Ekologické základy poľnohospodárskej výroby

EKOLOGICKÉ ZÁKLADY POĽNOHOSPODÁRSKEJ VÝROBY

1. Charakterizujte ekológiu a jej členenie
EKOLÓGIA =gréc. oikos = dom, obydlie, logos =veda, náuka Ţ veda o okolí=veda skúmajúca vzťah živých organizmov k ich okoliu ako aj vzájomné vzťahy medzi nimi (napr. symbióza, konkurencia, pomoc)–každý organizmu musí mať určité podmienky pre život (napr. človek: vzduch , voda, potraviny) a tieto podmienky poskytuje prostredie - prvý ju definoval Haeckel (1869)=„štúdium vzájomného pôsobenia medzi organizmami a prostredím“
PROSTREDIE = ekotop= súhrn všetkých faktorov: 1. živé faktory= biotické =organizmy,
2. neživé faktory = abiotické = fyzikálne a chemické faktory
- výskyt a početnosť organizmov môžeme študovať na 3 úrovniach:
1. autekológia –úroveň jednotlivcov (individuálne) = monotop= prostredie jednotlivca
2. demekológia – úroveň populácie jednej rastliny = demotom= prostredie populácie
3. synekológia – úroveň viacerých populácií = biotop= prostredie spoločenstva
Delenie E:
¨ všeobecná E. ¨ špeciálna E. ¨ aplikovaná E. ¨ krajinná E. ¨ produkčná E.
¨ E. organizmov ¨ E. živočíchov ¨ E. rastlín ¨ E. človeka ¨ Agroekológia
AGROEKOLÓGIA =veda o vzťahoch medzi poľnohospodárskymi plodinami a ich prostredím, zaoberajúca sa tiež systémami kultúrnych rastlín, ich prostredím, vzájomnými vzťahmi a väzbami, funkciami a zmenami týchto systémov (prostredie, kde rastliny žijú – pôda, humus, hydro- podmieňuje a ovplyvňuje ich rast a vývin)–súvisí s ďalšími vednými odbormi napr. agrogeológia, agropedológia, agroklimatológia, agrotechnika, agrobiológia
2. Typy prostredia pre život organizmov
1. plynné prostredie = terestrické (suchozemské) prostredie = pre ich život je potrebný vzduch a pôdne prostredie (človek, zvieratá)
2. kvapalné prostredie = akvatické (vodné) prostredie = pre ich život je potrebná voda (ryby)
3. amfibické prostredie = obojživelníky, ktoré sa vedia prispôsobiť prostrediu (žaby)
EKOLOGICKÉ FAKTORY = prostredie vytvára priestor pre výskyt a osídlenie organizmov, ale tiež vplýva na organizmy, ktoré v ňom žijú podmienkami ich existencie v prostredí
- každý organizmus má určité nároky a požiadavky na kvalitu prostredia a tie vystupujú ako :
1. hlavné faktory = limitujúce
2. doplnkové faktory = vedľajšie
TOLERANCIA=schopnosť organizmu znášať určité rozpätie ľubovoľného faktora (teplota, vlhkosť)
EKOLOGICKÁ VALENCIA = vyjadruje rozsah tolerancie t.j.

krajné medze existencie
- organizmy na Zemi sa prispôsobili svojmu prostrediu, že sa vytvarovali, osvojili si správanie žiť a to umožnilo osídliť a prispôsobiť sa aj podmienkam špeciálneho prostredia
ADAPTÁCIA= schopnosť živých organizmov meniť svoj vonkajší tvar a životné prejavy tak, aby bol zabezpečený ich ďalší vývoj aj v zmenených životných podmienkach – poznáme:
INTRODUKCIA = proces zámerného alebo náhodné zavlečenia druhov organizmov do oblastí, kde sa predtým nevyskytovali
AKLIMATIZÁCIA = proces prispôsobovania sa druhov novým podmienkam klimatických faktorov ale aj abiotických a biotických faktorov, ktoré ovplyvňujú ďalší rozvoj tohto druhu
DOMESTIKÁCIA = cieľavedomé vyberanie, šľachtenie a udomácňovanie niektorých druhov pre vlastnú potrebu
3. Charakter.

litosféru, hydrosféru a atmosféru a ich členenie
BIOSFÉRA = geobiosféra = oživený priestor Zeme, ktorého súčasťou sú živočíchy a rastliny a je viazaný na Geosferické členenie priestoru Zeme – poznáme 3 základné sféry:
1. litosféra =pevný obal Zeme (do hĺbky 100 km) tvorený zemskou kôrou a časťou zemského plášťa–nájde-me tu všetky prvky periodickej sústavy, ale len 12 prvkov tvorí až 99% a sú najvýznamnejšie: O2, Si, Al, Fe, Ca, Na, K, Mg, Ti, H, Mn, P
PEDOSFÉRA = pôda, ktorá sa nachádza na povrchu litosféry - sa skladá:
Ň minerálne látky = 93%
Ň organické látky = 7% - z toho: > humus, > korene rastlín, > edafón = baktérie, riasy, huby, dážďovky
2. hydroféra = vodný obal Zeme (70% zemského povrchu) – je tvorený prevažne slanou vodou v moriach a oceánoch a len 3% tvorí sladká voda, ktorej najväčšie zásoby sú v podobe snehu a ľadovcov a podzemných vôd – základná životná podmienka pre život na Zemi
3. atmosféra = plynný obal Zeme – skladá sa:
Ň gravitosféra Ň exosféra Ň ionosféra Ň termosféra Ň mezosféra Ň stratosféra
Ň ozonosféra – do 60 km – obsahuje ozón = O3- zachytáva časť UV žiarenia, ktoré je škodlivé pre život
Ň troposféra–do 16 km–prízemná vrstva atmosféry, ktorá obsahuje až 80 % jej hmoty–zloženie vzduchu: N = 79%, O2 =19%, Ar, CO2 + rôzne plyny
