Nijaký živý organizmus na Zemi nemôže žiť úplne izolovane. Všetky živé stvorenia sú navzájom prepojené. Rastliny čerpajú životnú energiu zo slnka, živočíchy sa živia rastli­nami a niektoré aj inými živočíchmi. Pozostatky uhynutých zvierat a rastlín sa na­hromadia a ich hmota je znovu využitá. Ekológia je veda, ktorá sa zaoberá týmito zložitý­mi väzbami a skúma, akým spôsobom fungujú.

V prírode obýva každý druh určité územie v niektorej časti sveta. Je zvyknutý na iné druhy vo svojom okolí, pretože zdieľajú dlhý spoločný pobyt na tom istom mieste. Lenže ľudia premiestňujú rastliny a zvieratá do iných častí sveta a tým sa niekedy narúša prírod­ná rovnováha. Umelo vysadený druh môže škodiť miestnej živej prírode, začne sa rýchlo šíriť a pripravovať iné druhy o potravu alebo priestor. Napríklad juhoamerická papraď Salvinia zatieňuje slnečné svetlo, takže miestne vodné rastlinstvo nemôže rásť. Rozšírila sa do mnohých teplých oblastí sveta. V Afrike sa tieto paprade rozrastajú tak rýchlo, že v nich na niektorých jazerách občas uviazne čln a ľudia ho musia opustiť.

Živé organizmy v prírode sa vždy usilujú o vlastný prospech. Niekedy sa im však oplatí uzavrieť „spojenectvá“ s inými formami života. Kvitnúce rastliny doprajú hmyzu nektár. Hmyz zasa na odplatu pomáha rastlinám tým, že prenáša peľ z jedného kvetu na druhý. Také partnerstvo sa nazýva symbióza (spolunažívanie). Zvieratá, ktoré sa živia lo­vom, sú často rýchlejšie ako ich korisť, ale nikdy ju nemôžu pochytať všetku. Keby sa im to podarilo, nemali by nijakú inú potravu

V dnešnom svete už len málokde nájdeme skutočne nedotknutú prírodu. Všade pribú­dajú cesty, domy, továrne a farmy. Tým sa spotrebúva viac prírodných zložiek (drevo, voda) a vzniká viac odpadu. To vedie k vymieraniu nektorých druhov. Napríklad tropické lesy sú domovom väčšieho počtu živočíchov ako akékoľvek prostredie na súši. Ich vyru­bovaním sa väčšina týchto živočíchov nemá kam uchýliť.

Polovica svetových tropických pralesov už zmizla a väčšina z tých, čo zostali je rozmiestnená na malých územiach, ktoré neposkytujú veľa priestoru. Jediné väčšie súvislé oblasti zostali v juhoamerickej Amazon­skej panve a s strednej Afrike. Malou pomocou v tomto probléme sú zoologické záhrady, ktoré pomáhajú chrániť druhy, ktorým hrozí vyhynutie. Zvieratá sa v nich dokonca úspeš­ne rozmnožujú, čo je začiatočný predpoklad postupnej obnovy ich stavu. Takéto za­riadenia však nedokážu zachrániť celý druh naveky. Možno to dosiahnuť jedine tak, že za­chováme ich prirodzené prostredie.