupinu – tuhé znečisťujúce anorganické látky, emisné limity
3. skupinu – plynné znečisťujúce anorganické látky, emisné limity
4. skupinu – organické plyny a pary,
- rozšírená kategorizácia zdrojov, zoznam znečisťujúcich látok a sprísnené niektoré emisné limity ustanovené FVŽP,
- ustanovené emisné limity pre ďalšie znečisťujúce látky pri ďalších vybraných technológiách a zariadeniach, vrátane emisného limitu pre tmavosť dymu,
- ustanovené veličiny, jednotky a prepočtové vzťahy,
- uvedené ďalšie náležitosti žiadosti o určenie emisného limitu pre jestvujúce zdroje. Podľa zoznamu znečisťujúcich látok sú tieto zadelené do piatich skupín:
0. základné znečisťujúce látky (TZL, oxid siričitý, oxidy dusíky, oxid uhoľnatý, ozón a pachové látky)
1. znečisťujúce látky s karcinogénnym účinkom (napr. benz(o)pyrén, Cd, As, benzén, vinylchlorid),
2. tuhé znečisťujúce anorganické látky (napr, Hg, Tl, Se, Se, fluoridy, kyanidy, Pb),
3. Plynné znečisťujúce láítky (napr. arzenovodík, chlór, HCl. Sulfán, azán)
4. Organické plyny a pary (napr. fenol, formaldehyd, tetrachlóretán, chlórbenzén, toluén, acetón).
5. Všeobecne platné emisné limity ustanovené opatrením FVŽP a vyhláškou SKŽP č. 407/1992 Zb. pre stredné a veľké zdroje znečisťovania, s výnimkou zdrojov a znečisťujúcich látok, pre ktoré sú určené emisné limity pre vybrané znečisťujúce látky pri vybraných technológiách a zariadeniach.





Tab. Emisné limitypre vybrané znečisťujúce látky a niektoré technológie podľa opatrenia FVŽP a vyhlášky SKŽP č.