- organizmy = rastliny a živočíchy – zelené rastliny sa môžu nachádzať až do hĺbky 3 km, ale život existuje aj v najvyššej ozónosfére a v najhlbšej hydrosfére
4. Základné ekologické faktory a čím sú charakteristické biotické faktory
1. neživotné faktory = abiotické:
Ó svetlo Ó teplo Ó vlhkost Ó pôda Ó voda Ó ovzdušie
2. životné faktory= biotické– skúmajú medzidruhové vzťahy a väzby k iným organizmom– poznáme:
Ó kladné =prospešné– charakteristické pri strednej hustote populácie, zabezpečujúce reprodukciu druhov
Ó záporné= neprospešné– charakteristické pri prehustenej populácii, vyvolávajúce znižovanie ich počtu
- podľa účelu a zloženia rozlišujeme 2 skupiny živočíchov:
A. reprodukčné skupiny – patria sem:
Ę Rodičovský pár – samica a samec Ę Rodina – rodičia a ich potomstvo
Ę Súrodenecká skupina – potomkovia bez rodičov Ę príbuzenská skupina – generácie rodín
Ę hniezdne kolónie – vhodné miesta hniezdenia Ę sociálne kolónie – hmyz
B. nereprodukčné skupiny – patria sem:
Ę Agregácia – náhodne vzniknutá skupina Ę lovná skupina – spoločne vyhľadávajú a lovia korisť
Ę potulná skupina – migrujúca skupina Ę prezimujúca, kľudová skupina – spoločné prezimovanie
- posudzovanie organizmov:
} HUSTOTA POPULÁCIE= množstvo jedincov na jednotku priestoru
} ROZMIESTNENIE= podmienky rozmiestnenia v populácii
} ŠTRUKTÚRA= pomer pohlavia samíc a samcov, veková štruktúra
- medzidruhové vzťahy:
1. neutrálne = populácie sa neovplyvňujú aj keď majú možnosť vzájomnej interakcie, preto žiadna populácia nie je stykom s inou populáciou postihnutá
2. kladné vzťahy = existencia 2 druhov sa zabezpečuje ich spolunažívaním v priestore bez vzájomného poškodzovania:
protokooperácia – spolužitie poskytujúce vzájomné výhody pre všetkých
komenzalizmus – jeden z druhov má potravový prospech, ale druhý tým netrpí
mutualizmus – vzájomne prospešné spolužitie rozdielnych organizmov
3. záporné = vzťahy, pri ktorých dochádza k poškodeniu až k likvidácii jednej zo zúčastnených populácií:
amenalizmus – nežiaduce ovplyvňovanie jedného výlučkami druhého - biologický boj proti burinám
kompetícia = boj o nedostatkové zdroje (buriny a rastliny o svetlo, vodu, miesto,...)
predácia = predátor, ktorého život závisí od iného druhu, ktorý má vysoký koeficient množenia
parazitizmus=dočasné alebo trvalé spolužitie parazita na povrchu alebo vo vnútri tela (imelo)
3. antropické faktory = vplyv človeka na živé organizmy (znečistenie, odlesňovanie)
5. Definuj pojmy natalita, mortalita a migračnosť
RAST POPULÁCIE = zväčšovanie počtu jedincov, kde sa vyskytuje kolísanie početnosti populácie
KOLÍSANIE POČETNOSTI = vrodená vlastnosť, ktorej rozsah a charakter je príznačný druhu:
1. prírastok= natalita= množivosť - základný predpoklad existencie a rastu populácie – poznáme:
A. ekologická natalita = počet potomstva v reálnych podmienkach
B. fyziologická natalita = teoreticky maximálna produkcia potomstva za určitý čas v ideálnych podmienkach
2. úbytok= mortalita= úmrtnosť – úbytok jedincov za určitý čas z populácie – poznáme:
A. ekologická mortalita = počet úmrtí v reálnych podmienkach
B. teoretická mortalita = teoreticky minimálna úmrtnosť za ideálnych podmienok
3. migrácia = pohyb populácie vo vzťahu k ploche a územiu
6. Potravové vzťahy organizmov
– skupiny organizmov podľa spôsobu získavania energie:
1. autotrofné =producenti–organizmy, ktoré asimilujú a sú schopné vytvárať z anorganických organické látky
2. heterotrofné = konzumenti – prijímajú hotové organické látky a tie v tele transformujú
3. mixotrofné = prechodné – vyživujú sa autotrofne alebo aj heterotrofne (mäsožravé rastliny)
– skupiny organizmov podľa spôsobu získavania výživy:
1. biofágy – živia sa potravou v živom stave buď rastlinnou alebo živočíšnou
2. nekrofágy – živia sa odumretou potravou buď rastlinnou alebo živočíšnou (uhynuté telá živočíchov, rozkladajúca sa potrava alebo výkaly rôznych živočíchov)
– skupiny organizmov podľa zloženia potravy:
1. stenofágne – majú úzke potravové spektrum
2. euryfágne – majú široké potravové spektrum
- potravu rozoznávame:
Á prednostná potrava Á núdzová potrava Á hlavná potrava Á vedľajšia potrava
- počas života populácie sa často výrazne mení zloženie potravy živočíchov, ktoré závisí od aktivity ale aj jej výživnej hodnoty a živočíchy si vytvárajú zásoby potravy pre budúce potomstvo, alebo sú schopné znášať aj nedostatok potravy.
