Chemikálie uvoľňované do atmosféry sú unášané spolu s vodnou parou vzduchovými prúdmi. Keď tieto vzduchové prúdy stúpajú cez horské pohoria, vodná para kondenzuje a padá vo forme dažďa. Ak sú vzduchových prúdoch obsiahnuté nejaké chemikálie, padajú na zem spolu s dážďom a spôsobujú jav zvaný kyslý dážď. Najhorším svedectvom tohto javu sú hory v Poľsku a na Slovensku, kde boli poškodzené celé plochy lesov, Zničenie lesa na oplátku ďalej poškodzuje rovnováhu životného prostredia, pretože celá oblasť príde o prosoech z rastliného života. Znečisťujúce chemikálie vo vzduchu sa taktiež dostávajú do potravinového reťazca, pretože sú absorbované rastlinami v znečistených oblastiach. Časť potravy, ktorú jeme, obsahuje stopy toxického olova, ale jeho úroveň je značne pod úroveň spôsobujúcu otravu. Zistilo sa však, že malé stopy olova môžu mať škodlivé účinky – zvlášť u detí. Spôsobujú narodenie mrtvých detí a poškodenie mozgu. Olovo v atmosfére pochádza z vozidiel, ktoré poučívajú tettraetylolovo ako prísadu pre zvýšenie oktanového čísla benzínu. V niektorých krajinách sa dosiahlo zníženie znečisťovania ovzdušia olovom podporou používania bezolovnatých benzínov. Zákony obmedzujúce emisie škodlivých látok prinútili výrobcov motorových vozidiel montovať do vozidiel katalýzatory, ktoré obsahujú chemickú zložku, ktorá čistí výfukové plyny.

Mimochodom, olovo bývalo hlavnou zložkou farieb. Zistilo sa však, že má škodlivé účinky, zvlášť na deti a batoľatá, ktoré s obľubou cucajú a žuvajú farebné hračky. V súčastnej dobe bola úroveň olova vo všetkých farbách znížená na minimum a niektoré farby sú úple bez olova. Dalšie porušovanie ekologickej rovnováhy atmosféry je spôsobované určitými typmi aerosolových sprejov. Látky zvané chloroflurouhľovodíky (CFC – freóny) sa skôr používali a ešťe sa niekde používajú ako hnací plyn v sprejoch. Freóny sa používajú pri chladený, kde tvoria jednu zložku kvapaliny chladiaceho systému. V súčastnej dobe sa ale tieto plyny dostali do horných vrstiev atmosféry a poškodili ozonovú vrstu Zeme, korá odfiltruje väčšinu škodlivého slečného ultrafialového žiarenia. To môže byť príčinou zvýšeného počtu prípadov rakoviny kože u ľudí, ktorí sa veľa opaľujú, a u robotníkov pracujúcich vonku, pretože sú vystavený veľkým dávkam ultrafialového žiarenia. Vo väčšine krajinách sa freóny nahradzujú inými plynmi a niektoré krajiny ich úplne zakázali.

Znečisťovanie hlukom

Hoci hluk v mestskom prostredí nie je novým problémom, je zaujímavé, že systematické skúmanie hlukom začalo len nedávno. Prvý veľký prieskum hluku na svete bol prevedený v Londýne v roku 1960. Okrem technických problémov spojených s takýmto prieskumom predstavuje komplikaciu prezentácia podať problém o hluku v zrozumiteľnej podobe. Hladiny hluku (zvukové úrovne) sa porovnávajú v jednotkách zvaných decibely (dB). Pri meraní je treba vziať rovnako do úvahy, že účinok zvuku, na ľudské ucho nezávisí len na skutočnej úrovni zvuku, ale taktiež na jeho frekvecii (na jeho výške). Niektoré zvuky o vysokej frekvencii znejú hlasnejšie ako nižšie frekvencie o rovnakej úrovni hlasitosti v dB.

Prístroje používané na meranie úrovne zvukového tlaku majú v sebe zabudované elektronické obvody, ktoré automaticky kompenzujú namerané hodnoty z hľadiska subjektívneho vnímania. Používaná stupnica je obvykle vážená A stupnica, vyjadrená v hodnotách dB (A). Dalšie komplikácie sú, že s touto stupnicou sa nedá zaobchádzať jednoduchšie aritmeticky. Zdvojnásobovanie hladiny hluku nemá za následok zdvojnásobenie úrovne dB(A). A dva indetické hluky vzniknuté súčastne spôsobujú len malý prírastok úrovne dB (A). Dalšími faktormi, ktoré činia z hluku činiteľov znečisťovania životného prostredia, je jeho pretrvanie, tj.keď je konštantný, prerušovaný, alebo občasný, a ďalej jeho náhlosť (keď jeho intenzita pomaly rastie, alebo keď prichádza ako veľká rana), a v ktorej dennej dobe sa hluk objavuje.

Veľkým problémom životného prostredia je hluk z lietadiel. Konštruktéri sa snažia s tímto problémom vyrovnať konštrujú letecké motory vydávajúce menší hluk. Taktiež nová bytová výstavba sa nepovoľuje blízko rušných letísk. Účinok hluku z lietadiel sa znižuje používaním tichších motorov a ďalej postupným zavádzaným medzinárodne odsúhlasených noriem hluku pre nové lietadlá. Alternativne sa pre letecké trasy volí „ trasy minimálneho hluku “,ktoré sú teoreticky plánované tak, aby mali dopad na čo najmenší počet obyvateľstva. Treťou metódou je využívanie procedúr zmenšovanie hluku, ktoré určujú priemernú rýchlosť stúpania lietadla po štarte tak, aby spôsobilo čo najmenej hluku a postihlo čo najmenej obyvateľov. Lenže bezpečnostné opatrenia u lietadiel sú veľmi prísne a dôležité, a tak niekedy zabraňujú uplatnenie týchto kritérií. Robotníkov v hlučnývh prevozoch a na ostatných pracoviskách chránia rôzne bezpečnostné opatrenia. Mezdi uplatňované opatrenia patrí odhlučňovanie miestností a používanie chráničov na uši.