1989 sú príčinou zhoršovania kvality vodných zdrojov a vo vodných zdrojoch sa musí monitorovať obsah dusičnanov
- na svahoch dochádza k splavovaniu N eróziou a ten sa hromadí v riekach a vodných nádržiach, čo predstavuje zdravotné rizikách obyvateľstva (rakovina žalúdka) – súvisí to s vysokou koncentráciou N v rastlinách
23. Aké fosforečné hnojivá poznáte a aký je ich význam
FH= fosfor sa v nich nachádza vo forme: dihydrogénfosforečnanu, hydrogénfosforečnanu a fosforeč-nanu – mleté fosfáty sa používajú na hnojenie kyslých pôd – poznáme:
1. hnojivá s fosforom rozpustným vo vode:
± Superfosfát práškový –univerzálne hnojivo vhodné ku všetkým plodinám na základné hnojenie
± Trojitý superfosfát –granulované hnojivo, ktorého základom je superfosfát a kyselina fosforečná
2. hnojivá s fosforom rozpustným v amoniaku:
± Citrofosfát –hnojivo s pomaly pôsobiacim fosforom na slabo-kyslé pôdy
- Fosfor je v pôde málo pohyblivý, čím sú minimalizované jeho účinky na ŽP a nízka je aj jeho využiteľnosť rastlinami, na čo vplýva pôdna reakcia – fosfor je v rastlinách nezastupiteľný a nachádza sa už v DNA kyselinách, ktoré prenášajú dedičné vlastnosti a tiež v ATP kyselinách, ktoré dodávajú energiu pre biochemické reakcie
24. Draselné hnojivá, ich sortiment a používanie
DH = je potrebné ich do pôdy aplikovať, lebo z celkového obsahu draslíka v pôde, len malá časť (1%) je pre rastliny prístupná –je dôležitý pri dýchaní a fotosyntéze rastlín - poznáme:
1. chloridové draselné hnojivá – hodia sa pre obilniny – draselná soľ
2. sírnaté draselné hnojiví – hodia sa na tabak, zeleninu a zemiaky – síran draselný
- draselné hnojivá v pôde zvyšujú koncentráciu pôdneho roztoku – vysoká spotreba draslíka môže zvyšovať obsah dusičnanov v rastlinách a vyvolať tiež zhoršovanie fyzikálnych a chemických vlastností pôd
25. Aplikácia priemyselných hnojív
APLIKÁCIA PH= kvalifikované zvládnutie správneho aplikovania hnojív musí rešpektovať agrochemické požiadavky na aplikačnú techniku, spĺňať legislatívne požiadavky a ekonomické hľadiská využívania strojov – využiteľnosť živín z hnojív a dĺžku vegetačného obdobia najviac ovplyvňujú spôsob a čas zapracovania hnojív do pôdy
- spôsoby hnojenia v SR:
ř hnojenie naširoko – hnojivá sa rozsievajú po ploche a bránením sa zapracujú do pôdy
ř pásové hnojenie – hnojivo sa aplikuje do pásov po jednej alebo dvoch stranách od semien
ř hnojenie do riadkov – hnojivo sa premieša so semenom a spoločne sa vysieva
ř hnojenie na list = dohnojovanie – so prípravkom na ochranu rastlín
ř zásobné hnojenie – jednorázové hnojenie P a K hnojivami na 2-3 roky
TERMÍN ZAPRACOVANIA HNOJÍV – je limitovaný pôdnymi a klimatickými podmienkami, vlastnosťami hnojív a nárokmi hnojenia plodiny
26. Význam organických hnojív
ORGANICKÉ HNOJIVÁ – objemové = látky rastinného a živočíšneho pôvodu-sú zdrojom organických látok i minerálnych živín (N, P, K Ca + mikroelementy-B, Mn, Cu, St, Mo) – poznáme:
1. nehumifikované organické látky rastlinného a živočíšneho pôvodu – sú zdrojom humusových látok, makroprvkov a mikroelementov
2. špecifické organické humusové látky = pôdny humus – zlúčeniny v rôznom stupni rozkladu
- význam organických látok v pôde:
Ń ovplyvňujú fyzikálne vlastnosti pôdy Ń zvyšujú sorpčné vlastnosti pôd
Ń udržiavajú biologickú aktivitu pôd Ń zabezpečujú sanitačné vlastnosti pôd
Ń zvyšujú účinnosť priemyselných hnojív Ń zvyšujú ochranu proti okysľovaniu pôd
27. Rozdelenie organických hnojív
- podľa miesta a spôsobu výroby:
1. HOSPODÁRSKE HNOJIVÁ:
± Maštaľný hnoj – zmes tuhých a kvapalných výkalov zvierat a podstielky po čiastočnom rozklade má funkciu základného hnojiva s hojivými a stimulačnými prvkami a mikroorganizmami–jeho kvalita a zlože-nie závisí od spôsobu kŕmenia, množstva a kvality krmív, druhu zvierat a množstva podstielky – najvhodnejší spôsob hnoja je výroba za studena v pevných blokoch pri teplote 15-35°C – zákaz hnojiť je v 1 a 2 PHO vodných zdrojov