7. Ekosystém a zložky ktoré ho tvoria
EKOSYSTÉM = systém, kde sú vo vzájomných vzťahoch všetky spoločenstvá rastlinných aj živočíšnych organizmov spolu s komplexom všetkých fyzikálnych a chemických faktorov, ktoré vytvárajú prostredie týchto organizmov- je tvorený: Î biotopom = prostredie, Î biocenózou = živé organizmy Ţ vzájomne sa ovplyvňujú a sú základom pre udržanie života na Zemi
- zložky ekosystému:
1. anorganické – neústrojné – H2O, C, N, CO2 – zabezpečujú kolobeh látok
2. organické – ústrojné - cukry, tuky, bielkoviny – zabezpečujú väzbu medzi živou a neživou časťou E
- ekosystémy delíme z rôznych hľadísk napr. podľa fyzikálnych faktorov (suchozemské, sladkovodné, morské), - podľa prevládajúcej populácie (lesné, lúčne, poľné, a.i.), - podľa vplyvu človeka (prirodzené, pozmenené, umelé)
- každý ekosystém má energetickú bilanciu – toky energie sa v ekosystéme realizujú cez živé systémy:
1. producenti – zelené organizmy tvoriace organickú hmotu z anorganických látok
2. konzumenti – živočíchy využívajúce hotové organické látky
3. reducenti – mikroorganizmy rozkladajúce mŕtvu organickú hmotu
- tieto organizmy sú celkovou živou hmotou ekosystému = BIOMASA
- potravové – trofické reťazce v ekosystéme delíme:
Ř pastevno-koristnícky – začína konzumáciou živej biomasy od primárnych producentov až po hospodárske zvieratá (predátory)
Ř detritový – začína mŕtvou na zemi opadnutou biomasou rastlín alebo živočíchov
STABILITA EKOSYSTÉMU = schopnosť ekosystému udržiavať rovnováhu medzi jednotlivými zložkami charakteristická jeho odolnosťou a pružnosťou
8. Definuj fotosyntézu
- zelené rastliny a riasy=producenti vykonávajú pomocou špecifických buniek=chloroplastov jeden z naj-dôležitejších biologických procesov v živej prírode=FOTOSYNTÉZU=fotosyntetická asimilácia= základný proces pre tvorbu biomasy, ktorým sa udržuje stabilné zloženie ovzdušia Zeme – proces, pri ktorom sa z anorganických látok účinkom svetla tvoria organické látky-využíva len 1–1,5% slnečnej energie
- pri fotosyntéze prebieha súbor reakcií indukovaných svetlom=svetelná fáza a reakcie nevyžadujúce svetlo=temnostná fáza, počas ktorých sa vymieňa CO2 a O2 medzi chloroplastmi v vonkajším prostredím
- zelené rastliny obsahujú chlorofyl (zelené farbivo), karotenoid (oranžové farbivo), fykobilin (modré farbivo), CO2, H2O, živiny v pôde = potrebné pre F : 6CO2 + 6H2O + energia Ţ C6H12O6 (cukry) + 6O2
- faktory ovplyvňujúce rýchlosť fotosyntézy:
1. vnútorné faktory – anatomický, morfologické a štrukturálne vlastnosti asimilačných orgánov t.j.

počet a rozloženie prieduchov na liste, počet chloroplastov
2. vonkajšie faktory prostredia – svetlo, CO2, teplota, voda a minerálne živiny
BIOLOGICKÁ ÚRODA=organická hmota ukladajúca sa v zásobných orgánoch rastlín: v koreňoch, stonke, listoch a reprodukčných orgánoch= biomasa= množstvo vyprodukovanej sušiny na jednotku plochy v priebehu vegetácie bez strát – stanovíme ju priamo na mieste zberu a je ­ ako hospodárska
HOSPODÁRSKA ÚRODA= biologická úroda – straty = skutočná úroda
9. Ako prebieha dýchanie rastlín
DÝCHANIE = opak fotosyntézy – procesy látkového metabolizmu v živých bunkách, pri ktorých dochádza k uvoľňovaniu energie a jej premeny na vhodné a potrebné formy pre rastliny = oxidačný proces
C6H12O6 (cukry) + 6O2 Ţ 6CO2 + 6H2O + energia
- vzniknutá energia sa v rastline spotrebuje na delenie a rast buniek, na prijímanie vody a minerálnych látok a pohyb rastlín – základným dýchacím materiálom sú sacharidy
- faktory ovplyvňujúce dýchanie:
1. vnútorné faktory – anatomický, morfologické a štrukturálne vlastnosti asimilačných orgánov t.j. druh rastliny, jej orgány, podmienky rastu a pod. 2. vonkajšie faktory prostredia – svetlo, O2, teplota, voda a minerálne živiny
PRIEDUCHY = malé otvory na spodnej strane listu, ktoré zabezpečujú výmenu plynov a vody medzi vnútor-ným prostredím rastliny a vonkajším prostredím – keď je znečistené prostredie, prieduchy sa upchávajú
10. Funkcia vody v rastlinnom organizme
- v rastline rozlišujeme vodu:
1. viazaná voda – nespráva sa ako normálna voda (nemrzne pri 0°C)– určuje odolnosť rastliny voči nepriaznivým faktorom
2. voľná voda – správa sa ako normálna voda - určuje rýchlosť fyziologických procesov
- funkcie vody sú rôznorodé:
univerzálne rozpúšťadlo a transportný činiteľ priamo vstupuje do chemických reakcií
podieľa sa na termoregulácii organizmu podieľa sa na osmotických javoch a udržuje turgor buniek
hlavné prostredie pre metabolizmus pri vyparovaní sa zapája do veľkého kolobehu vody a ovplyvňuje klímu
VODNÁ BILANCIA = príjem vody – výdaj vody Ř optimálna vodná bilancia = rastlina je vodou optimálne nasýtená a netrpí ani nedostatkom ani nadbytkom vody
- podľa požiadaviek na vodu rastliny delíme:
1. hydrofyty = žijú vo vode, alebo v nadbytku vody- majú vysoké nároky na vodu
2. Hygrofyty = žijú v nadbytku vlahy a vo vysokej vlhkosti vzduchu s veľkými nárokmi na vodu
3. Mezoofyty = žijú v priemerne vlhkých oblastiach so strednými nárokmi na vodu
4.

