Ekológia všeobecne

Ekológia všeobecne

Ekológia (z gréckeho „oikos“ - dom, „ logos“ - slovo)

Je vedný odbor biológie, o vzťahoch organizmov k ostatnému svetu, študuje vzťahy živých systémov k okoliu, skúma každý živý organizmus, vzťahy k jedincom rovnakého druhu a ku všetkým živým tvorom. Študuje ekologické systémy, ich štruktúru, organizáciu a zmeny v nich prebiehajúce. Ekológia a ich štúdium sa často krát označuje ako štúdium podľa “vlastných smerníc“ (interdisciplinárne).

Ekológia nám poskytuje teoretické ale aj praktické poznatky pre riešenie problémov životného prostredia. Poznanie základných ekologických princípov a zákonitostí je nutné pre zachovanie prírodnej rovnováhy.
Humánna ekológia obzvlášť definuje ekológiu ako trojstranný navzájom súvisiaci vzťah medzi jedincami jedného druhu, aktivitou tohto druhu a životným prostredím.

Termín ekológia zaviedol v roku 1886 nemecký biológ Ernst Haeckel. Vo svojom diele Všeobecná morfológia organizmov ho definuje ako vedu „…o vzťahoch organizmov s okolitým svetom, to znamená v širšom význame veda o podmienkach života.“
V angličtine sa niekedy stretávame s písaním slova ekológia tak, ako ho uviedol Eugenius Warming v názve svojho diela The Oecology of Plants (Ekológia rastlín).

Ekologické disciplíny

Ekológia je obsiahla veda, ktorá sa člení na hlavné a vedľajšie odbory.

Hlavné odbory:

a) všeobecná ekológia - zovšeobecňuje ekologické javy bez ohľadu na systematickú príslušnosť organizmov
b) špeciálna ekológia - študuje životné podmienky organizmov v rôznych typoch prostredia
c) aplikovaná ekológia - zaoberá sa praktickým využitím poznatkov ekológie

Vedľajšie odbory:
Medzi hlavné patria:

a) behaviorálna ekológia - študuje ekologické a evolučné základy správania živočíchov a úlohu ich správania v procese adaptácie na podmienky ich životného prostredia.
b) druhová ekológia (autekológia) - skúma priame vzťahy druhov k ich prostrediu.
c) populačná ekológia (demekológia) - zaoberá sa dynamikou populácií jednotlivých biologických druhov a vzájomnými vzťahmi medzi populáciami a faktormi prostredia.
d) ekológia spoločenstiev (synekológia) - študuje vzťahy medzi druhmi v rámci biologických spoločenstiev.
e) krajinná ekológia - skúma interakcie medzi jednotlivými zložkami krajinnej sféry.
f) ekológia ekosystémov - zaoberá sa tokom látok a energie v ekosystéme.
g) globálna ekológia (makroekológia) - pristupuje k otázkam ekológie z globálneho hľadiska.

Ekológia sa rozdeľuje aj podľa cieľových skupín záujmu, napríklad: ekológia zvierat, ekológia hmyzu, ekológia človeka, ekológia rastlín.

Ekológia človeka:
Je náuka, ktorá charakterizuje a analyzuje vzťahy človeka k životnému prostrediu s cieľom stanoviť dôsledky týchto vzájomných vzťahov pre človeka a pre prírodu. Cieľom ekológie človeka je definovať požiadavky na chovanie človeka z hľadiska ochrany životného i pracovného prostredia. Skúma mnoho vzťahov na úrovni človek - príroda.

Ekosystém:
Je priestorové a časové usporiadanie, v ktorom sú integrované životné spoločenstvá a biotop.
Biotop:
Je prírodný ohraničený životný priestor určitého existujúceho spoločenstva napr.: lúka, rieka, bažina. Je to súhrn živej hmoty v určitom ohraničenom priestore rastlín a živočíchov, mŕtvej organickej hmoty a časti anorganickej hmoty. Vyznačuje sa určitými vzájomnými vzťahmi svojich členov a vlastnou štruktúrou.

Ekologická kríza:
Ekologická kríza v zmysle ohrozenia Zeme, je reálna skutočnosť o ktorej už dnes si je vedomí asi každý človek. Jej hroziace následky môžu poškodiť celú Zem, dlhodobo a nenávratne.

Z tohto hľadiska ide o tri ekologické hrozby:
- vyčerpanie prírodných zdrojov
- znečistenie životného prostredia
- ohrozenie života

Tieto tri prvky sú navzájom prepojené. Riešiť ich izolovane je vopred odsúdené na neúspech. (Aspoň to tvrdia ekológovia)

História ekologických katastrof a kríz:

Pravek
- výrub lesov

Starovek
- zmena „Zlatého polmesiaca“ na púšť a polopúšť
- vyčerpanie pôdy

Antika
- ničenie lesov okolo stredozemného mora (na výrobu lodí, strojov, a stavieb)
- vyčerpanie pôdy
- erózia a následne zosuvy pôdy

Stredovek
- sťahovanie národov - vojny a následná devastácia niektorých častí Európy, Ázie a Afriky

Novovek
- priemyselná revolúcia - negatívny dopad - masová likvidácia lesov
- drancovanie surovín, aglomerácia
- vojny - požiare
- odpad, kyslé dažde, znečistenie vôd

Súčasnosť
- globalizácia - mnohé zdroje stoja pred vyčerpaním
- erózia a ničenie poľnohospodárskej pôdy, nevhodné poľnohospodárske technológie (Rýchle vyčerpanie živín s pôdy na základe pravidelného a častého sadenia. Optimálne využitie pôdy je tzv. trojpoľný systém.)
- ničenie dažďových lesov (Južná Amerika, Ázia)
- zmena polostepí na polopúšte (Severná Amerika, Sibír)
- požiare

- hromadný výlov rýb a morských živočíchov - vymieranie živočíšnych druhov, na druhej strane premnoženie nevhodných druhov a následné škody (Austrália - zajace, u nás - jelenia a srnčia zver)
- zásahy do vodných režimov (priehrady, zmena riečísk, nevhodné zavlažovanie - Rusko, Sibír, severná Afrika, Ázia)
- rádioaktívne zamorenie - úniky pri spracovaní rádioaktívnych materiálov, katastrofy (černobyľská havária), vojenská hrozba
- narušenie ozonosféry - skleníkové plyny, kyslý dážď, zvyškové teplo, odpady, doprava, veľké havárie (tankery)
- konzumná spoločnosť - strata morálnych hodnôt a následné civilizačné dopady.