± Hnojovica = tekutý hnoj = zmes kvapalných a tuhých výkalov hovädzieho dobytka, alebo prasiat bez podstielky -jej zloženie závisí od druhu zvierat, spôsobu kŕmenia a od podielu odpadovej vody
± Močovka – rozložený moč hospodárskych zvierat zriedený splachovacou vodou = dusíkato-draselná
± Slama –bohatý zdroj organických látok s nízkym obsahom dusíka, ktorý sa pred zaoraním rozdrví
± Zelené hnojivo –zaoranie dopestovanej hmoty, čím sa zvyšuje obsah dusíka v pôde a zlepšujú fyzikálne vlastnosti pôdy koreňovým systémom
± kompost –organické odpady v poľnohospodárskom závode (zhnitá slama, seno, odpad)
2. PRIEMYSELNÉ ORGANICKÉ HNOJIVÁ = priemyselný kompost – doplnok potreby organických hnojív– spracované netoxické odpady priemyslu
28. Uveď ekonomické aspekty využitia hnojív
- cieľom podniku je dosahovanie ekonomicky efektívnej a konkurencieschopnej produkcie, preto sleduje rentabilitu každého opatrenia v rastlinnej a živočíšnej výrobe a hlavne sleduje náklady na hnojenie, ktoré predstavujú 15-40% z celkových nákladov v RV – pri ohodnocovaní hnojív sa používajú tieto pojmy:
NÁKUPNÁ CENA= vzťahuje sa na priemyselné hnojivá a komposty a závisí od spôsobu dopravy hnojív, spôsobu balenia a nákupu v sezóne alebo mimo sezóny
RELATÍVNA NÁKUPNÁ CENA= vzťahuje sa na hospodárske hnojivá, ktoré majú premenlivý obsah vody a živín a vyjadruje cenu týchto živín na trhu
VÝROBNÁ HODNOTA HNOJIVA=celkové výrobné náklady na 1ks dobytka *relatívna nákup. hodnota hnoja celková produkcia 1 ks dobytka (mlieko+mláď+hnoj+močovka v Sk)
UŽITKOVÁ HODNOTA HNOJIVA= vyjadruje úžitok, ktorý vznikne použitím určitého množstva určitého hnojiva = (prírastok úrody * nákupná cena1 t prírastku) – náklady na aplikáciu hnojiva a zber prírastku
EFEKTÍVNOSŤ HNOJENIA = prírastkom úrody v dôsledku hnojenia / prírastok N na hnojenie v Sk Ţ vyjadruje koľko korún sa dosiahne pri vloženej 1 Sk nákladov na hnojenie t.j. vzájomne pôsobiaci vplyv priemyselných i organických hnojív na hektárové úrody
ZISK = prírastok úrody v Sk/ha – prírastok nákladov na hnojenie v Sk/ha
EFEKTÍVNA SPOTREBA ŽIVÍN= množstvo živín, ktoré rastliny efektívne využívajú počas vegetačného obdobia na tvorbu úrody
29. Rozdelenie prípravkov na ochranu rastlín podľa účinkov
POR = systém opatrení proti škodlivým činiteľom, ktorý využíva všetky dostupné metódy a techniky s cieľom udržiavať škodlivé činitele pod prahom škodlivosti = PESTICÍDY = gréc. pestis = nákaza, epidémia – nazývajú sa tiež Fytofarmaceutiká, Biocídy –Z. č. 285/1995 Zb. O rastlinolekárskej službe = pravidlá zavádzania prípravkov do praxe, ktoré vydáva ÚKSUP - delenie:
- základné princípy o ochrane rastlín:
Ó plodinové faktory a pestovateľská ochrana Ó lokálne spektrum škodlivých činiteľov
Ó zásada použitia registrovaných prípravkov Ó výber účinných látok a formulácií
Ó voľba dávok a objem prípravku Ó počet termínov a ošetrení
Ó aplikačné zariadenia a metódy aplikácie Ó biologické spôsoby ochrany
Ó identifikované vedľajšie účinky Ó bezpečnosť
- použitím prípravku sa nesmie ohroziť zdravie ľudí, zvierat a životného prostredia
FORMULÁCIE PRÍPRAVKOV – popraše (P), granule (DG), granuláty (G), emulgovateľné koncentráty (EK), aerosolové bombičky (P), moridlo tekutého koncentrátu (MKD), moridlo oleja vo vode (MOV), návnady (NV)
- podľa spôsobu použitia t.j. podľa účinkov:
1. zoocídy–chemické zlúčeniny proti živočíšnym škodcom v poľnohospodárskych kultúrach a v skladoch:
Ę insekticídy–proti hmyzu Ę akaricídy – proti pavúkom Ę rodenticídy–proti hlodavcom
Ę nematocídy – proti háďatkám Ę moluskocídy – proti mäkkýšom Ę repelenty – odpudzujú hmyz
2. herbicídy – chemické zlúčeniny na reguláciu a ničenie burín na p.p. pôde, v lesoch a parkoch:
Ę desikanty – na vysušovanie rastlín Ę defolianty – na odlisťovanie Ę morforegulátory
3.