Xerofyty = žijú v oblastiach s nedostatkom vody a znášajú sucho s malými nárokmi na vodu
11. Definuj pôdu, jej umiestnenie v prírode a význam
PÔDA – najväčšie bohatstvo každého štátu a najcennejší PZ – je stredobodom pozornosti, lebo je základnou zložkou prírody, ktorá plní veľmi veľa produkčných i mimoprodukčných funkcií a je zdrojom rôznych PZ (nerastné suroviny, les, voda) = zvetraná časť zemského povrchu, ktorá môže byť stanovišťom pre pestovanie rastlín, alebo ju k tomuto účelu možno prispôsobiť = ÚRODNOSŤ PÔDY = schopnosť P poskytovať rastlinám v priebehu vegetačného obdobia dostatok živín, vody a pôdneho vzduchu Ţ pôda ą zemina = vyňatá časť pôdy
- nároky na výrobu potravín rastú s nárastom obyvateľstva,tým sa zvyšuje aj význam P,ktorá je výrobnou zá-kladňou potravín-pôda vzniká, vyvíja sa a nachádza sa na rozhraní litosféry, biosféry, hydrosféry a atmosféry, je spojivom medzi mŕtvou a živou prírodou = pedosféra – je abiotická časť geosféry oživená organizmami (nedá sa rozmnožovať, lebo pôdny fond je daný)
PÔDOZNALECTVO = nepatrí medzi biologické ani geologické vedy
P = integrálna súčasť ekosystémov Zeme situovaná v rôznej hĺbke medzi povrchom a materskou horninou, rozdelená na horizonty so špecifickými fyzikálnymi, chemickými a biologickými charakteristikami a rozdielnymi funkciami Ř odporúčanie Rady Európy pre ochranu pôdy
12. Funkcie pôdy
VLASTNOSTI P = určujú sa podľa fyzikálnych, chemických a biologických vlastností pôdy (napr. kyslá, kyprá)
ZNAK P = zmena vlastností pôdy (napr. okyslenosť, odolnosť, zamokrenosť)
FUNKCIA P = pozostáva z 2 alebo viacerých vlastností a znakov pôdy, ktoré chápeme nielen vo vzťahu k pôde a živočíšnym organizmom ale aj vo vzťahu k vodám, horninám a atmosfére=schopnosť zabezpečovať niektoré ekologické, environmentálne alebo socio-ekonomické javy a činnosti v prírode
Svetová charta o pôde
- základný predpis na využívanie, ochranu a uchovanie pôdy prijatý OSN v roku 1992:
1. Produkcia biomasy–základná podmienka života človeka a iných organizmov na Zemi
2. Ekologická funkcia–má funkciu filtra ovzdušia aj vody, v pôde sa nachádza humus, ktorý určuje úrodnosť pôdy a rozkladá cudzorodé látky, tým pôdu ozdravuje a tiež podmieňuje kolobeh živín medzi organizmami
3. Priestorová základňa pre ekonomické aktivity človeka – poľnohospodárstvo, priemysel, doprava
4. Zdroj geogénnej energie – spodná voda, pôdny humus a prírodné bohatstvo nerastných surovín
5. Miesto pre život živých organizmov – množstvo druhov rastlín a živočíchov (dážďovky)
6. Kultúrne dedičstvo – poskytuje informácie o minulých generáciách prostredníctvom vykopávok
- základné členenie funkcií pôdy:
v produkčné funkcie v mimoprodukčné funkcie
1. ekologické f. = trofická, biochemická, transformačná a akumulačná
2. environmentálne f. = filtračná, transportná, puflačná, asanačná
3. socio-ekonomické f. = zdroj surovín, priestor ľudských aktivít, historický zdroj, esteticko-krajinná
13. Zloženie pôdy
P = 3-fázový heterogénny útvar:
1. PEVNÁ ČASŤ – skladá sa:
A. minerálny podiel–charakterizuje petrografické, mineralogické, chemické a zrnitostné zloženie (t.j.

ktoré a aké veľké minerály budú prevažovať) matičnej horniny– tvorí najväčšiu časť v pôde=95-99%
- geologická stavba v SR:
ł usadené horniny = 73% ł vyvreté horniny = 19% ł premenené horniny = 8%=kryštalické bridlice
- horniny majú rôznu kyslosť a závisí od nich kvalita pôd–klasifikujeme ju podľa PÔDNEJ ZRNITOSTI= po-merné zastúpenie jednotlivých zrnitostných kategórií v %
B. organický podiel– tvoria ho živé organizmy (korene vyšších rastlín) a neživé organické látky (pôdny humus = najcennejšia látka v prírode tvorená z odumretých tiel organizmov a organických hnojív)- tvoria ho:
) humus= neživá organická hmota – je dôležitá pre úrodnosť P, ktorú tvoria humusové zložky = zdroj odumretých častí rastlín (listy, korene) a zapracovanej organickej hmoty – prebiehajú v ňom rôzne rozkladné procey a vytvárajú sa rôzne medziprodukty (uhľohydráty, aminokyseliny) a konečnými produktmi chemického a mikrobiologického rozkladu sú HUMÍNOVÉ ZLÚČENINY a HUMUS = zložitý súbor organických látok v rozličnom stupni premeny rastlinných a živočíšnych zvyškov, ktorý tvoria: > humínove kyseliny > fulvokyseliny > hymátomelánové kyseliny > humíny
) živé rastlinné a živočíšne organizmy = koreňová sústava vyšších rastlín, pôdny edafón = organizmy a baktérie, zooedafón = živé organizmy, ktoré majú schopnosť rozkladať a koncentrovať zbytky organických látok, ktoré zostali v pôdach a podieľajú sa na tvorbe humusu
- plnia tieto funkcie: > transformačná f. > akumulačná f, > ostatné funkcie= produkčná, rozkladová
2. KVAPALNÁ (TEKUTÁ) ČASŤ =pôdny roztok =pôdna voda– dôležitá časť P, v ktorej sú rozpustené rôzne minerálne látky, bez ktorých by nemohli prebiehať pôdotvorné procesy a neexistovalo by vhodné prostredie pre rastliny a živočíchy
3. PLYNNÁ ČASŤ =pôdny vzduch =pôdu musíme kypriť na podporu rastu rastlín – podieľa sa na pôdotvorných procesoch a vytváraní vhodného prostredia pre rastliny a živočíchy
14. Určenie pôdnych druhov a ich charakteristika
PÔDNE DRUHY = rozlíšenie pôd na základe zrnitostného zloženia pôdy so zohľadnením podielu jemnozeme, skeletu a organických látok:
> ľahká pôda = piesočnatá = ­ 70% piesku, Ż 30% prachu, Ż 15% ílu
> stredná pôda = hlinitá = Ż 70% piesku, 15-100% prachu, Ż 30% ílu
> ťažká pôda = ílovitá = Ż 65% piesku a prachu, ­ 35% ílu
- podrobnejšie sa roztrieďujú na:
1. organické zeminy – histická (vláknitá) – podľa rozložených organických látok
2.

