V tom istom roku MNS odštartovalo kampane na registráciu ľudí postihnutých jadrovou kontamináciou. Do konca roku 1993 bol tento demokratický proces prerušený a spolupráca s úradmi stratila efekt. Odvtedy však MNS získalo obrovskú skupinu dobrovoľníkov a podporu miestnej populácie. Odštartovalo tiež kampaň za premiestnenie dedinky Muslyumovo. V roku 1997 táto kampaň priniesla ovocie a úrady sa rozhodli dedinu premiestniť. Ešte stále však nie je jasné, kedy sa tak nakoniec stane a kde budú obyvatelia dediny presťahovaní. MNS tiež začalo protesty proti ďalšiemu vývoju závodov na spracovanie plutónia, dovážaného hlavne z Nemecka a USA. Aj napriek týmto aktivitám ostáva Čeľjabinsk stále najkontaminovanejším miestom na Zemi. Súčasné pozorovateľné zlepšenie kvality života na Urale bolo spôsobené ekonomickou krízou a zatváraním fabrík. Na redukciu znečistenia neboli vyčlenené skoro žiadne investície vlády. Miestne úrady prisúdili vysoké percento vrodených defektov medzi novorodencami a vysokú úmrtnosť nízkemu štandardu života.

Svetová populácia je ešte aj dnes vystavená pôsobeniu 170 megaton jadrových produktov s dlhou životnosťou, ktoré boli v posledných rokoch vypustené do atmosféry a ktoré sa každý deň vracajú späť na Zem prostredníctvom vetra a dažďa. Aj keď boli atmosférické jadrové testy zakázané, dnešných 400 jadrových tovární a elektrární stále vypúšťa do okolitej prírody nový rádioaktívny odpad. Aj napriek rastúcemu množstvu jadrových nehôd, nukleárny priemysel sa stále vyhýba priamej zodpovednosti za ich katastrofálne následky. Zástupcovia jadrových tovární a elektrární stále tvrdia, že iba veľké množstvá jadrového žiarenia (akému boli napríklad vystavené obete bombového útoku na Hirošimu a Nagasaki) sú nebezpečné. Zároveň tvrdia, že každodenné dávky žiarenia, unikajúce z jadrových elektrární, tovární na výrobu bômb, pri transporte jadrového materiálu, sú zanedbateľné. Vznik nehôd pri týchto aktivitách je podľa nich prakticky nereálny. Pravdou však ostáva, že množstvo jadrových nehôd nebolo do dnešného dňa na verejnosti odhalených a následky únikov jadrového odpadu sú stále maskované. S výrobou jadrových bômb a ich testovaním je k dnešnému dňu spojený výskyt rakoviny u takmer 358 miliónov ľudí. Ďalších 9,7 miliónov ľudí bolo ožiarených v dôsledku nehôd pri testovaní bômb a pri nehodách v jadrových elektrárňach. 175 miliónov zo spomínaných prípadov výskytu rakoviny pritom podľa výskumu skončí alebo už skončilo smrťou.