referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Ekologické základy poľnohospodárskej výroby
Dátum pridania: 01.06.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Zdejo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 060
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 20.8
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 34m 40s
Pomalé čítanie: 52m 0s
 

minerálne zeminy –skeletnatá, ľahká, stredná, ťažká, ílovitá – podľa veľkosti častíc piesku, prachu a ílu



15. Pôdna reakcia a jej vyjadrenie
CHÉMIA PÔDY = skúma chemické a fyzikálno-chemické procesy pôdy
CHEMICKÉ VLASTNOSTI PÔDY= chemické zloženie minerálnych častí, organický podiel, sorpčná schopnosť P a chemické zloženie pôd vyjadrené chemickým rozborom pôd, pôdnou reakciou, obsahom uhličitanov, obsahom pre rastliny prístupných živín (P, K, D a mikoelementy) a obsahom humusu
- stanovenie chemických vlastností sa deje po odstránení organického podielu a to len v minerálnej časti odberom vzorky, z ktorej sa stanovuje, čo všetko pôda obsahuje:
1. prvky: O =49%, kremik =33%, hliník =7%, železo =4 %, uhlík =2%, vápnik =1,5%, Na, N, P, K
2. obsah humusu:- do 0,5%Ţextrémne nízky obsah; 0,5–1%Ţveľmi nízky; 1–2%Ţmalý; 2–3%Ţ stredný; 3-5%Ţ dobrý; 5% a viacŢveľmi dobrý – poznáme:
A: činný humus= priamo sa podieľa na úrode B: živný humus= potreba pre organizmy žijúce v pôde
3. PÔDNA REAKCIA= kyslosť pôdy=pH=koncentrácia vodíkových iónov=vzorku rozpustíme chloridom sodným a zistíme kyslosť (zásaditosť) pôdy: - do 4,5Ţextrémne kyslá; 4,6-5Ţsilne kyslá; 5,1–5,5Ţ kyslá;5,6–6,5Ţsladkokyslá;6,6–7,2Ţneutrálna; 7,3–7,7Ţalkalická (zásaditá); 7,8 a viacŢsilne zásaditá
Kyslosť pôdy–je ovplyvňovaná zrážkami, lebo do ovzdušia sa dostávajú znečisteniny–kyslú pôdu posý-pame mletým vápencom a zásaditú pôdu okysľujeme dusíkom
16. Formy vody v pôde
VODA V PÔDE =predstavuje celkové množstvo vody v pôde v kvapalnom, tuhom a plynnom skupenstve – má veľký význam pre zachovanie a reprodukciu živých organizmov, lebo rozpúšťa a privádza živiny a kyslík ku koreňom a rozvádza ich po rastline a jej zdrojmi sú atmosferické zrážky, vodná para, povrchová a podzemná voda – formy vody v pôde:
Ě Chemicky viazaná – súčasť nerastov a na jej odstránenie je potrebná vyššia teplota
Ě Kryštalizačná voda – súčasť nerastov, ale nie je tak pevne viazaná
Ě Hydratačná voda – pevne viazaná forma, ktorá okolo iónov vytvára obal
Ě Hydroskopická voda – časť pôdnej vody, ktorú zem absorbuje ako vodnú paru
Ě Obalová voda – tvorí obaly čiastočiek
Ě Kapilárna voda – časť pórovej vody
Ě Gravitačná voda – voľne sa pohybuje v smere gravitácie
Ě Vodné pary – rosa na povrchu pôdy alebo podzemná voda
Ě Ľad a sneh – zvetráva horniny a je zdrojom vlahy pri topení
Ě Podzemná voda – nahromadená voda v rôznych hĺbkach pod povrchom terénu
17. Charakterizuj pôdny fond SR a jeho produkčné schopnosti
PÔDA=rozhodujúca výrobná základňa a sociálna opora SR–len 11% sú kultivované plochy
-priemerná výmera poľnohospodárskej pôdy je 0,46 ha/1 obyvateľa a lesnej pôdy je 0,37 ha/1 obyvateľa
- k 1.1.2000 je v SR takmer 5 mil. ha pôdy z toho 50% využíva poľnohospodárstvo a 40% lesné hospodárstvo
- zornenosť je nepriaznivá až 60 % a preto v porovnaní s inými štátmi máme nižšiu úrodnosť o 10 - 20%
1. poľnohosporárska pôda = 2,44 mil. ha - z toho:
Ö orná pôda = 1 460 tis. ha,
Ö TTP = 856 tis. ha = lúky a pasienky sú zdrojom krmovín pre ŽV, sú krajinotvorným prvkom a plnia množstvo mimoprodukčných funkcií,
Ö vinice = 28 tis. ha Ö sady = 18 tis. ha Ö záhrady = 77 tis. ha
2. lesná pôda = 2 mil. ha
3. ostatná, zastavané a vodné plochy = 0,46 mil ha
PRODUKČNÝ POTENCIÁL PÔD=schopnosť pôdy prijať, transformovať a odovzdať rastlinám požadovanú e-nergiu a látky a tým vytvárať vhodné podmienky pre ich rast a produkciu-priem. produkčný potenciál je 44 bodov
đ vysoko-produkčné pôdy =9%; đ veľmi-produkčné pôdy =20%; đ produkčné pôdy =20%;
đ stredne-produkčné pôdy =8%; đ menej-produkčné pôdy =13%; đ málo-prod. pôdy =13%;
đ veľmi málo-prod. pôdy =10%; đ menej vhodné pôdy = 5%; đ nevhodné pôdy =2%;
- zastúpenie hlavných typov pôd v SR:
› kambizem –26% › fluvizem –16% › černozem –12% › hnedozem –12% › pseudoglej–6%
› podzol –6% › luvizem –4% › rendzina –4% › rengozem –1% › ostatné–do 1%

- rozoznávame tieto degradácie pôd:
1. fyzikálna degradácia pôdy – vodná erózia, veterná erózia a zhutnenie pôd (využívanie ťažkej techniky, nesprávne obhospodarovanie pôdy)
2. chemická degradácia pôdy – nemôžeme jej zabrániť a vznikajú pri nej záporné efekty (okysľovanie)
3. znečistenie pôd –je spôsobená ťažkými kovmi v oblastiach spracovania nerastných surovín (železné rudy, ortuť, kadmium, arzén, chróm, olovo)
4. biologická degradácia pôd - musíme uskutočňovať monitoring pôd - môže vzniknúť nepravidelným hnojením, kedy žijeme na úkor budúcnosti a tiež nedodržiavaním zásad obhospodarovania pôdy
VPLYV PÔDY NA INÉ ZLOŽKY ŽP - pôda očisťuje vodu aj ovzdušie, čo však môže byť narušené eróziou
BONITÁCIA PÔD= posúdenie celého komplexu vlastností pôdy a ich ekonomické ocenenie= BPEJ =7 miestny číselný kód – úroda je odrazom ako sa ľudia o pôdu starajú, kde treba dbať na organické hojenie pôdy
– Zákon o ochrane pôdneho fondu rozlišuje:
1. Pôdny fond, na ktorom je možné hospodáriť intenzívne bez výrazných obmedzení- využívanie pôdy sa riadi zásadami správnej poľnohospodárskej praxe, ekologickými a environmentálnymi zásadami bez limitov a obmedzení stanovených štátom
2.
 
späť späť   5  |  6  |   7  |  8  |  9  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.