minerálne zeminy –skeletnatá, ľahká, stredná, ťažká, ílovitá – podľa veľkosti častíc piesku, prachu a ílu



15. Pôdna reakcia a jej vyjadrenie
CHÉMIA PÔDY = skúma chemické a fyzikálno-chemické procesy pôdy
CHEMICKÉ VLASTNOSTI PÔDY= chemické zloženie minerálnych častí, organický podiel, sorpčná schopnosť P a chemické zloženie pôd vyjadrené chemickým rozborom pôd, pôdnou reakciou, obsahom uhličitanov, obsahom pre rastliny prístupných živín (P, K, D a mikoelementy) a obsahom humusu
- stanovenie chemických vlastností sa deje po odstránení organického podielu a to len v minerálnej časti odberom vzorky, z ktorej sa stanovuje, čo všetko pôda obsahuje:
1. prvky: O =49%, kremik =33%, hliník =7%, železo =4 %, uhlík =2%, vápnik =1,5%, Na, N, P, K
2. obsah humusu:- do 0,5%Ţextrémne nízky obsah; 0,5–1%Ţveľmi nízky; 1–2%Ţmalý; 2–3%Ţ stredný; 3-5%Ţ dobrý; 5% a viacŢveľmi dobrý – poznáme:
A: činný humus= priamo sa podieľa na úrode B: živný humus= potreba pre organizmy žijúce v pôde
3. PÔDNA REAKCIA= kyslosť pôdy=pH=koncentrácia vodíkových iónov=vzorku rozpustíme chloridom sodným a zistíme kyslosť (zásaditosť) pôdy: - do 4,5Ţextrémne kyslá; 4,6-5Ţsilne kyslá; 5,1–5,5Ţ kyslá;5,6–6,5Ţsladkokyslá;6,6–7,2Ţneutrálna; 7,3–7,7Ţalkalická (zásaditá); 7,8 a viacŢsilne zásaditá
Kyslosť pôdy–je ovplyvňovaná zrážkami, lebo do ovzdušia sa dostávajú znečisteniny–kyslú pôdu posý-pame mletým vápencom a zásaditú pôdu okysľujeme dusíkom
16. Formy vody v pôde
VODA V PÔDE =predstavuje celkové množstvo vody v pôde v kvapalnom, tuhom a plynnom skupenstve – má veľký význam pre zachovanie a reprodukciu živých organizmov, lebo rozpúšťa a privádza živiny a kyslík ku koreňom a rozvádza ich po rastline a jej zdrojmi sú atmosferické zrážky, vodná para, povrchová a podzemná voda – formy vody v pôde:
Ě Chemicky viazaná – súčasť nerastov a na jej odstránenie je potrebná vyššia teplota
Ě Kryštalizačná voda – súčasť nerastov, ale nie je tak pevne viazaná
Ě Hydratačná voda – pevne viazaná forma, ktorá okolo iónov vytvára obal
Ě Hydroskopická voda – časť pôdnej vody, ktorú zem absorbuje ako vodnú paru
Ě Obalová voda – tvorí obaly čiastočiek
Ě Kapilárna voda – časť pórovej vody
Ě Gravitačná voda – voľne sa pohybuje v smere gravitácie
Ě Vodné pary – rosa na povrchu pôdy alebo podzemná voda
Ě Ľad a sneh – zvetráva horniny a je zdrojom vlahy pri topení
Ě Podzemná voda – nahromadená voda v rôznych hĺbkach pod povrchom terénu
17. Charakterizuj pôdny fond SR a jeho produkčné schopnosti
PÔDA=rozhodujúca výrobná základňa a sociálna opora SR–len 11% sú kultivované plochy
-priemerná výmera poľnohospodárskej pôdy je 0,46 ha/1 obyvateľa a lesnej pôdy je 0,37 ha/1 obyvateľa
- k 1.1.2000 je v SR takmer 5 mil. ha pôdy z toho 50% využíva poľnohospodárstvo a 40% lesné hospodárstvo
- zornenosť je nepriaznivá až 60 % a preto v porovnaní s inými štátmi máme nižšiu úrodnosť o 10 - 20%
1. poľnohosporárska pôda = 2,44 mil. ha - z toho:
Ö orná pôda = 1 460 tis. ha,
Ö TTP = 856 tis. ha = lúky a pasienky sú zdrojom krmovín pre ŽV, sú krajinotvorným prvkom a plnia množstvo mimoprodukčných funkcií,
Ö vinice = 28 tis. ha Ö sady = 18 tis. ha Ö záhrady = 77 tis. ha
2. lesná pôda = 2 mil. ha
3. ostatná, zastavané a vodné plochy = 0,46 mil ha
PRODUKČNÝ POTENCIÁL PÔD=schopnosť pôdy prijať, transformovať a odovzdať rastlinám požadovanú e-nergiu a látky a tým vytvárať vhodné podmienky pre ich rast a produkciu-priem. produkčný potenciál je 44 bodov
đ vysoko-produkčné pôdy =9%; đ veľmi-produkčné pôdy =20%; đ produkčné pôdy =20%;
đ stredne-produkčné pôdy =8%; đ menej-produkčné pôdy =13%; đ málo-prod. pôdy =13%;
đ veľmi málo-prod. pôdy =10%; đ menej vhodné pôdy = 5%; đ nevhodné pôdy =2%;
- zastúpenie hlavných typov pôd v SR:
› kambizem –26% › fluvizem –16% › černozem –12% › hnedozem –12% › pseudoglej–6%
› podzol –6% › luvizem –4% › rendzina –4% › rengozem –1% › ostatné–do 1%

- rozoznávame tieto degradácie pôd:
1. fyzikálna degradácia pôdy – vodná erózia, veterná erózia a zhutnenie pôd (využívanie ťažkej techniky, nesprávne obhospodarovanie pôdy)
2. chemická degradácia pôdy – nemôžeme jej zabrániť a vznikajú pri nej záporné efekty (okysľovanie)
3. znečistenie pôd –je spôsobená ťažkými kovmi v oblastiach spracovania nerastných surovín (železné rudy, ortuť, kadmium, arzén, chróm, olovo)
4. biologická degradácia pôd - musíme uskutočňovať monitoring pôd - môže vzniknúť nepravidelným hnojením, kedy žijeme na úkor budúcnosti a tiež nedodržiavaním zásad obhospodarovania pôdy
VPLYV PÔDY NA INÉ ZLOŽKY ŽP - pôda očisťuje vodu aj ovzdušie, čo však môže byť narušené eróziou
BONITÁCIA PÔD= posúdenie celého komplexu vlastností pôdy a ich ekonomické ocenenie= BPEJ =7 miestny číselný kód – úroda je odrazom ako sa ľudia o pôdu starajú, kde treba dbať na organické hojenie pôdy
– Zákon o ochrane pôdneho fondu rozlišuje:
1. Pôdny fond, na ktorom je možné hospodáriť intenzívne bez výrazných obmedzení- využívanie pôdy sa riadi zásadami správnej poľnohospodárskej praxe, ekologickými a environmentálnymi zásadami bez limitov a obmedzení stanovených štátom
2.

