Vplyv klimatických zmien na naše prostredie

Dôsledky klimatickej zmeny pociťujeme aj na Slovensku. Napríklad posledné desaťročie ( 1991-200 ) bolo v Hurbanove , kde máme najdlhší rad sústavných meteorologických pozorovaní, o 1 °C teplejšie než obdobie 1871-1990. Rok 2000 bol s priemernou ročnou teplotou 12,1 °C najteplejší od začiatku pozorovaní. Takáto priemerná ročná teplota je v oblasti Turína v severnom Taliansku. V rámci celého roka sa za posledných desať rokov najviac oteplilo v lete
O 1,4 °C , relatívne najmenej na jeseň o 0,6 °C. Z jednotlivých mesiacov roka mal najväčšiu kladnú odchýlku január ( odchýlka + 1,9 °C ) , najmenšiu december ( + 0,3 °C ).
Ako najteplejší skončil aj chladný polrok 2000/2001 ( obdobie október až marec ) , ktorý bol na Slovensku o 0,4 až 1,0 °C teplejší než doteraz najteplejší chladný polrok 1925/1936. Pravdepodobnosť opakovania tohoto výrazného teplotného rekordu je najmenej raz za 250 rokov. Zmeny pozorujeme tiež v meniacom sa režime zrážok v priebehu roka. mesiacom, počas ktorého sú zaznamenávané najvyššie mesačné úhrny zrážok v roku , už nie je júl. Svoju čelnú pozíciu na väčšine Slovenska stratil v prospech júna a v niektorých južne situovaných regiónoch dokonca v prospech mája.
Podľa klimatických modelov by na Slovensku mali ubudnúť zrážky v lete a viac zrážok by malo byť v chladnejšej časti roka. Z vývoja predovšetkým v posledných dvoch desaťročiach vyplýva, že sa zvýraznili kontrasty v zrážkach medzi severnými a južnými oblasťami Slovenska. Na severe a na severovýchode sa prejavil rast zrážok v chladnom polroku. Snehová pokrývka však pribudla len v najvyšších horských polohách. Naopak na väčšine územia Slovenska v zime narástol podiel tekutých alebo zmiešaných zrážok na ich celkovej bilancii.
V ročnom režime zrážok sa okrem sezónnych trendov stále viac prejavuje aj nevyváženosť v striedaní období s nedostatkom zrážok a s ich prebytkom. Tieto obdobia začínajú byť často neprirodzene dlhé a ako v jednom , tak aj v druhom prípade spôsobujú problémy a ekonomické straty. Osobitným a veľmi nepríjemným problémom začínajú byť búrky. Ak bude vplyvom klimatickej zmeny rásť teplota vzduchu, budú sa u nás vytvárať podmienky na ich vznik počas dlhšej časti roka ako to bolo doteraz. Pribudnúť môžu silné búrky vytvárajúce sa na frontálnych rozhraniach s výrazným teplotným kontrastom vzduchových hmôt, najmä pri vysokom obsahu vodných pár. Výskyt takýchto búrok je u nás možný počas vrcholného leta.

Toto obdobie môže byť v dôsledku zvyšujúcej sa teploty perspektívne dlhšie , z čoho vyplýva, že vzrastie pravdepodobnosť výskytu nebezpečných poveternostných javov. Stále aktuálnejšie bude účelné hospodárenie s vodou. Bez funkčných a v správnom čase prevádzkovaných zavlažovacích zariadení budú za určitých okolností ohrozené aktivity poľnohospodárov.