Ochranný pôdny fond – má produkčnú funkciu a ochraňuje iné PZ a zložky ŽP- patria sem:
T chránené vodohospodárske oblasti podzemných vôd
T pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov
T ochranné pásma liečivých a minerálnych prameňov
T CHKO a NP
3. Ohrozený pôdny fond – oblasti s negatívne pozmenenými vlastnosťami, ktoré sa musia monitorovať:
T pôdy ohrozené vodnou a veternou eróziou a zosuvmi
T pôdy so zlým chemickým zložením a zlým stavom
- v oboch sú dané obmedzenia, ktoré sa musia dodržiavať, lebo môže vzniknúť majetková ujma
ERÓZIA = odnos pôdnej hmoty z poľa, čím sa stenčuje pôdny profil
18. Význam výživy rastlín
ŽIVINY - úrodnosť je závislá od hlavných živín v pôde: makrobiogénnych prvkov, N, P, K, horčík, Ca, S a stopové prvky – Fe, Mn, Cu, St, Mo, Br - hnojiť sa má, len keď je nedostatok živín a stopových prvkov a keďže v SR je veľa kyslých pôd musíme hnojiť Ca - dostatok živín získame cestou anorganických hnojív, ale aj pestovaním určitých rastlín (bôbovité obnovujú N) a využívaním odpadu poľnohospodárskej výroby
- racionálne používanie priemyselných a organických hnojív je popri iných faktoroch základom takého poľnohospodárstva, ktoré sa aktívne podieľa na trvalo udržateľnom rozvoji Zeme
Význam hnojív je pre poľnohospodársku výrobu nezastupiteľný –ich nepoužívanie, alebo obmedzovanie vyvoláva zníženie výroby potravín, keďže z pôdy odchádzajú živiny v určitom pomere a tie sa musia nahradzovať aspoň v takom množstve, v akom boli odobraté dopestovanou úrodou – paušálne používanie hnojív a nedodržanie zásad ich použitia môže vyvolať negatívne dôsledky na kvalite produktov a aj na ŽP
ZÁKON O HNOJIVÁCH Č.

136/2000 – garantuje ochranu zložiek ŽP, kvalitu a hygienu dopestovaných produktov, udržanie pôdnej úrodnosti a pôdnej hygieny
- prostredníctvom výživy rastlín sa zvyšuje produkcia biomasy rastlinnej a aj živočíšnej výroby = jedna z foriem boja proti hladu a podieľa sa na formovaní úrody – zvýšenie hnojenia bez zosúladenia nároku rastlín a živín z pôdy by bolo v rozpore s ekologickou výživou rastlín a stratégiou TUR
19. Hnojivá a ich delenie
H = látky, ktoré sú buď zdrojom živín rastliny, alebo svojimi fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami umožňujú zlepšiť výživu rastlín a tým pôsobia priamo alebo nepriamo na ich úrodnosť
- podľa účinnosti:
± priame hnojivá- obsahujú živiny ± nepriame hnojivá – zlepšujú výživu
- podľa pôvodu:
± priemyselné hnojivá ± organické hnojivá
- podľa skupenstva:
± tuhé hnojivá- práškovité, zrnité ± kvapalné hnojivá- roztoky, suspenzie
- podľa spôsobu výroby:
± kryštalické hnojivá ± granulované hnojivá
ŠTÁTNA SKÚŠOBŇA chráni poľnohospodársku pôdu pred kontamináciou cudzorodými látkami a vydáva zoznam schválených hnojív, ktorý obsahuje: Ë charakteristika hnojiva Ë kód zloženia Ë kód fyzikálnych vlastností Ë balenie
20. Charakterizuj priemyselné hnojivá a ich rozdelenie
PH = výrobky chemického priemyslu s vysokou koncentráciou jednej alebo viacerých živín a môžu obsahovať aj vedľajšie zložky, ktoré budú pre rastliny užitočné a priaznivo pôsobiace na úrodnosť
- podľa počtu živín s vysokou koncentráciou:
1. jednozložkové – obsahujú 1 hlavnú rastlinnú živinu – poznáme:
Ř fosforečné Ř draselné Ř vápenaté Ř horečnaté
2. viaczložkové – obsahujú vysokú koncentráciu viacerých živín - poznáme:
Ř dvojzložkové -NP Ř viaczložkové –NPK
– podľa spôsobu výroby poznáme:
1. zmiešané – získavajú sa mechanickým miešaním hotových jednozložkových hnojív – práškové, granulové
2. kombinované–získavajú sa technologickým procesom rovnomerným zastúpením jednotlivých živín - granulové
21. Význam dusíka a hlavné dusíkaté hnojivá
DUSÍK = najvýznamnejšia živina, ktorá je tiež zradná, keď jej je v pôde veľa- prihnojovaním N nehnojíme pôdu, ale aplikujeme ho na rastliny - 1 dávka N nesmie presiahnuť 50 mg/kg pôdy
DUSÍKATÉ HNOJIVÁ = anorganické alebo organické zlúčeniny vyrábané chemickým priemyslom, v ktorých je garantované % N – formy dusíka v hnojivách:
— dusíkaté hnojivá s liadkovým dusíkom — DH s čpavkovým dusíkom
— DH s dvoma alebo viacerými formami dusíka — DH s organickým dusíkom
- hlavné dusíkaté hnojivá:
± Liadok vápenatý –základné hnojivo s dusičnanovou formou dusíka – granule – regeneračné hnojenie
± Síran amónny –hnojivo s amoniakálnou formou N - vo vode rozpustné hnojivo na kyslé pôdy
± Liadok amónny s dolomitom –obsahuje ½ N v dusičnanovej a ½ N v amónnej forme – na kyslé pôdy
± Močovina –tekuté hnojivo s obsahom až 46% N
± DAM-390 –vyvážený pomer 3 foriem N, ktorým je z neho ideálne hnojivo
± Bezvodný amoniak –zmenou teploty a tlaku mení svoje skupenstvo z plynného na kvapalné–až 82%N
- obohacovanie pôdy o N je základným faktorom stability prirodzeného pôdneho prostredia a základom vysokých úrod dobrej kvality – najväčšie riziká z prehnojenia N sú negatívne vplyvy na vlastnostiach pôdy a iných zložkách ŽV ako aj zdravotné nebezpečenstvá
22. Ekologické vplyvy dusíkatého hnojenia
DUSÍK – môže byť poškodzovateľom ŽP a aj ohrozovateľom zdravotného stavu obyvateľstva
- pri prehnojení dusíkom sa dusičnany z pôdy dostávaj do ovzdušia a do vodných zdrojov
- pri vyplavovaní dusíka z pôd sa vyplavuje dusičnanový dusík čo je možné, keď zrážky prevládajú nad vyparovaním z pôdy, alebo keď podzemné vody vstupujú do pôdy, preto je dôležitý termín aplikácie N- vysoké dávky dusíkatých hnojív do r.

1989 sú príčinou zhoršovania kvality vodných zdrojov a vo vodných zdrojoch sa musí monitorovať obsah dusičnanov
- na svahoch dochádza k splavovaniu N eróziou a ten sa hromadí v riekach a vodných nádržiach, čo predstavuje zdravotné rizikách obyvateľstva (rakovina žalúdka) – súvisí to s vysokou koncentráciou N v rastlinách
23. Aké fosforečné hnojivá poznáte a aký je ich význam
FH= fosfor sa v nich nachádza vo forme: dihydrogénfosforečnanu, hydrogénfosforečnanu a fosforeč-nanu – mleté fosfáty sa používajú na hnojenie kyslých pôd – poznáme:
1. hnojivá s fosforom rozpustným vo vode:
± Superfosfát práškový –univerzálne hnojivo vhodné ku všetkým plodinám na základné hnojenie
± Trojitý superfosfát –granulované hnojivo, ktorého základom je superfosfát a kyselina fosforečná
2. hnojivá s fosforom rozpustným v amoniaku:
± Citrofosfát –hnojivo s pomaly pôsobiacim fosforom na slabo-kyslé pôdy
- Fosfor je v pôde málo pohyblivý, čím sú minimalizované jeho účinky na ŽP a nízka je aj jeho využiteľnosť rastlinami, na čo vplýva pôdna reakcia – fosfor je v rastlinách nezastupiteľný a nachádza sa už v DNA kyselinách, ktoré prenášajú dedičné vlastnosti a tiež v ATP kyselinách, ktoré dodávajú energiu pre biochemické reakcie
24. Draselné hnojivá, ich sortiment a používanie
DH = je potrebné ich do pôdy aplikovať, lebo z celkového obsahu draslíka v pôde, len malá časť (1%) je pre rastliny prístupná –je dôležitý pri dýchaní a fotosyntéze rastlín - poznáme:
1. chloridové draselné hnojivá – hodia sa pre obilniny – draselná soľ
2. sírnaté draselné hnojiví – hodia sa na tabak, zeleninu a zemiaky – síran draselný
- draselné hnojivá v pôde zvyšujú koncentráciu pôdneho roztoku – vysoká spotreba draslíka môže zvyšovať obsah dusičnanov v rastlinách a vyvolať tiež zhoršovanie fyzikálnych a chemických vlastností pôd
25. Aplikácia priemyselných hnojív
APLIKÁCIA PH= kvalifikované zvládnutie správneho aplikovania hnojív musí rešpektovať agrochemické požiadavky na aplikačnú techniku, spĺňať legislatívne požiadavky a ekonomické hľadiská využívania strojov – využiteľnosť živín z hnojív a dĺžku vegetačného obdobia najviac ovplyvňujú spôsob a čas zapracovania hnojív do pôdy
- spôsoby hnojenia v SR:
ř hnojenie naširoko – hnojivá sa rozsievajú po ploche a bránením sa zapracujú do pôdy
ř pásové hnojenie – hnojivo sa aplikuje do pásov po jednej alebo dvoch stranách od semien
ř hnojenie do riadkov – hnojivo sa premieša so semenom a spoločne sa vysieva
ř hnojenie na list = dohnojovanie – so prípravkom na ochranu rastlín
ř zásobné hnojenie – jednorázové hnojenie P a K hnojivami na 2-3 roky
TERMÍN ZAPRACOVANIA HNOJÍV – je limitovaný pôdnymi a klimatickými podmienkami, vlastnosťami hnojív a nárokmi hnojenia plodiny
26. Význam organických hnojív
ORGANICKÉ HNOJIVÁ – objemové = látky rastinného a živočíšneho pôvodu-sú zdrojom organických látok i minerálnych živín (N, P, K Ca + mikroelementy-B, Mn, Cu, St, Mo) – poznáme:
1. nehumifikované organické látky rastlinného a živočíšneho pôvodu – sú zdrojom humusových látok, makroprvkov a mikroelementov
2. špecifické organické humusové látky = pôdny humus – zlúčeniny v rôznom stupni rozkladu
- význam organických látok v pôde:
Ń ovplyvňujú fyzikálne vlastnosti pôdy Ń zvyšujú sorpčné vlastnosti pôd
Ń udržiavajú biologickú aktivitu pôd Ń zabezpečujú sanitačné vlastnosti pôd
Ń zvyšujú účinnosť priemyselných hnojív Ń zvyšujú ochranu proti okysľovaniu pôd
27. Rozdelenie organických hnojív
- podľa miesta a spôsobu výroby:
1. HOSPODÁRSKE HNOJIVÁ:
± Maštaľný hnoj – zmes tuhých a kvapalných výkalov zvierat a podstielky po čiastočnom rozklade má funkciu základného hnojiva s hojivými a stimulačnými prvkami a mikroorganizmami–jeho kvalita a zlože-nie závisí od spôsobu kŕmenia, množstva a kvality krmív, druhu zvierat a množstva podstielky – najvhodnejší spôsob hnoja je výroba za studena v pevných blokoch pri teplote 15-35°C – zákaz hnojiť je v 1 a 2 PHO vodných zdrojov
± Hnojovica = tekutý hnoj = zmes kvapalných a tuhých výkalov hovädzieho dobytka, alebo prasiat bez podstielky -jej zloženie závisí od druhu zvierat, spôsobu kŕmenia a od podielu odpadovej vody
± Močovka – rozložený moč hospodárskych zvierat zriedený splachovacou vodou = dusíkato-draselná
± Slama –bohatý zdroj organických látok s nízkym obsahom dusíka, ktorý sa pred zaoraním rozdrví
± Zelené hnojivo –zaoranie dopestovanej hmoty, čím sa zvyšuje obsah dusíka v pôde a zlepšujú fyzikálne vlastnosti pôdy koreňovým systémom
± kompost –organické odpady v poľnohospodárskom závode (zhnitá slama, seno, odpad)
2. PRIEMYSELNÉ ORGANICKÉ HNOJIVÁ = priemyselný kompost – doplnok potreby organických hnojív– spracované netoxické odpady priemyslu
28. Uveď ekonomické aspekty využitia hnojív
- cieľom podniku je dosahovanie ekonomicky efektívnej a konkurencieschopnej produkcie, preto sleduje rentabilitu každého opatrenia v rastlinnej a živočíšnej výrobe a hlavne sleduje náklady na hnojenie, ktoré predstavujú 15-40% z celkových nákladov v RV – pri ohodnocovaní hnojív sa používajú tieto pojmy:
NÁKUPNÁ CENA= vzťahuje sa na priemyselné hnojivá a komposty a závisí od spôsobu dopravy hnojív, spôsobu balenia a nákupu v sezóne alebo mimo sezóny
RELATÍVNA NÁKUPNÁ CENA= vzťahuje sa na hospodárske hnojivá, ktoré majú premenlivý obsah vody a živín a vyjadruje cenu týchto živín na trhu
VÝROBNÁ HODNOTA HNOJIVA=celkové výrobné náklady na 1ks dobytka *relatívna nákup. hodnota hnoja celková produkcia 1 ks dobytka (mlieko+mláď+hnoj+močovka v Sk)
UŽITKOVÁ HODNOTA HNOJIVA= vyjadruje úžitok, ktorý vznikne použitím určitého množstva určitého hnojiva = (prírastok úrody * nákupná cena1 t prírastku) – náklady na aplikáciu hnojiva a zber prírastku
EFEKTÍVNOSŤ HNOJENIA = prírastkom úrody v dôsledku hnojenia / prírastok N na hnojenie v Sk Ţ vyjadruje koľko korún sa dosiahne pri vloženej 1 Sk nákladov na hnojenie t.j. vzájomne pôsobiaci vplyv priemyselných i organických hnojív na hektárové úrody
ZISK = prírastok úrody v Sk/ha – prírastok nákladov na hnojenie v Sk/ha
EFEKTÍVNA SPOTREBA ŽIVÍN= množstvo živín, ktoré rastliny efektívne využívajú počas vegetačného obdobia na tvorbu úrody
29. Rozdelenie prípravkov na ochranu rastlín podľa účinkov
POR = systém opatrení proti škodlivým činiteľom, ktorý využíva všetky dostupné metódy a techniky s cieľom udržiavať škodlivé činitele pod prahom škodlivosti = PESTICÍDY = gréc. pestis = nákaza, epidémia – nazývajú sa tiež Fytofarmaceutiká, Biocídy –Z. č. 285/1995 Zb. O rastlinolekárskej službe = pravidlá zavádzania prípravkov do praxe, ktoré vydáva ÚKSUP - delenie:
- základné princípy o ochrane rastlín:
Ó plodinové faktory a pestovateľská ochrana Ó lokálne spektrum škodlivých činiteľov
Ó zásada použitia registrovaných prípravkov Ó výber účinných látok a formulácií
Ó voľba dávok a objem prípravku Ó počet termínov a ošetrení
Ó aplikačné zariadenia a metódy aplikácie Ó biologické spôsoby ochrany
Ó identifikované vedľajšie účinky Ó bezpečnosť
- použitím prípravku sa nesmie ohroziť zdravie ľudí, zvierat a životného prostredia
FORMULÁCIE PRÍPRAVKOV – popraše (P), granule (DG), granuláty (G), emulgovateľné koncentráty (EK), aerosolové bombičky (P), moridlo tekutého koncentrátu (MKD), moridlo oleja vo vode (MOV), návnady (NV)
- podľa spôsobu použitia t.j. podľa účinkov:
1. zoocídy–chemické zlúčeniny proti živočíšnym škodcom v poľnohospodárskych kultúrach a v skladoch:
Ę insekticídy–proti hmyzu Ę akaricídy – proti pavúkom Ę rodenticídy–proti hlodavcom
Ę nematocídy – proti háďatkám Ę moluskocídy – proti mäkkýšom Ę repelenty – odpudzujú hmyz
2. herbicídy – chemické zlúčeniny na reguláciu a ničenie burín na p.p. pôde, v lesoch a parkoch:
Ę desikanty – na vysušovanie rastlín Ę defolianty – na odlisťovanie Ę morforegulátory
3.

fungicídy – proti hubovitým chorobám: Ę moridlá – na morenie rastlín pred siatím
30. Čo sú fungicídy
F = používajú sa k ničeniu húb na kultúrnych rastlinách, ale i na ďalších komoditách: papier, drevo, textil, koža a niektoré priemyselné výrobky – poznáme:
- podľa účinku:
1. kontaktné – majú široké spektrum účinnosti a vyžadujú preventívnu aplikáciu – na listoch vytvárajú jemný film chrániaci rastliny pred chorobami
2. systémové–sú absorbované listami, čím prenikajú do pletív alebo prúdia v celom rastlinnom organizme
- podľa chemického zloženia:
1. organické
2. anorganické
31. Rozdelenie prípravkov na ochranu rastlín z hľadiska ich možnej toxicity
1. ZNJ = zvlášť nebezpečné jedy – vo veľmi malých množstvách spôsobujú smrť, akútne alebo chronické poškodenie zdravia pri ich použití alebo vdychovaní alebo vstrebaní pokožkou – nebezpečenstvo zámien
2. OJ = ostatné jedy – v malých množstvách spôsobujú smrť, akútne alebo chronické poškodenie zdravia
3. Ž = žieraviny – látky poškodzujúce tkanivá, ak prídu s nimi do styku
4. - = prípravok nie je posudzovaný ako jed alebo iná látka škodlivá zdraviu
5. S = prípravok spôsobujúci kožné alergie – pri opakovanom zásahu organizmu vyvolávajú precitlivenosť.